Luk 2 - সান্তালী বাইবেলProbhu Jisu Mạsiyakʼ janam ( Mathae 1.18-25 ) 1 Ona jokhecʼ maharaj Agustus Kạisạr do acʼakʼ rajosṭiren sanam hoṛko ńutum ol ocoytako lạgitʼe hukumkeda. 2 Siriạren disạm cakʼlaoyicʼ Kuriniạ oktere niạge pạhil dhao ńutum ol oco do hoylena. 3 Ar joto hoṛ ńutum ol ocoytako lạgitʼ apan ạpin atote calakʼko ehopʼena. 4 Joseph do Dạud bõsren hoṛe tahẽkana. Ar Jihudạ reakʼ Betlehem do Dạud rajakʼ janam ato tahẽkana. 5 Onate Joseph hõ ńutum ol ocoytae lạgitʼ Gạlil reakʼ Nasaret khon Betlehem atoteye calaoena. Ar Mạriạm hõ uni sãote onḍeye senena. 6 Uni do Joseph tulucʼ baplakʼ reakʼ ṭhik dohoakantae tahẽkana. Ar ona oktere Mạriạm do bhạrti hoṛmoe tahẽkana ar Betlehemre tahenrege gidrạ janame reakʼ okte hõ hoyentaea. 7 Ar onḍege uni do acʼren pạhilicʼ koṛa gidrại janamkedea, ar gendrecʼteye bedhaokedete nandwarreye giticʼkedea, ente unkin lạgitʼ okarehõ tahen jaega do baṅ tahẽkana. Serma goḍet ar gupiko 8 Ar ona ṭoṭhare ńindạ jokhecʼ bhiḍi gupiko do bathan ṭạnḍire akoren pal bhiḍikoko horhoyetʼkokan tahẽkana. 9 Unre ackage Probhu Isorren mitʼṭen serma goḍet do onko samaṅreye teṅgoyena. Ar uniyakʼ ṭhonok do onko beṛhaete bamberena. Onate gupiko do ạḍiko botorena. 10 Serma goḍet do onkoe metatʼkoa, “Alope botorokʼa, ente ape ṭhen ạḍi rạskạ reakʼ sombat iń ạguakada. Noa rạskạ do sanam hoṛko lạgitʼ kana. 11 Teheń do Dạud nagrahare aperen babańcaoicʼe janam akana. Uni doe Probhu Mạsi kana. 12 Ape lạgitʼ cinhạ do nõkʼõe, ape do kicricʼte bedhao akade ar nandwarre giticʼ akan mitʼṭen bale gidrạpe ńamea.” 13 Ar ackage uni serma goḍet soṅgete arhõ aema goḍetko ńelena. Onko do Isor sarhaoate memenko ehopʼena, 14 “Sermare Isorakʼ ṭhonok dhạrtire suluk, manwakore kusi.” 15 Ado serma goḍetko onko ṭhen khonko calaoen khan gupiko do ako akoreko menjoṅana, “Dela, Betlehemte bon calakʼ ar Probhu Isor okaṭakʼe baḍae ocoketʼ bon ona reakʼ bon ńel ạguiya.” 16 Ar onko do usạrateko calaoen khan Mạriạm, Joseph ar nandwarre giticʼ akan uni bale gidrạko sendra ńamkedea. 17 Ar gidrạ reaṅ okalekako baḍae ocolen, onkage onko do bale gidrạ ńelkateko lại pasnaokeda. 18 Gupikoakʼ katha ańjomkate sanam hoṛge ạḍiko hahaṛayena; 19 menkhan Mạriạm do jotowakʼ monreye rebetʼ dohokeda, ar okoe hõ bae lạiyatʼkoa; uni do ona reaṅ monre hudisokʼe ehopʼena. 20 Serma goḍetko gupiko ṭhen okako lạiletʼ onkage bhiḍi gupiko do jotowakʼko ńelketʼ khan Isor sarhaoe ar sabasiae tulucʼko ruạṛ calaoena. Jisuko ńutumkede 21 Ado irạl mãhã purạuen khan Jihudikoakʼ niạm lekate uniyakʼ ńutum do Jisuko dohoketʼtaea. Noa ńutum do eṅgatakʼ kukhire ạuriye hijukʼre serma goḍete emlen tahẽkana. Mundilre bale Jisu 22 Ado Moseyakʼ ạn lekate onkoakʼ chut meṭaokʼ reakʼ okte seṭeren khan, Joseph ar Mạriạm do Probhu Isor samaṅre hạjiri lạgitʼ Jerusalemte kin idikedea, 23 ente Probhu Isorakʼ ạnre ol menakʼa, “Pạhil janamicʼ koṛa gidrạ do Probhu Isorren menteye ńumogokʼa.” 24 Ona chaḍa “Mitʼ joṛa potam se barea parwa hopon” samaṅkin reakʼ katha cetʼleka Probhu Isorakʼ ạnre ol menakʼ onkage unkin do samaṅkin lạgitʼkin calaoena. 25 Unre Jerusalemre Simon ńutuman mitʼṭen dhorom ar Isor bhukti hoṛe tahẽkana. Uni do Israelkoakʼ jiwi raṛecʼe ńel hohorkan tahẽkana. 26 Sonot Jiu unireye tahẽkana are sodorade tahẽkana, gujukʼ lahare uni do Probhu Isorren uni Mạsiye ńelea mente. 27 Simon do sonot Jiu reakʼ uskurte enhilokʼ Jihudikoakʼ mundilteye hecʼena. Ar Moseyakʼ ạn lekate cetʼko cekae jạruṛa ona lạgitʼge Jisuren eṅgat-apat do bale Jisu onḍekin ạgukedea. 28 Unre Simon do uniye hoborkedea ar Isor gunmanao joharaeteye menkeda. 29 “E Probhu Isor, amakʼ katha leka amren guti do ńitokʼ suluktem bidạkạń kana, 30-31 ente manwako kại khon bańcaoko lạgitʼ sanam hoṛkoakʼ mẽtʼãhã samaṅre oka bondobosem emakatʼ, iń do onań ńelana. 32 Eṭakʼ jạtrenko ṭhen noa do hor udukʼako reakʼ marsal kana, ar amren Israel jạtrenko ṭhen noa do ṭhonokanakʼ kangea.” 33 Simon do gidrạ reaṅ okako kathae roṛketʼ onate gidrạren eṅgat-apat do ạḍikin hahaṛayena. 34 Inạ tayom Simon do onkoe bhoratʼkote Jisuren eṅgat Mạriạme metadea, “Isor do noae teṅgo akada, nui bale gidrạ iạte Israelko modre aema hoṛ doko ńurokʼa, arhõ aema doko rakapʼ ocokʼa. Nui do nonkan mitʼṭecʼ cinhại hoyokʼa, uni upạrte ḍher hoṛge kathako roṛa. 35 Onate onkoakʼ mon reakʼ hudis bundisko sodorokʼtakoa. Ona chaḍa tarwaṛete amakʼ ontor do sobokʼ tabokʼ tama.” 36 Un jokhecʼ Hanna ńutuman mitʼṭen maejiu hõ nạbiye tahẽkana. Uni do Aser bõsren Phạnuel hoponerae tahẽkana. Ar uni hõ aema umer hoyakantae tahẽkana. 37 Uni do eae bochor jãwãetetʼ sãote tahẽkate irạlgel pon bochor hạbicʼ rạnḍigeye tahẽkana. Uni do mundil bạgikate okate hõ bae senokʼkan tahẽkana bickom upạs ar koejoṅ tulucʼ siń ńindạ Isore sewawae kan tahẽkana. 38 Uni hõ unre hecʼkate Isore gun manao joharadea, ar Jerusalem reakʼ chaḍaokʼko ńel hohorkan sanam hoṛko uni gidrạ reaṅ lạiyakoe ehopʼena. 39 Probhu Isorakʼ ạn lekate sanamakʼkin purạuketʼ khan Joseph ar Mạriạm do ạkinakʼ ato Gạlil reakʼ Nasaret tekin ruạṛ calaoena. 40 Ar bale Jisu doe hara idiyena are daṛe idiyena akelte perejokʼ tulucʼ. Ar uni cetanre do Isorakʼ daya tahẽkana. Jisu gidrạ do mundilre 41 Sen-parom porob jokhecʼ Jisuren eṅgat ar apat do jao bochor Jerusalemtekin calakʼkan tahẽkana. 42 Jisuakʼ umạr gelbar bochor hoyentae khan niạm lekage onko do porobteko calaoena. 43 Ar porob mucạtʼen khan oṛakʼko ruạṛkan tahẽkanre Jisu do Jerusalemregeye tahẽyena. Menkhan uniren eṅgat-apat do bạkin baḍaeletʼa. 44 Uni do sãoten hoṛko tulucʼ menaea mente hudiskate mitʼ din reakʼ horkin calao lahayena. Tayomte ạkinren peṛako ar ńepel oprom hoṛko talare Jisu sendrayekin ehopʼena. 45 Menkhan baṅkin ńamledete arhõ sendra sendrate Jerusalemte kin ruạṛ calaoena. 46 Ado pe din tayom unkin do mundilrekin ńamkedea. Uni do guruko talare duṛupʼkate onkoakʼ kathae ańjomkan ar onkoe kuliyetʼko tahẽkana. 47 Ar okoeko Jisuakʼ kathako ańjometʼkan tahẽkan, onko sanamko do uniyakʼ akel ńelte ar uniyakʼ roṛ ruạṛ ańjomteko ṭhak utạrokʼkan tahẽkana. 48 Ar uniren eṅgat-apat do uni ńelkatekin hahaṛayena. Eṅgattetʼ do uniye metadea, “E Beṭa, cedakʼem nonkaketʼ bona? Am baba ar iń do ạndukʼ mạndukʼliń sendra baṛayetʼmea.” 49 Jisui metatʼkinạ, “Cedakʼ ben sendra baṛayediń kana? Aben do cetʼ baben baḍaea, ạpuńakʼ oṛakʼre tahen hoyokʼtińa mente?” 50 Jisu okae menketʼ ona do acʼren eṅgat-apat hõ bạkin bujhạu daṛeada. 51 Inạ tayom uni do unkin sãote Nasaret atoteye ruạṛ calaoena ar unkinakʼ tabereye tahẽyena. Menkhan eṅgattetʼ do noako reaṅ monreye rebetʼ dohokada. 52 Ar Jisu do akelte, umerte ar Isor ar manwakoakʼ dulạṛteye hara idiyena. |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society