Mathae 9 - সান্তালী বাইবেলMitʼkaṛ gocʼ rog hoṛe bogeyen ( Mark 2.1-12 ; Luk 5.17-26 ) 1 Inạ tayom Jisu do lạukạreye decʼena ar doreão paromkate acʼakʼ nagrahateye hecʼena. 2 Unre hoṛko do jaṛao akan mitʼṭen mitʼkaṛ gocʼ rog hoṛ parkomte uni ṭhenko ạgukedea. Jisu do onko hoṛkoakʼ pạtiạu ńelte rugiye metadea, “Diljoṅ me, bacha amakʼ kạiko do ikạyen tama.” 3 Noa iạte sostor baḍaeko modre adom hoṛ do mone moneteko menkeda, “Nui hoṛ do Isore henostawae kana.” 4 Jisu do onkoakʼ mon reakʼ hudisakʼkoe baḍaeketʼ khane metatʼkoa, “Mone monte bạṛicʼakʼ do cedakʼpe hudiseda? 5 Okaṭakʼ roṛ algawa, ‘Amakʼ kại ikạyentama,’ se ‘beretʼkate taṛamme?’ 6 Menkhan ape jemonpe baḍae daṛeakʼ Manwa Hopon do dhạrtire kại ikạ reakʼ ektiạri menakʼtaea.” Ado noa menkate mitʼ kaṛ gocʼ rog hoṛe metadea, “Ma beretʼme, amakʼ aṭetʼakʼ kuṭuṅtam ar oṛakʼte calakʼme.” 7 Unre uni doe beretʼena ar acʼakʼ oṛakʼteye calaoena. 8 Ar hoṛko do noa ńelte botor caṛhaoatʼkoa, ar manwa nonkan ektiạriye em akawadete Isor sarhaoeko ehopʼena. Probhu Jisu do Mathaeye hohoaekan ( Mark 2.13-17 ; Luk 5.27-32 ) 9 Jisu onḍe khone calakʼkan tahẽkan jokhecʼ Mathaeko metae mitʼ hoṛ do mạsul uṭhạu reakʼ oṛakʼre duṛupʼ akane ńelkedea. Jisu do uniye metadea, “Dela ińren cela hoyokʼme.” Ar unrege Mathae doe beretʼente Jisui pańjakedea. 10 Inạ tayom Jisu do Mathaeyakʼ oṛakʼre jojome duṛupʼena. Unre ạḍi utạr mạsul uṭhạuko ar bạṛicʼ hoṛko hõ hecʼkate Jisu ar uniren celako sãote jom lạgitʼko duṛupʼ panteyena. 11 Ona ńelte Phạrusiko do Jisuren celakoko metatʼkoa, “Aperen Guru do mạsul uṭhạuko ar bạṛicʼ hoṛko tulucʼ cedakʼe jom ńũiyeda?” 12 Noa katha ańjomkate Jisui menkeda, “Boge hoṛkoakʼ do raranicʼ reakʼ jạruṛ bạnukʼtakoa, menkhan ruạkʼko lạgitʼ do jạruṛgea. 13 Iń do mãyãgeń kusiyakʼ kana, dãṛẽ do baṅ, sonot sostorre noa katha reakʼ mane cetʼkana mente ona baṛe ḍunḍhạukate ńelpe. Ente dhorom hoṛ hohoako lạgitʼ do baṅ, menkhan kại hoṛko lạgitʼgeń hecʼakana.” Upạs reaṅ arhõ sikhạuna ( Mark 2.18-22 ; Luk 5.33-39 ) 14 Tayomte Johanren celako do Jisu ṭhen hecʼkateko menkeda, “Ale ar Phạrusiko dole upạseda, menkhan amren celako do cedakʼ bako upạseda?” 15 Jisui metatʼkoa, “Jãwãe beṭa soṅgere tahen tulucʼ cetʼ bạriạtko doko bhabnakʼa? Menkhan okte hijukʼ kana jãwãe beṭa do onko khone idiocokʼa. Ar unre onko doko upạsa. 16 “Okoe hõ mare aṅgropre nãwã kicricʼ do bako tạli jalada, ente ona mare kicricʼ khon nãwã tạliyakʼ do oṛecʼ hijukʼa ar onate oṛecʼ do arhõ lạṭukʼa. 17 Mare kumkore nãwã darkha rasa hõ bako dohoya. Arko dohoy khan kumko oṛejokʼa ar darkha rasa do buhel giḍikʼa ar kumko hõ nosṭokʼa; Onate nãwã darkha rasa do nãwã kumregeko dohoya, inạ khan banarge mońj tahena.” Mukhiyạ hoponera ar porodholokʼkan maejiu ( Mark 5.21-43 ; Luk 8.40-56 ) 18 Jisu noakoe galmarao akokan tahẽkanre Jihudikoren mitʼṭen mukhiyạ hoṛ do hecʼkate ḍobokʼadeteye metadea, “Hoponerań do ńitgeye gocʼena. Menkhan enhõ senkate capoyem, ar inạtege uni doe jiwedokʼa.” 19 Unre Jisu ar uniren celako do beretʼkate uni soṅgeteko calaoena. 20 Ona jokhecʼ mitʼṭen maejiu do tayom secʼ khon hecʼkate Jisuakʼ oyon ańcare joṭetʼketʼtaea. Ente uni do gelbar bochor khon pordhol ruạteye jạbun akan tahẽkana. 21 Uni do mone moneteye hudisokʼkan tahẽkana, eken uniyakʼ kicricʼe joṭetʼ tiyokʼ lekhangeye boge utạrokʼa. 22 Jisu do ạcurente uni ńel ńamkedeteye metadea, “E mạ̃i dil joṅme. Amakʼ pạtiạugeye bogeakatʼmea.” Ar inạ ghuṛi khonge maejiu doe boge utạrena. 23 Inạ tayom Jisu do Jihudikoren uni mukhiyạ hoṛakʼ oṛakʼteye calaoena. Onḍe do tạriạ oroṅko ar hoṛko kạuạ rạuạkʼkane ńelketʼkoa. 24 Onate Jisui metatʼkoa, “Ape do bahrete oḍokokʼpe. Kuṛi do bae gocʼakana, ekene jạpitʼ akada.” Noa katha ańjomkate onko do uniko landa dhutʼadea. 25 Ado hoṛkoko oḍok ocoyen khan bhitrite bolokate uni do kuṛiyakʼ tiye sapʼkeda. Ar inạtege kuṛi doe beretʼena. 26 Ar noa katha do ona elaka reakʼ sanam jaegare pasnao idiyena. Jisu do barea kãṛã hoṛe bogeketʼkin 27 Ado Jisu onḍe khone calakʼkan tahẽkan jokhecʼ barea kãṛã hoṛ do unikin pańjakedea. Ar ãṭ aṛaṅte hohoatekin menkeda, “E Dạudren Hopon, mãyãwạlińme.” 28 Jisu oṛakʼteye boloyen khan unkin kãṛã hoṛ hõ uni ṭhenkin hecʼena. Unre Jisui metatʼkinạ, “Pạtiạukʼkangea ben, noań daṛeakʼa mente?” Unkin kin menkeda, “Hẽ Probhu.” 29 Uni do mẽtʼe joṭetʼketʼ tạkinteye metatʼkinạ, “Aben cetʼleka ben pạtiạu akan, onkage hoyokʼma baṛe.” 30 Unre unkinakʼ mẽtʼ do beṅgetʼen tạkina. Ar Jisu do sontorketʼ kinteye metatʼkinạ, 31 “Ńel ben, okoe ṭhen hõ alo ben lại baṛaea.” Menkhan unkin do bahrete senkate ona elaka reakʼ sanam jaegakore uniyakʼ sombat kin lạikeda. Jisu do guṅgạ hoṛe bogekede 32 Unkin hoṛkin calakʼkan tahẽkan jokhecʼ hoṛko do bhut capaṛ akawade mitʼṭen guṅgạ hoṛ Jisu ṭhenko ạgukedea. 33 Jisu do bhute oḍok giḍikade khan uni hoṛ do roroṛe ehopʼena. Onate sanam hoṛ do hahaṛayenteko menkeda, “Israel disạmre nonka do ar tishõ baṅ ńelakana.” 34 Unre Phạrusikoko menkeda, “Bhutkoren sordar hotete uni do bhutkoe oḍok giḍiyetʼkoa.” Hoṛko lạgitʼ Probhu Jisuakʼ mãyã 35 Jisu do nagraha nagraha ar ato ato senkate sunạgogkore cetʼako ar serma raj reakʼ bhage sombat porcarakoe ehopʼena. Ona chaḍa sanam lekan ruạ hasokoe bogeyetʼtako tahẽkana. 36 Uni do gadel hoṛe ńelketʼko khan mãyã hecʼadea, ente onko do gupiyicʼ begor bhiḍi leka laṅga arko asokʼ ṭayokʼ akan tahẽkana. 37 Unre celakoe metatʼkoa, “Phosol do ḍhergea menkhan kạmiyạko doko thoṛagea. 38 Onate phosolren mạlik ṭhen nehõrokʼpe jemon uni do acʼakʼ phosol samṭao lạgitʼ hoṛe kolko.” |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society