Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Mathae 12 - সান্তালী বাইবেল


Manwa Hoponge jirạukʼ mãhãren mạlik do
( Mark 2.23-28 ; Luk 6.1-5 )

1 Mitʼdin Jisu do phosol talateye calakʼkan tahẽkana. Ona din do jirạukʼ mãhã tahẽkana. Uniren celako do reṅgecʼetʼko tahẽkante gele hotʼkate jojomko ehopʼena.

2 Ona ńelte Phạrusiko do Jisuko metadea, “Ńelme, dhorom reakʼ niạm lekate jirạukʼ mãhãre okaṭakʼ lek baṅkan amren celako do onageko kạmikana.”

3 Jisui metatʼkoa, “Dạud ar uniren soṅgetenko tinre reṅgecʼletʼkoa unre onko cetʼko cekaleda mente ona do cetʼ bape paṛhao akada? Uni ma Isorakʼ oṛakʼre bolokate samaṅ akatʼ reakʼ piṭhạ coṅe jomletʼ.

4 Dạud ar uniren soṅgetenko do ona jojom lek baṅ tahẽkantakoa, eken naekekoge ona doko jometʼ tahẽkana.

5 Ona chaḍa Moseyakʼ ạn-ạrikore cetʼ bape paṛhao akada, jirạukʼ mãhãre mundilren naeke do jirạukʼ mãhã reakʼ ạnko rạputʼlerehõ onkoakʼ do dos baṅ hoyokʼtakoa mente?

6 Ińiń metapekana, nonḍe do mundil khon hõ mitʼṭen maraṅicʼge menaea.

7 ‘Iń do mãyãgeń kusiyakʼ kana, dãṛẽ do baṅ’ sostor reakʼ noa kathape baḍaele khan begor dusi hoṛ do ohope dusilekoa.

8 Baḍaekakʼpe, Manwa Hopon kangeae jirạukʼ mãhãren mạlik do.


Borocʼ ti hoṛe bogeyen
( Mark 3.1-6 ; Luk 6.6-11 )

9 Inạ tayom Jisu do ona jaega bạgikate onko Phạrusikoakʼ sunạgogteye boloyena.

10 Onḍe do mitʼṭen hoṛe tahẽkana one okoe do mitʼ ti borocʼge tahẽkantae. Phạrusiko do uniko kulikedea, “Dhorom reakʼ niạm lekate jirạukʼ mãhãre jãhãe bogeye do ganokʼgea?”

11 Jisui metatʼkoa, “Ape modre jãhãeren mitʼṭen bhiḍiye tahentae, ar jirạukʼ mãhãre khạ̃yũkʼreye ńurlenre uni do cetʼ bae tul rakabea?

12 Bhiḍi khon manwa do artetʼge cetʼ bae sorosa? Onate jirạukʼ mãhãre bhage kạmi do lek kangea.”

13 Ona tayom uni hoṛe metadea, “Amakʼ ti tiyạrtam.” Ado tiye tiyạrketʼ khan dosarakʼ lekage hoyentaea.

14 Unre Phạrusiko do barhete oḍok senkate Jisu goje lạgitʼ soṛojontroko dhurạuena.


Isorren bachao hoṛko

15 Ado ona soṛojontroe baḍaeketʼ khan Jisu do onḍe khone oḍok calaoena. Unre gadel hoṛ do uniko pańja idikedea.

16 Ar onko modre okoe do rugiko tahẽkan onko sanamkoe bogeketʼkoa ar acʼ reaṅ alo lại baṛae lạgitʼe sontorkatʼkoa.

17 Noa do hoeyena Jesaea nạbi hotete roṛlenakʼ katha jemon purạukʼ:

18 Ńelpe, ińren guti one uniń bachao akade, unige ińren dulạṛiạ, one unireń kusi akan. Ińren Jiu do unireń dohoyea, uni do boṅgan hoṛ jạtrenko ṭhen hok reakʼ bicạre lại jạhira.

19 Uni do bae jhogṛakʼa ar ãṭ aṛaṅte bae roṛa; kulhikore acʼakʼ aṛaṅ hõ bae ańjom ocoytaea.

20 Hok reakʼ bicạrko ạuriye jitạu ocoy hạbicʼ, uni do talga tạuạkʼ akan chuci hõ bae rạpuda, ar ńũṛũ ńũṛũkʼkan diuhe hõ bae ĩṛĩja.

21 Ar porjạtrenko do uniyakʼ ńutumreko bhorsakʼa.


Probhu Jisu ar bạricʼ jiukoren raj
( Mark 3.20-30 ; Luk 11.14-23 ; 12.10 )

22 Inạ tayom bhut capaṛ akawade mitʼṭen hoṛ do Jisu ṭhenko ạgukedea. Uni do guṅgạ ar kãṛãgeye tahẽkana. Ar Jisu do uniye bogekedea.

23 Onate uni hoṛ do roroṛe ehopʼena ar ńeńel daṛeye ńamkeda. Unre sanam hoṛ do hahaṛayenteko menkeda, “Nui do cetʼ Dạudren hopon doe baṅkana?”

24 Noa katha ańjomkate Phạrusikoko menkeda, “Nui do bhutkoren raj Beelsebul hotete bhutkoe oḍok giḍiyetʼkoa.”

25 Jisu do Phạrusikoakʼ mone joṅakʼkoe baḍaeketʼ khane metatʼkoa, “Okaṭakʼ rajosṭi apnar talare hạṭińokʼ ona rajosṭi do marao utạrokʼa. Ar okaṭakʼ nagraha se gharońj apnar talare hạṭińokʼ ona nagraha se gharońj hõ baṅ ṭikạukʼa.

26 Soetan do Soetane oḍok giḍiye khan uni do apnar bhitriregeye hạṭińokʼa. Enḍekhan uniyakʼ rajosṭi do cekate ṭikạukʼtaea?

27 Iń do Beelsebul hotete bhutkoń oḍok giḍiyetʼko khan aperen hoṛko do okoe hoteteko oḍoketʼkoa? Onate ṭhikpe meneda se baṅ, ona do aperen hoṛgeko bicạra.

28 Menkhan Isorren Jiu hotete bhutkoń oḍok giḍiyetʼko khan enḍekhan Isorakʼ raj do ape ṭhen seṭer akana.

29 “Daṛe menakʼtae hoṛ do pạhilre baṅ tol maṛaṅ lekhan uni oṛakʼre bolokate cetʼ jãhãe uniyakʼ jiniskoe luṭ daṛeketaea? Menkhan uniye tol maṛaṅ lekhan doe daṛeakʼgea.

30 “Okoe iń secʼrene baṅkan hoṛ do iń upạrten kanae. Okoe iń sãote bae samṭao uni doe chiṭiạua.

31 Noa iạtegeń metapekana, manwakoakʼ joto lekan kại ar Isor upạrte opoman katha do ikạkʼtaea, menkhan sonot Jiu upạrte opoman katha do tishõ baṅ ikạkʼtakoa.

32 Manwa Hopon upạrte jãhãege jãhãnakʼe roṛ ona do ikạkʼtaea, menkhan sonot Jiu upạrte kathae roṛlekhan baṅ ikạkʼtaea, niạ jugre hõ baṅ ar darakan jugre hõ baṅ.


Jotege dare do oromokʼa
( Luk 6.43-45 )

33 “Noa katha do aṅgocpe je, dare bhagege khan jo hõ bhagege hoyokʼa, ar dare bạṛicʼge khan jo hõ bạṛicʼge hoyokʼa; ente jotege dare do oromokʼa.

34 E bińren bõsko! Apepe bạṛicʼgere hõ cekate bhageakʼ kathakope roṛ daṛeakʼ kana? Ente ontorre oka sareṛokʼ, onage moca doe roṛa.

35 Bhage hoṛ do acʼakʼ bhageakʼ khon bhageakʼgeye oḍoka, ar bạṛicʼ hoṛ do acʼakʼ bạṛicʼ babaeakʼ khon bạṛicʼakʼgeye oḍoka.

36 Menkhan ińiń metape kana, okoe ạuṛi sạuṛi kathako roṛ, onko do bicạr dinre akoakʼ mimitʼ katha reakʼ lekha jokha emokʼ hoyokʼtakoa.

37 Amakʼ kathatege am do bin dusạnicʼ mentem ṭarhaokʼa ar amakʼ kathategem dusi ocokʼa.”


Phạrusiko cinhạko khojkan
( Mark 8.11 , 12 ; Luk 11.24-26 , 29-32 )

38 Inạ tayom adom sostor baḍaeko ar Phạrusiko do Jisuko metadea, “E Guru, ale do am ṭhen khon mitʼṭecʼ cinhạle ńela.”

39 Jisui metatʼkoa, “Niạ bạṛicʼ ar laṭghaṭ piṛhirenko do cinhạko khojkana, menkhan Jona nạbiyakʼ cinhạ chaḍa eṭakʼ ar cetʼ cinhạ hõ baṅ udukʼakoa.

40 Cetʼ leka Jona do maraṅ okocʼ hakoakʼ lacʼre pe siń ar pe ńindại tahẽkan, onkage Manwa Hopon hõ pe siń ar pe ńindạ ot bhitrireye tahena.

41 Bicạr dinre Niniwi nagraharen hoṛko do beretʼkate niạ piṛhiren hoṛkoakʼ doskoko uduga, ente Niniwiren hoṛ do Jona nạbiyakʼ porcarte akoakʼ kại khon monko ạcurletʼtakoa. Ar ńelpe, nonḍe do Jona khon hõ maraṅicʼge menaea.

42 Bicạr dinre dạkhin disạmren rạni do beretʼkate noa piṛhiren hoṛko doskoe udukʼakoa, ente Solomon rajakʼ ạkilanakʼ kathako ańjom lạgitʼ dhạrti reakʼ mitʼ mucạtʼ khon uni doe hecʼlena. Ar ńelpe, nonḍe do Solomon khon hõ maraṅicʼge menaea.


Besapha jiu reakʼ hecʼ ruạṛokʼ
( Luk 11.24-26 )

43 “Bạṛicʼ jiu do jãhãe manwa khone oḍok calaolenre jirạu ńam lạgitʼ khaṅgoṭ jaegakoreye ạcur baṛaea.

44 Menkhan bae ńamle khan uni doe mena, ‘oka khoniń oḍok hecʼakan ińakʼ ona oṛakʼtegeń ruạṛ calakʼa.’ Ar ruạṛ hecʼkate ona oṛakʼ do ạjạuṛige, jokʼ cikạ̃ṛ ar sajaoakatʼe ńama.

45 Tayomte uni bạṛicʼ jiu do senkate acʼ khon artetʼ bạṛicʼ eae goṭen eṭakʼ jiue soṅge darajoṅa ar onḍe bolokateko mạnḍiạukʼa. Onate uni hoṛakʼ dosa do pạhil khon artetʼ bạṛicʼ hoyokʼtaea. Noa bạṛicʼ piṛhiren hoṛkoakʼ dosa hõ onkage hoyokʼtakoa.”


Probhu Jisuren eṅgat ar boehako
( Mark 3.31-35 ; Luk 8.19-21 )

46 Jisu do tinre onko gadel hoṛe galmarao akokan tahẽkana unre ńelpe, eṅgat ar boehakotae do acʼ tulucʼ galmarao lạgitʼ bahrereko teṅgo akan tahẽkana.

47 Unre mitʼ hoṛ do hecʼkate uniye metadea. “Ńelme, eṅgam ar boehamteko do am tulucʼ galmarao lạgitʼ bahrereko teṅgo akana.”

48 Unre Jisu do uniye metadea, “Okoe kanae eṅgạń, ar okoe kanako boehań do?”

49 Uni do acʼren celako udukʼketʼkoteye menkeda, “Noko ńelkom, ińren eṅgạń ar boehańko do;

50 ente okoe sermare menae Babawakʼ mone lekako senokʼ, onkoge ińren boehań, miserań ar eṅgạń kanako.”

Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.

Bangladesh Bible Society
Lean sinn:



Sanasan