Ezekiel 33 - O Debleskro Lab 2024 (Sinte-Manouche)O Ezekiel vell kova, kay dell yak ap i menshende 1 Oun o baro Devel penas ap mande: 2 Tou, mensho, rake ap i menshende dran tiro them, oun pen lenge: Te anau me o rharo pral i them, oun i menshe an ko them rodenn i morshes lendar vin, te dell yob yak, 3 oun yob dikell lourden te vell, palle phourdell lo an i phourdepaskri, te djinenn i menshe, hoy vella. 4 Te shounell yek palle i phourdepaskri, oun dell gar yak koy pre, oun i lourde venna oun denn les moulo, palle hi les kokres doosh ap peskro merepen. 5 Yob shounas koy phourdepaskri oun das gar yak koy pre. Les kokres hi doosh ap peskro merepen. Te dals lo yak ap i phourdepaskri, palle lals lo peskro djipen dran o merepen vin. 6 Hi vavarčandes, te dikell kova, kay yak hounte dell, i lourden te vell, oun yob phourdell gar an i phourdepaskri, te djinenn i menshe, hoy pral lende vella. Oun palle venn i lourde oun denn yekes moulo. Palle merell kava peskri doshake, hoy lo ap peste anas. Ap koleste, kay gar an i phourdepaskri phourdas, penau me palle: Tout hi doosh ap leskro merepen. 7 Tou, mensho, tout rodom vin, te dess yak ap o kheer Israel. Te shouneh i lab dran miro mouy, hounte peness kova lenge, te djinenn le, hoy kamau me pral lende te anell. 8 Te penau me ap i čilačeste: Tou čilačo, hounte meress! Palle hounte peness tou leske kova, oun dess les trad, yaake te nay djal lo peskro čilačo dromestar tele. Te peneh či, lell lo peskri phagi oun hounte merell. Ap toute penau me palle: Tout hi doosh ap leskro merepen. 9 Tou te dal les trad, oun penal leske, te hounte djal lo tele peskro čilačo dromestar, oun yob krell kova gar, palle lell lo peskri phagi, oun hounte merell. Tiro djipen lal tou dran o merepen vin. 10 Tou mensho, pen ap o kheer Israel: T'mer penenn: Mari doosh oun ko čilačo koova, hoy kram, hi phares ap mende čiddo. Mer nay hidjrah kova bouder gar. Har nay djivah mer gomme? 11 Pen ap lende: O baro Devel, maro ray penell: Me dau man sovel pash miro djipen: Mange hi gar shoukar, te merell o čilačo mensho. Na-a me kamaus, te djal lo peskro čilačo dromestar tele, oun djivell lo! Doleske, djan tele t'mare čilače dromendar! Hoske kamenn t'mer te merell, t'mer dran o kheer Israel? 12 Tou mensho, pen i menshenge dran tiro them: I mensho, kay kras, hoy lačo oun čačo hi, te djal yob ap i čilačo drom, hounte merell lo. Ko lačo oun čačo koova, hoy lo glan kova kras, lell les gar dran o merepen vin. I čilačo mensho, te moukell lo peskro čilačo drom, hounte merell gar. Ko čilačo koova, hoy lo glan kova kras, anell les gar an o merepen. Oun ko lačo oun čačo koova, hoy kras i lačo mensho, kay palle ap i čilačo drom vas, nay lell les gar dran o merepen vin. 13 Te penau me ap i lačo oun čačo mensho: Tou djivess! Oun yob patsell, kanna nay djal leske či, oun krell o čilačepen, palle vell ko tselo čačepaskro koova bistedo, hoy lo kras. Oun yob merell peskro čilačepaske, hoy yob kras. 14 Oun te penau ap o čilačeste: Tou meress! Oun yob moukell peskro čilačo drom oun krell kanna, hoy mishto oun lačo hi, 15 oun dell koleste kova pale, hoy lo koleske las, har lo leske čomone patsas, oun dell ninna kova pale, hoy lo čoras, oun djivell kanna pal kol laba, hoy o djipen anenn, oun krell bouder gar o čilačepen – palle djivell lo! Yob merell gar! 16 Ko tselo čilačepen, hoy lo kras, vell bistedo. Kanna djivell lo an o čačepen. Doleske ačell lo djido. 17 I menshe dran tiro them penenn: “O Devel djal gar pal o čačepen.” Hi gar yaake, te hi yon kolla, kay djan gar pal o čačepen? 18 Te moukell kova, kay lačo oun čačo his, peskro lačo drom oun krell o čilačepen, palle merell lo doleske. 19 Oun te moukell o čilačo peskro čilačo drom, oun krell, hoy mishto oun lačo hi, palle ačell lo doleske djido. 20 Ninna te hi kova yaake, penenn t'mer: “O Devel djal gar pal o čačepen.” Djinenn, t'mer dran o kheer Israel: Me krau pral t'mende o čačepen vin, pral hakeneste yaake har yob djivas. O Ezekiel shounell, hoy an Yerusalem djas 21 An o 12. (deesh-te-douyto) bersh, kay mer pandlo krik lino hams, an o deshto čon, ap o pančto dives an ko čon, kote vas yek pash mande, kay nay nashas peske dran o foro Yerusalem, oun penas: O foro hi dren lino! 22 I rati glan kova vas o vast o baro Deblestar phares ap mande. Kanna ap koy tsalla, kay kova pash mande vas, kras o baro Devel miro mouy pre, yaake te nay rakrom pale. 23 Oun o baro Devel penas ap mande: 24 Tou, mensho, kolla, kay an kol khetne dine forya an o them Israel djivenn, penenn: “O Abraham his yek, oun kova las o tselo them peske dren. Mer ham boud, – čačepah, menge hi o them dino!” 25 Doleske pen lenge: Kava penell o baro Devel, maro ray: T'mer rhan ko mass o rateha, oun mangenn rhorhene deblen an oun marenn menshen! Patsenn čačepah, ko them hi t'maro? 26 T'mare rharentsa lenn t'menge, hoy kamenn, oun krenn, hoy djoungelo hi glan mire yaka, oun ko yek sovell i romyah o vavarestar. Patsenn čačepah, ko them hi t'maro? 27 Yaake peness tou lenge: Kava penell o baro Devel, maro ray: Pash miro djipen dau man sovel, halauter, kay an kol tele phagede forya djivenn, venn maredo o rhareha. Oun kolla, kay vin ap o them djivenn, venn khetne dandedo i divye firhendar. Oun kolla, kay khatrenn pen an zorele barrengre khera oun an i phoub, kolla merenn ap i djoungelo nasslepen. 28 Oun me krau o them, te vell lo i vi-meredo them, te nay venn t'mer bouder gar pre-phourdo oun zorelo. I berge an Israel venn i moulo them, kay bouder kek pral vergel djal. 29 T'mer krenn, hoy glan mire yaka djoungelo hi. Doleske krau ko them, te vell lo i vi-meredo them. Palle dikenn oun hayvenn t'mer, te hom me o baro Devel. I menshe shounenn gar ap kova, hoy o Ezekiel penell 30 Tou, mensho, i menshe dran tiro them rakrenn pral toute an o foro oun glan lengre khera, oun penenn yek ap o vavareste: “Avenn oun shounenn, hoy o baro Devel penas!” 31 Oun yon venn pash toute yaake, har menshe khetne venn, oun beshenn pen pash toute, oun shounenn, hoy peneh. Kova, hoy penal, krenn le gar. Pengre mouyentsa penenn le, te kamenn le man. Lengro dji djal koleske palla, har le boud love nay krenn. 32 Oun tou, tou hal lenge har savo, kay givell pirneskre gilya oun hayvell shoukar te givell oun bashrell. Yon shounenn tire laba, oun krenn len gar. 33 Djiness, kova hoy penal glan-vi, vell čačepah yaake! An ko tsiro, kay vell kova, dikenn oun hayvenn le, te his i Debleskro rakepaskro mashkral lende. |
Tous droits réservés
Le contrat de licence autorise une utilisation non commerciale du texte. Toutefois, les modifications du texte sont interdites. Le titulaire des droits, Romanes-Arbeit-Marburg e.V., doit être mentionné à chaque publication. Pour toute distribution commerciale, un éditeur doit demander l’autorisation écrite du titulaire des droits.
Romanes-Arbeit Marburg e.V.