Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Luk 8 - সান্তালী বাইবেল


Sapʼsosor maejiuko

1-2 Inạ tayom Jisu do ato ato ar nagraha nagrahate dãṛãkate Isorakʼ raj reakʼ bhage sombat porcarakoe ehopʼena. Ar uni soṅgete acʼren gelbar celako ar thoṛa maejiuko hõko tahẽkana. Noko maejiu do ruạ haso ar bạṛicʼ jiuko khonko boge ocoakan tahẽkana. Noko doko hoyokʼ kana, Mạriạm, okoe do Magdalaniko metaekan ar nui khonge eae goṭen bạṛicʼ jiu doko oḍoklena;

3 ar Herod rajren kạmiạyicʼ Khusạren bạhu Joanna; Susanna arhõ aema maejiukoge. Noko do Jisu ar acʼren celako sapʼsorako lạgitʼ akoakʼ ṭaka-poesa khonko khorocetʼ tahẽkana.


Mitʼṭen cacas hoṛakʼ phen
( Mathae 13.1-9 ; Mark 4.1-9 )

4 Unre eṭakʼ eṭakʼ atoko khon ạḍi utạr hoṛ do Jisu ṭhen hecʼkateko jarwayena. Unre Jisu do cetʼako lạgitʼ noa phene lạiyatʼkoa:

5 “Mitʼṭen casa do itạ er lạgitʼe oḍok calaoena. Ado erokʼ jokhecʼ adomakʼ itạ do hor aṛere ńurena. Ar hoṛko do onako lebetʼ gańjaokeda ar cẽṛẽko hõ hecʼkateko jomkeda.

6 Ar adomakʼ itạ do dhiri hasare ńũrente janamgotʼena, menkhan ros bae ńamletʼte ona do rohoṛ kạrcupʼena.

7 Arhõ adomakʼ itạ do jạnum jhạuạko talare ńurena. Ar jạnumko do cara soṅgete hara rakapʼen khan onako doe danaṅ esetʼkeda.

8 Arhõ adomakʼ itạ do bhage hasare ńurena ar hara rakapʼente mitʼ sae doboṛ phosol hoyena.” Noako kathae roṛketʼ khan Jisu do ãṭ aṛaṅteye menkeda, “Ańjom lạgitʼ lutur menakʼtaeicʼ doe ańjomma.”


Phen lại reakʼ mane
( Mathae 13.10-17 ; Mark 4.10-12 )

9 Inạ tayom acʼren celako do ona phen reakʼ mane cetʼkana menteko kulikedea.

10 Unre Jisui metatʼkoa, “Ape do Isorakʼ raj reakʼ okoakʼkope baḍae ocoakana, menkhan eṭakʼko ṭhen do phen talateń lạiyeda, jemon ńeńel tulucʼ aloko ńel ar ańjom tulucʼ aloko bujhạu.


Erokʼ reakʼ phene bhoṅetʼkan
( Mathae 13.18-23 ; Mark 4.13-20 )

11 “Phen reakʼ mane do nõkʼõe: Itạ do hoyokʼ kana Isorakʼ katha.

12 Hor aṛere ńũren itạte do onko lạgitʼge roṛ akana, okoe do kathako ańjomketʼ, menkhan unrege Soetan do hecʼkate onkoakʼ mon khon onae halaṅ idiya. Ar bako pạtiạukʼte onko do kại khon bańcao bako ńama.

13 Dhiri hasare ńũren itạte do onko lạgitʼge roṛ akana, okoe do katha ańjomkate rạskạteko ataṅetʼkan, menkhan onkore ona reakʼ rehetʼ do mońjte baṅ bạisạukʼ kana. Onate onko do thoṛa din lạgitʼko pạtiạukʼkana, menkhan biḍạureko paṛaolen khan doko pạcokʼ kana.

14 Jạnum jhạuạ talare ńũren itạte do onko lạgitʼge roṛ akana, okoe doko ańjometʼkan, menkhan jion reakʼ horte calakʼ calakʼte gharońj reakʼ dand-bhabna, dhon-durib ar suk talareko ten ocokʼ kana. Ar onate onko do jionre bako gele belekʼ kana.

15 Ar bhage hasare ńũren itạte do onko lạgitʼge roṛ akana, okoe do khạṭi ar soṛa monte ona katha ańjomkate kajakteko sapʼ dohojoṅ kan ar onare ṭarhao akae tahente jionreko gele belekʼkan.


Marsal reaṅ
( Mark 4.21-25 )

16 “Okoe hõ diuhe jeretʼkate jãhãnakʼte do bako hạrupʼ esetʼkakʼa, se cạuki latarre hõ bako dohoya. Menkhan ona do diuhe dohowakʼ cetanregeko dohoya, jemon bhitrite bolokʼko do ona marsalko ńel ńam.

17 Nonkan cetʼ okoakʼge bạnukʼa, okaṭakʼ do baṅ sodorokʼ se nonkan cetʼ danaṅakʼ hõ bạnukʼa, okaṭakʼ do baṅ baḍaeyokʼ se baṅ sodorokʼ.

18 Onate cetʼ lekape ańjometʼkan, ona reaṅ moneyakʼpe, ente okoeyakʼ menakʼtae uni do arhõe emocokʼa, menkhan okoeyakʼ bạnukʼtae uni do oka menakʼtae ona hõe recʼ ocokʼa,”


Jisuren eṅgattetʼ ar boehako
( Mathae 12.46-50 ; Mark 3.31-35 )

19 Ado Jisuren eṅgat ar boehako uni ṭhenko hecʼena, menkhan bhiṛ iạte uni tulucʼ bako ńapam daṛeada.

20 Unre mitʼṭen hoṛ do uniye lạiyadea, “Eṅgam ar boehamteko do am são ńapamokʼ lạgitʼ bahrereko teṅgo akana.”

21 Onate Jisu do hoṛkoe metatʼkoa, “Okoe Isorakʼ katha ańjomkate ona lekako kạmikan, onko kangeako ińren eṅgạń ar boehań do.”


Birbão hoeye thir ocoyetʼ
( Mathae 8.23-27 ; Mark 4.35-41 )

22 Mitʼdin Jisu ar acʼren celako do mitʼṭecʼ lạukạreko decʼena. Unre uni do celakoe metatʼkoa, “Delabon, doreão hanasate bon calakʼa.” Khan celako do lạukạko laṛaokeda.

23 Ado lạukạ calakʼ ehopʼen khan Jisu doe jạpitʼkeda. Unre doreãore ackage mitʼṭecʼ maraṅ hoe rakapʼena, ar dakʼte lạukạ do perejokʼ ehopʼena. Onate celako do ạḍi muhinreko paṛaoena.

24 Onko do Jisu ṭhen senkate beretʼkedeteko metadea, “E Probhu Isor, E Probhu Isor, gujukʼ kana bon!” Unre Jisui beretʼena ar habak ḍabakokʼkan ḍheo ar hoeye dhomkaokeda. Onate hoe ar ḍheoko thirente ḍelḍel nijhumena.

25 Uni do celakoe metatʼkoa, “Okor tape biswạs do?” Celako do botor arko hahaṛayente ako talare memenko ehopʼena, “Nui doe okoekante, hoe hõ hoe ar dakʼ hõ dakʼkin bataoetʼtaea?”


Bhut capaṛ hoṛe bogeyen
( Mathae 8.28-34 ; Mark 5.1-20 )

26 Ona tayom Jisu ar acʼren celako do Gạlil doreão paromkate Gerasenikoakʼ ṭoṭhateko calaoena.

27 Ado Jisu lạukạ khone pheḍgotʼen khan onḍenicʼ mitʼṭen hoṛ do uni ṭhene hecʼena. Uni hoṛ do ạḍi utạr bhutko capaṛ akawade tahẽkana ar ḍher din khon kicricʼko hõ bae horokʼ bandeyetʼ tahẽkana, ar oṛakʼre tahẽ baṅkate mạ̃ṛĩ poḍakoregeye tahenkan tahẽkana.

28 Ado Jisui ńelkede khan kikiạuate otre taberente ãṭ aṛaṅteye menkeda, “Maraṅ Isorren Hopon Jisu, iń tulucʼ amakʼ do cetʼ? Dayakate alom sasetińạ.”

29 Uni hoṛ do noa iạtegeye menkeda, ente Jisu do bạṛicʼ jiu uni khon oḍok calakʼe hukumade tahẽkana. Ar bạṛicʼ jiu do ghane ghạṛicʼ uni hoṛe sapʼ tirupʼede tahẽkana. Ar sikṛite tolkateko horhoyede tahẽkanre hõ uni do onae topakʼetʼ tahẽkana, ar bạṛicʼ jiu hotete hahaṅkar jaegakoreye ạcur baṛaekan tahẽkana.

30 Jisu do uniye kulikedea, “Celeyama ńutum do?” Uniye menkeda, “Phạdạńạ,” ente ạḍi utạr bạṛicʼ jiu uni bhitrireko bolo akan tahẽkana.

31 Unre onko bạṛicʼ jiu do Jisuko nehõradea, jemon athan kunḍte aloe kol giḍikako.

32 Ar onḍe buru dhasna sorre saṅge khạṛ sukriko ạtińkan tahẽkana. Bạṛicʼ jiuko do Jisu nehõradeteko metadea jemon sukri bhitrire bolokʼ reakʼe aṛakʼako.

33 Adoe aṛakʼatʼko khan onko do uni hoṛ khonko oḍokente khạṛ sukrikoreko boloyena. Onate onko sukri do daṛaṅ secʼteko ńir calaoena ar doreão dakʼreko unum gocʼena.

34 Ar okoekoko gupikan tahẽkan, onko do noa ghoṭna ńelkate atoteko dạṛkeda ar ona aḍepase reakʼ sanam jaegakore noa khoborko lạikeda.

35 Unre hoṛko do cetʼ hoyakana mente ńel lạgitʼ bahreteko oḍok hecʼena. Ado Jisu ṭhenko seṭeren khan bhut capaṛ akawade hoṛ do kicricʼ horokʼ akatʼ ar mạ̃hir monte Jisuakʼ jaṅga ṭhen duṛupʼ akanko ńelkedea. Noa ńelte onko do botor caṛhaoatʼkoa.

36 Ar okoe ona ghoṭnako ńelletʼ onko do hoṛkoko lạiyatʼkoa cetʼlekate uni doe bogeyena mente.

37 Unre Gerasa ṭoṭharen sanam hoṛ do Jisuko nehõradea jemon ako ṭoṭha khone calaojoṅ, ente onko do botor caṛhaoatʼko tahẽkana. Ado unre Jisu do ruạṛ calakʼ lạgitʼ lạukạreye decʼena.

38 Ar okoe khon bhutko oḍoken uni do Jisui nehõradea, jemon acʼhõ uni sãoteye calao daṛeakʼ. Menkhan Jisu do noa katha menkateye bidạkadea,

39 “Am do oṛakʼte ruạṛ calakʼme ar am lạgitʼ Isor tinạkʼ maraṅakʼe kạmi akatʼ ona porcarme.” Unre uni hoṛ do oṛakʼteye calaoena ar Jisu acʼ lạgitʼ tinạkʼ maraṅakʼe kạmi akatʼ ona reakʼ sanam jaegare lại baṛaye ehopʼena.


Mitʼṭen gocʼakan kuṛi ar mitʼṭen ruạkʼkan maejiu
( Mathae 9.18-26 ; Mark 5.21-43 )

40 Ado Jisu eṭakʼ aṛe secʼe ruạṛ calaoen khan onḍenko hoṛ do rạskạ monte uniko ataṅ daramkedea, ente onko do uni lạgitʼgeko koyokʼ horakatʼ tahẽkana.

41 Unre Jaerus ńutuman sunạgogren mitʼṭen mukhiyạ hoṛ do hecʼente Jisuakʼ ti jaṅgareye giḍiyena.

42 Ar Jisu acʼakʼ oṛakʼte hijukʼ lạgitʼe nehõradea, ente uniren gelbar bochor umerren sadher hoponera do gujukʼ dạkhile tahẽkana. Ado Jisu tinreye calakʼkan tahẽkana unre gadel hoṛko do beṛhaeteko riḍetʼ ciritʼede tahẽkana.

43 Ar onko modren mitʼṭen maejiue tahẽkana okoe do gelbar bochor khon pordhol rogteye jạbun akan tahekan. Uni do acʼakʼ joto ạsulokʼakʼko raranko tayomreye khorocʼ caba akatʼ tahẽkana, menkhan okoe hõ bako boge daṛeaekan tahẽkana.

44 Uni do tayom secʼ khon hecʼkate Jisuakʼ kicricʼ reakʼ ańcare joṭetʼketʼtaea, ar unrege mãyãm oḍokokʼ do thirentaea.

45 Unre Jisui menkeda, “Okoeye joṭetʼ kedińạ?” Ado jotokoko baṅketʼ khan Patras ar uniren sãotenko doko metadea, “E Guru, gadel hoṛko beṛhaeteko riḍetʼ ciritʼetʼmea.”

46 Enrehõ Jisui menkeda, “Ińiń baḍaea jãhãe baṅ jãhãe, ińe joṭetʼ akadińạ, enteń bujhạu daṛeada iń khon daṛe oḍokena.”

47 Uni maejiu do bae oko daṛeakʼkana menteye ńelketʼ khan thar tharaoate hecʼkate Jisu samaṅreye ombakʼena. Ar sanamko samaṅreye lạikeda cedakʼe joṭetʼkedea, ar cetʼ lekateye bogeyena mente.

48 Onate Jisu do maejiue metadea, “E mạ̃i, amakʼ pạtiạugeye bańcao akatʼmea. Do sulukte ruạṛ joṅme.”

49 Ado Jisu kathae roroṛkan tahẽkanrege sunạgogren mukhiyạ hoṛakʼ oṛakʼ khon, mitʼ hoṛ do hecʼkateye menkeda, “Amren hoponera doe gocʼena; onate Guru do ar alom haronea.

50 Noa katha ańjomkate Jisu do Jaeruse metadea, “Alom botorokʼa; eken pạtiạu dohoyme, ar inạtege uni doe bańcaokʼa.”

51 Ado Jaerusakʼ oṛakʼe seṭeren khan Jisu do Patras, Johan, Jakob ar kuṛiren eṅgat-apat chaḍa okoe hõ oṛakʼ bhitrite bae bolo ocowatʼkoa.

52 Ar sanamkoge kuṛi lạgitʼko rakʼ homoretʼkan ar koṛamko ceṭagokʼkan tahẽkana. Unre Jisui metatʼkoa, “Alope raga, kuṛi do bae gocʼ akana, ekene jạpitʼ akada.”

53 Khan hoṛko do uniko landa dhutʼadea, enteko baḍaekan tahẽkana kuṛi doe gocʼakana.

54 Jisu do ti sapʼkate hohoadeteye metadea, “E mạ̃i, ma beretʼme.”

55 Ar inạtege kuṛiyakʼ jiwi do ruạṛentaea, are beretʼena. Unre Jisu do uni kuṛi thoṛa jom ocoye lạgitʼe hukumatʼkoa.

56 Ar kuṛiren eṅgat-apat dokin ṭhak utạrena, menkhan Jisu doe baron katʼkinạ, jemon noa ghoṭna okoe ṭhen hõ alokin lại baṛae.

Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.

Bangladesh Bible Society
Lean sinn:



Sanasan