1. Korintarja 11 - O Debleskro Lab 2024 (Sinte-Manouche)1 Krenn kova yaake, har me kova krau! Oun me krau kova, hoy o Yezous Kristo kras. Har te djal kote, kay i patsle khetne venna 2 Me hom barhtelo pral t'mende, te bistran t'mer gar, hoy me t'menge penom. Kova, hoy shounom oun t'menge penom, krenn t'mer. 3 Me kamau te djinenn t'mer, kay o Yezous Kristo hi o pralstouno pral hako morsheste. Oun o rom hi o pralstouno pral peskri romyate. Oun o Devel hi o pralstouno pral o Yezous Kristeste. 4 Hako morsh, kay mangell o Debles an, oun hako morsh, kay penella, hoy o Devel leste sikras, oun les hi i stadi ap o shero, kova anell ladj ap peste. 5 Haki romni, kay mangell o Debles an, oun haki romni, kay penella, hoy o Devel late sikras, oun kova krell li, te hi lat či ap o shero, koya anella ladj ap peste. Kova hi yaake, har te vans lake i balla tele činlo. 6 Te kamell i romni či ap peskro shero te čivell, nay moukell yoy ninna peskre balla tele te činell. Te venn lake i balla tele činlo, oun lat hi bouder kek balla ap o shero, hi kova lake i ladj. Doleske hounte čakrell li peskro shero. 7 I morsh hounte čivell kek stadi ap peskro shero. Yob vas kerdo pal o Debleste. Oun o Devel sharell pes leha. Yaake sharell pes o rom peskri romyah. 8 O morsh hi gar i djouvyatar. I djouvel hi o morshestar. 9 O Devel kras o morshes gar i djouvyake. Na-a! Yob kras i djouvyat o morsheske. 10 Doleske hounte čakrell i romni peskro shero, te dikenn i bolepangre, kay lakro rom o pralstouno pral late hi. 11 Pash i patslende hi kova yaake: O rom hi či peske kokres. Oun i romni hi či peske kokres. 12 I djouvel vell o morshestar. Oun o morsh vell i djouvyatar boldo. Oun yon douy venna o Deblestar. 13 Me poučau t'mendar: Hi kova lačo, te mangell i romni o Debles an, oun lat hi či ap peskro shero? Na-a! 14 Hakeno djinella: Te hi i morshes lengste bal, hi kova i ladj leske. 15 Oun te hi i djouvyat lengste bal, hi yoy shoukar. Lakre balla hi lake har i diklo. 16 Te hi yek pash t'mende, kay kamell pes pral kova čingrell, yaake hounte djinell yob, kay mer čingrah men pral savo koova gar, oun kote, kay i patsle o Debleske khetne venna, vitar gar. Har te rhan o Yezouseskro rhapen 17 Kanna hounte penap t'menge čomone, kay nay sharau t'men gar. Te venn t'mer patsle khetne, krenn t'mer boudeder, hoy t'menge gar mishto hi, har te krans kova, hoy t'menge mishto hi. 18 Me shounom, te venn t'mer khetne, palle čingrenn t'mer khetne, oun ko yek penell: Me krau, hoy kava penella, oun ko vavar penell: Me krau hoy kova penella. Oun me patsau, i paash kolestar, hoy pral t'mende shounom, hi čačo. 19 Kova hounte vell yaake, te dikell hakeno, koon t'mendar an o patsepen mishto tardo hi. 20 Me shounom ninna, te venn t'mer khetne, palle rhan t'mer o Yezouseskro rhapen gar yaake, har maro ray Yezous kova kamella. 21 Hakeno rhal peskro rhapen kokres, hoy yob peha las, oun dell kek vavares čomone. Doleske hi mashkral t'mende phrala oun phenya, kay hi len bok oun troush. Oun vavaren hi yaake boud te piyell, te venn le mato. 22 Nay rhan oun piyenn t'mer gar khere? Hi kol patsle, kay o Debleske khetne venna, či moldo an t'mare yaka? Kamenn t'mer ladj ap kolende te anell, kolen či hi? Hoy penap me t'menge? Sharap me t'men? Na-a! Doleske sharau me t'men gar. O Yezouseskro rhapen 23 Hoy me t'menge penom, kova penas mange o ray Yezous. Koy rati, kay vas ap maro rayeste, o Yezouseste, phoukedo, las yob ko maro, 24 parkras pes pash o Debleste, oun phagas ko maro oun penas: “Kava hi miro mass, hoy t'menge dino vella. Hako kopo, kay phagenn t'mer o maro, ma bistrenn, hoy me t'menge krom!” 25 Oun pal o rhapen las yob ko khoro oun penas: “Kay mool an kava khoro hi miro rat, hoy t'menge ratau. Yaake krau i nevo drom, kay o Devel oun i menshe mala venna. Hako kopo, kay piyenn t'mer dran ko khoro, ma bistrenn, hoy me t'menge krom!” 26 Hako kopo, kay rhan t'mer ko maro, oun kay piyenn t'mer dran ko khoro, penenn t'mer doureder, kay maro ray Yezous meras. Kova krenn t'mer yaake rah, bis te yob pale vella. 27 Koon rhal ko maro, oun piyell dran o rayeskro khoro yaake, te vell maro ray gar sharedo, kova anell doosh ap peste. Yob kras har te vals o Yezouseskro mass oun rat či moldo. 28 Doleske hounte dikell hakeno ap peste, har hi lo an o patsepen tardo. Oun palle rhal yob o maro oun piyell dran ko khoro. 29 Koon rhal ko maro, oun piyell dran ko khoro, oun leske hi či moldo, hoy o ray Yezous leske kras, kova anell doosh ap peste oun lell i phagi. 30 Doleske hi boud nassele mashkral t'mende, ninna save, kay hi len kek zoor an lende. Oun boud meran ninna. 31 Te dah yak ap mende, har mer an o patsepen tardo ham, lah kek phagi. 32 Te lah mer i phagi o Deblestar, palle krell yob kova, te djas mer gar khetne i vavar menshentsa nashedo. 33 Doleske, mire phrala, te venn t'mer khetne, te rhan o rayeskro rhapen, denn yak yek ap o vavareste, te lenn ko rhapen khetne. 34 Te hi yekes bok, palle mou te rhal yob khere, yaake te anenn kek doosh ap t'mende. Ko vavar penau t'menge, te vau pash t'mende. |
Tous droits réservés
Le contrat de licence autorise une utilisation non commerciale du texte. Toutefois, les modifications du texte sont interdites. Le titulaire des droits, Romanes-Arbeit-Marburg e.V., doit être mentionné à chaque publication. Pour toute distribution commerciale, un éditeur doit demander l’autorisation écrite du titulaire des droits.
Romanes-Arbeit Marburg e.V.