Luk 22 - সান্তালী বাইবেলJisu upạrte soṛojontro ( Mathae 26.1-5 , 14-16 ; Mark 14.1 , 2 , 10 , 11 ; Johan 11.45-53 ) 1 Ona oktere Jihudikoakʼ bin khạmiyanakʼ piṭhạ porob do hecʼsor akan tahẽkana. Noage bańcaokʼ porob hõko metakʼkan tahẽkana. 2 Ar maraṅ naekeko ar sostor baḍaeko do hape hapete Jisu goje reakʼ ạtko ńam baṛayetʼ tahẽkana, ente onko do disạm hoṛko botorako kan tahẽkana. Jihudạ do Jisu soprote lạgitʼe rebenen ( Mathae 26.14-16 ; Mark 14.10 , 11 ) 3 Unre okoe Jihudạ Iskạriotko metaekan tahẽkan unire do Soetane boloyena. Nui do Jisuren gelbar celako modren mitʼ hoṛe tahẽkana. 4 Uni do senkate maraṅ naekeko ar mundilren kạmiyạko sãoteye galmaraokeda cetʼlekate onkoakʼ tire Jisui soprotea mente. 5 Onate onko do ạḍiko rạskạyena ar ṭaka emae reakʼko gokʼadea. 6 Unre Jihudạ doe rebenena ar ạt ńam baṛaye ehopʼena jemon hoṛ bako tahenre Jisui soprot daṛeae. Bańcaokʼ porob reakʼ bhoj sapṛao ( Mathae 26.17-25 ; Mark 14.12-21 ; Johan 13.21-30 ) 7-8 Ado bin khạmiyanakʼ piṭhạ porob reakʼ dinre bańcaokʼ porob bhojre lạgitʼ bheḍa hoponko gocʼetʼko kan tahẽkana. Ado ona din seṭeren khan Jisu do Patras ar Johan noa menkateye kolkatʼkinạ, “Do senkate abo lạgitʼ bańcaokʼ porob reakʼ bhoj tearben, jemon bon jom daṛeakʼ.” 9 Unkin do Jisukin kulikedea, “Okareliń tearama mentem menjoṅ kana?” 10-11 Jisui metatʼkinạ, “Ńelben, nagrahate ben bolokʼre mitʼṭen baba hoṛ do kanḍate dakʼ idikan ben ńelea. Aben do uni ben pańja idiyea ar okaṭakʼ oṛakʼteye bolokʼa, ona oṛakʼren mạlik ben metaea, ‘Guru baḍae sanayedea, celako sãote bańcaokʼ porob reakʼ bhoj okareye jom, ona peṛa kandha do okaṭakʼ kana?’ 12 Unre uni do sajao akatʼ mitʼṭecʼ koṭha kandhae udukʼ abena; ar onḍege jotowakʼ ben teara.” 13 Ado Jisui metatʼkin lekage, unkin do senkate sanamakʼ onkage kin ńamkeda ar bańcaokʼ porob reakʼ bhojkin sapṛaokeda. Probhu kedokʼ ( Mathae 26.26-30 ; Mark 14.22-26 ; 1 Korinthiko 1.23-25 ) 14 Ona tayom okte hoyen khan Jisu do apostolko tulucʼ jojome duṛupʼena. 15 Uni doe metatʼkoa, “Duk ạuriń jomre, bańcaokʼ porob reakʼ noa bhoj ape tulucʼ jojom ạḍi sana tahẽkantińạ. 16 Ińiń metapekana, Isorakʼ rajre noa reakʼ ạuri purạukʼ hạbicʼ, iń do noa ohogeń jomlea.” 17 Inạ tayom Jisu do bạṭi ataṅkate Isor gunmanao joharadeteye menkeda, “Ape do noa reakʼ hạṭińjoṅpe, 18 enteń metapekana, ńit khon Isorakʼ raj ạuri hijukʼ hạbicʼ iń do darkha rasa bạń ńũiya.” 19 Ona tayom uni do piṭhạ halaṅkate Isore gun manao joharadea. Ar ona kecakʼkate celako ematʼkoteye metatʼkoa, “Noa do ińakʼ hoṛmo kana oka do apeko lạgitʼ emogokʼkan. Nonkaepe iń disạyiń lạgitʼ.” 20 Ado jom tayom onkage bạṭi hõ ataṅkateye metatʼkoa, “Ińakʼ mãyãm hotete Isorakʼ oka nãwã bondobos bahalokʼkan, ona bondobos reakʼ cinhạ do noa bạṭi kana. Ińakʼ noa mãyãm do apeko lạgitʼ emogokʼa. 21 Ńelpe, okoe ińe soprotiń uniyakʼ ti hõ ińakʼ ti sãote noa mejre menakʼa. 22 Isor okae niṭ dohoakatʼ onkage Manwa Hopon do gujukʼ hoyokʼtaea; menkhan hae uni hoṛ lạgitʼ do, one okoe do uniye soprot ocoye!” 23 Khange celako do ako akore kupulikʼko ehopʼena, nonkae kạmi lạgidokʼ kạnicʼ doe okoe kana mente. Okoe kanae maraṅicʼ do 24 Ado okoeṭakʼe maraṅa ona reaṅ ako talareko reṭepeṭekʼ kan tahẽkana. 25 Jisui metatʼkoa, “Boṅgan hoṛ jạtrenko modre rapajkoge mạlikiko calaoeda ar onkoren ektiạriankoge onko do bhạkʼlạikoko metakokana, 26 menkhan apeko talare nonka hoyokʼ do lek baṅkana. Ape modre joto khon maraṅicʼ do huḍińicʼ lekae hoyokʼma, ar ạyuricʼ do sapʼdapʼicʼ leka. 27 Okoeṭakʼe maraṅa, jojom duṛupʼ akanicʼ se sapʼsosoricʼ guti? Uni jojom duṛupʼ akanicʼge cetʼ baṅa? Menkhan iń do apeko talare sapʼsosoricʼ lekań hoyakana. 28 Ińakʼ sanam harket saset oktere ape do bape bạgi akawạdińạ. 29 Ińren Baba cetʼleka ektiạriye emakawạdiń onkage iń hõ apeko ektiạriń dan akawatʼpea. 30 Onate ińakʼ rajre ape do iń tulucʼpe jom ńũiya ar siṅghạsonre duṛupʼkate Israelren gel bar khũṭrenkoakʼpe bicạrtakoa. Patrasakʼ ńurokʼ reakʼe lại lahayetʼ ( Mathae 26.31-35 ; Mark 14.27-31 ; Johan 13.36-38 ) 31 E Simon, E Simon, ńelpe, Soetan do guhum leka calape lạgitʼe khojakada. 32 Menkhan iń do am lạgitʼ iń koeyeda, jemon amakʼ biswạs alo ḍigạukʼtam. Am do iń ṭhenem ruạṛ hijukʼre amren noko boehakom keṭecʼkoa.” 33 Patras do Jisui metadea, “E Probhu Isor, am tulucʼ hajot ocokʼ ar gujukʼ hõń sapṛaogea.” 34 Jisui roṛ ruạṛadea, “E Patras, ińiń metamkana, teheń sim sạnḍi ạuriye ragre am do pe dhaoem baṅeńa.” Darakan biḍạu reaṅ 35 Ona tayom Jisu do acʼren celakoe metatʼkoa, “Ṭaka reakʼ thạilạkʼ, khuti ar panahi chaḍań koletʼpere cetʼ jãhãnakʼtepe ṭonṭa emanlena?” Celakoko menkeda, “Cetʼte hõ baṅa.” 36 Jisui metatʼkoa, “Menkhan ńitiń metapekana, jãhãege ṭaka reakʼ thạilạkʼ se khuti menakʼtae khan uni doe iditora joṅma. Ar okoeyakʼ tarwaṛe bạnukʼtae uni do acʼakʼ oyonakʼ ạkhrińkate mitʼṭecʼ tarwaṛeye kirińjoṅ ma. 37 Sonot sostorre ol akana, ‘uni do kại hoṛko tulucʼe lekha mitʼena.’ Ińiń metapekana, noa katha do ińrege purạukʼa, ente iń reaṅ okako olakan ona do purạu lạgidokʼ kana.” 38 Unre celakoko menkeda, “E Probhu Isor, ńelme, nonḍe do barea tarwaṛe menakʼa.” Jisui roṛ ruạṛatʼkoa, “Inạge ḍhera.” Jạitun burure Probhu Jisu ( Mathae 26.36-46 ; Mark 14.32-42 ) 39 Ado Jisu ona jaegae bạgi oṭowatʼte acʼakʼ cạli leka Jạitun buruteye rakapʼena. Ar acʼren celako hõ uniko pańjakedea. 40 Ar ṭhik jaegareye seṭeren khan Jisu do onkoe metatʼkoa, “Koejoṅpe jemon biḍạure alope paṛaokʼ.” 41 Ona tayom Jisu do celako ṭhen khon thoṛa sạṅgiń ńokʼ senkate ikhṛumente koejoṅe ehopʼena, 42 “E Baba, amem moneyakʼkan khan, noa duk reakʼ bạṭi do iń khon pharakme baṛe. Enhõ ińakʼ monejoṅ leka do baṅ, menkhan amakʼ sana lekage hoyokʼma.” 43 Unre serma khon mitʼṭen goḍet do hecʼkate Jisui daṛe ocokedea. 44 Ar Jisu do ala jhalareye paṛaoente arhõ jidkateye koekeda. Uniyakʼ hoṛmo reakʼ balbal dakʼ do mãyãm leka otre ṭhopʼ ṭhopʼ jorokʼ ehopʼena. 45-46 Ado koejoṅ tayom beretʼkate uni do acʼren celako ṭhene hecʼena. Ar mon reakʼ duk ar laṅgate jạpitʼ akatʼe ńelketʼkoteye metatʼkoa, “Cedakʼpe jạpitʼ joṅkana? Ma beretʼpe ar koejoṅpe jemon biḍạure alope paṛaokʼ.” Jisuko griptarede kan ( Mathae 26.47-56 ; Mark 14.43-50 ; Johan 18.3-11 ) 47 Jisu do kathae roroṛkan tahẽkanrege onḍe ạḍi utạr hoṛko hecʼena. Ar Jihudạko metae gelbar celako modren mitʼ hoṛ do onko laha lahateye hijukʼkan tahẽkana. Uni do Jisu ṭhene hecʼ sorena cokʼae lạgitʼ. 48 Unre Jisu do uniye metadea, “E Jihudạ, cokʼate Manwa Hoponem soprotede kana?” Bạirikoakʼ tire Probhu Jisu ( Mathae 26.47-56 ; Mark 14.43-50 ; Johan 18.3-11 ) 49 Ado Jisu beṛhaete okoeko tahẽkan onko do cetʼ hoyokʼ lạgidokʼkana menteko bujhạukeda. Onate onko do Jisuko metadea, “E Probhu Isor, ale do cetʼ tarwaṛele calaoa?” 50 Ar celako modren mitʼ hoṛ do tarwaṛete maraṅ naekeren gutiyakʼ jojom luture hese ńurketʼtaea. 51 Jisui menkeda, “Inạkʼ kakʼme, ar baṅa.” Ar noa menkate uni hoṛakʼ luture joṭetʼketʼteye bogekedea. 52 Ado acʼ upạrte hecʼakan maraṅ naekeko, mundilren kạmiyạko ar murubbikoe metatʼkoa, “Iń do cetʼ ḍạku kạnạń, onate tarwaṛe ar ṭheṅgawante iń ṭhenpe hecʼakana? 53 Iń do mundilre dinke din ape samaṅreń tahẽkana, menkhan unre ma bacope sapʼlediń. Menkhan ńitokʼ do apeakʼ okte kangea; ar ńut reakʼ ektiạri hõ ńelokʼkana.” Patras Jisui baṅe kan ( Mathae 26.59-75 ; Mark 14.54 , 66-72 ; Johan 18.15-18 , 25-27 ) 54 Unre onko do Jisu sapʼkate maraṅ naekeakʼ oṛakʼteko idikedea. Ar Patras do pharak pharakre tahẽkate uniye pańja idikedea. 55 Ar bakher raca talare okoe do seṅgel jolkateko jorogokʼkan tahẽkan onko ṭhen hecʼkateye duṛupʼ panteyena. 56 Unre mitʼṭen kạ̃ṛmĩ do seṅgel reakʼ marsalte Patrase ńel ńamkede khan beṅgetʼ uricʼadeteye menkeda, “Nũi hoṛ hõ uni sãoteye tahẽkana.” 57 Menkhan Patras do baṅketʼteye menkeda, “Uni do bạń oromakadea.” 58 Thoṛa ghạṛicʼ tayom ar mitʼṭen hoṛ hõ uni ńelteye menkeda, “Am hõ onko modren mitʼ hoṛ kanam.” Patrase menkeda, “Baṅ, iń doń baṅkana.” 59 Ado mitʼ ghonṭa tayom ar mitʼ hoṛ jorkateye menkeda, “Nui hoṛ do khạṭige uni sãoteye tahẽkana, ente nũi hõe Gạlilren kana” 60 Patrase menkeda, “Am okam roṛetʼkan ona do bạń bujhạueda.” Patrasakʼ katha ạuri mucạdokʼrege sim sạnḍi doe rakʼgotʼkeda. 61 Unre Probhu do ạcurente Patrase beṅgetʼadea. Onate Patras do one Probhui metade tahẽkan kathae disạgotʼkeda, “Teheń sim sạnḍi ạuriye ragre pe dhaoem baṅeńa.” 62 Unre Patras do bahrete senkate hũk hũke rakʼkeda. Jisu do siṛog are dal ocokʼkan ( Mathae 26.67 , 68 ; Mark 14.65 ) 63 Ado okoeko Jisuko horhoyede tahẽkan onko do uniko siṛogadea arko dalkedea. 64 Ar mẽtʼko betʼketʼtaete uniko metadea, “Mase lạime, okoeye dalketʼmea? 65 Nonkate onko do arhõ ạḍi utạr kathakote uniko henostawadea. Jisu do maraṅ bạisi samaṅre ( Mathae 26.59-66 ; Mark 14.55-64 ; Johan 18.19-24 ) 66 Ado setakʼen khan Jihudikoren murubbiko, maraṅ naekeko ar sostor baḍaekoko jarwa mitʼena ar maraṅ bạisi samaṅre Jisu ạgukedeteko metadea, 67-68 “Mạsi kan khanem, enḍekhan lạiyaleme.” Jisui menkeda, “Ińiń menlere hõ ape do bape pạtiạukʼa ar apeń kuli lepere hõ bape roṛ ruạṛạńạ. 69 Menkhan Manwa Hopon do ńit khon sanam daṛeanicʼ Isorakʼ jojomsa aṛere duṛupʼ akane tahena.” 70 Unre sanamkoko kulikedea, “Enḍekhan am do cetʼ Isorren Hopon kanam?” Uniye metatʼkoa, “Ape do ṭhikgepe meneda, iń doń uni kangea.” 71 Unre mukhiyạkoko menkeda, “Goha reakʼ do ar cetʼ jạruṛabona? Abo sanamkoge coṅ uniyakʼ moca khon bon ańjomketʼ.” |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society