2 Samuel 19 - সান্তালী বাইবেলJoab do Dạude cigạriae kan 1 Joabko lạiyadea, raj do Absalom ńutumteye rakʼetʼ kana are homor halaṅeda. 2 Niạ katha ańjomkate ona jitạukʼ din do lạṛhại phạdko ṭhen mitʼṭecʼ hokʼmor halaṅakʼ dinge hoyena, ente enhilokʼge lạṛhại phạdko doko ańjomkeda, raj do acʼren hopon lạgitʼe hae haeyokʼ kana. 3 Ar enhilokʼ Dạudren lạṛhại phạdko do lạṛhạire bhagao ocoakan hoṛko leka lajaote gasacʼ gusucʼko ruạṛ hijukʼ hoṛ leka hape hapete nagrahateko boloyena. 4 Raj do acʼakʼ mẽtʼãhã betʼkate noa menkate ãṭ aṛaṅte rarakʼe dhurạuena, “Hae, ińren hopon Absalomtiń! Hae, Absalom, ińren hopontiń, ińren hopontiń do!” 5 Unre Joab do oṛakʼ bhitrite bolokate raje metadea, “Okoe do amakʼ jiwi, amren hopon ar hoponerakoakʼ jiwi, amren bạhuko ar chuṭki erakoakʼ jiwiko rukhiyạ akatʼtako onko sanam hoṛko am dom opomanketʼkoa. 6 Okoe amko kurudam kan onkogem dulạṛetʼkoa, ar okoe amko dulạṛetʼme onko dom kurudako kana. Teheń do saphatem bujhạu ocoyeda, subedarko ar onkoren hoṛko am ṭhen do cele hõko baṅkana. Ińiń ńeleda, ale sanamkole gocʼ ocolen khan ar eken Absalom eskar jiwetʼe tahẽlen khan am do ạḍim kusikokʼa. 7 Ńit am do bahrete oḍokokʼme ar amren hoṛko galmaraoakote udgạu emakom. Ente Probhu Isorreń kiriạkʼ kana, bam onka lekhan teheń ńindạ mitʼṭen hoṛ hõ am sãote bako tahena. Amakʼ koṛa umer khon teheń hạbicʼ tinạkʼ bạṛicʼakʼkorem paṛaolen onako khon noage maraṅ utạr bạṛicʼakʼ do hoyokʼa.” 8 Unre raj doe beretʼena ar senkate phaṭok-duạr ṭhene duṛupʼena. Ar raj do phaṭok-duạr ṭhene duṛupʼ akana menteko baḍaeketʼ khan sanam hoṛ do uni ṭhenko hecʼena. Ar Absalom secʼren sanam lạṛhại phạdko do apan ạpin oṛakʼteko dạṛ akatʼ tahẽkana. Dạud do Jerusalemteye ruạṛ hecʼen 9 Unre Israelren sanam gusṭiko talaren hoṛko do reṭepeṭekʼ tulucʼ roroṛko ehopʼena, “Raj do bạirikoakʼ ti khone bańcao akatʼbona; Philisṭikoakʼ ti khon unigeye rukhiyạketʼ bona. Menkhan ńitokʼ do Absalom iạtege disạm khone dạṛ akada. 10 Okoe do abo cetanre rajok lạgitʼ bon ojokʼlede uni Absalom do lạṛhạireye gocʼena. Enḍekhan raj ruạṛ ạguiye lạgitʼ do jãhãnakʼ cedakʼ bape roṛeda?” 11 Goṭa Israel disạmre oka roṛogokʼkan ona do rajakʼ luturre seṭerena. Ona iạte Dạud raj do naeke Sadok ar Abiathar ṭhen senkate niạ kathae roṛgotʼatʼ kinạ, “Aben do Jihudạren murubbiko niạ katha ben kulikoa, ‘raj do acʼakʼ raj oṛakʼte ruạṛ ạguiye do cedakʼpe bilomeda? 12 Ape ma uniren boehako kangepe, uniyakʼ jel ar uniyakʼ jaṅ kanpe. Enḍekhan raj ruạṛ ạguiye do cedakʼpe bilomeda?’ 13 Ape do Amasa iń reakʼ niạ kathape metaea, ‘am do cetʼ ińakʼ jel ar jaṅ dom baṅ kana? Isorre kiriạkateń metam kana, ńit khon am do Joab bodolte ińren lạṛhại phạdkoren subedarem hoyokʼa.’ ” 14 Nonkate Dạud do Jihudạren sanam hoṛkoakʼ mon do mitʼṭen hoṛakʼ mon lekae lạbitʼ ocoketʼtakoa. Ar niạ katha raj ṭhenko roṛ gotʼkada, “Am ar amren sanam gutiko ma ruạṛ hijukʼpe.” 15 Unre raj do jordan gaḍa hạbicʼe ruạr hecʼena. Ar Jihudạren hoṛko do raj daram ạguiye lạgitʼ Gilgalteko hecʼena jemon raj do jordan gaḍako parom ạguiye. 16 Bahurim atoren Benjamin-gusṭiren Gera hopon Simai do bae bilomletʼte Jihudạren hoṛko soṅgekate Dạud raj daram ạguye lạgitʼe calaoena. 17 Uni sãote Benjạmin gusṭiren mitʼ hajar hoṛko tahẽkana ar Sạulakʼ gharońjren guti Siba ar uniyakʼ gharońjren gelmõṛẽ hoponko ar bargel gutiko hõko tahẽkana. Onko do raj jordan gaḍa ạuriye paromrege usạrate senkate jordan gaḍa ṭhenko seṭerena. 18 Rajakʼ gharońjren sanamko ạguko lạgitʼ ar rajakʼ sanaleka kạmi lạgitʼ onko do taṛamte paromokʼ jaega ṭhen gaḍako paromena. Ar raj do tinre jordan gaḍae paromokʼa ṭhik unrege Gera hopon Simai do hecʼkate raj samaṅre ombakʼenteye menkeda, 19 “Ińren mạlik do ińakʼ dos alo baṛeye sabtińma. Ińren kisạ̃ṛ maharaj do oka hilokʼ Jerusaleme bạgi oṭoatʼ enhilokʼ amren guti okań behokletʼ ona do alo baṛem disạitiń ma. Maharaj do mon khon jemon onae sạṅgiń giḍikakʼ. 20 Ińiń baḍaea, iń doń kại akada. Ona iạte teheń Joseph bõsrenko modre ińge sanamko khon lahare ińren mạlik maharaj tulucʼ ńapamokʼ lạgitʼ nonḍeń hecʼakana.” 21 Unre Seruya hopon Abisae menkeda, “Simai do Probhu Isorren ojokʼicʼ hoṛe sarapade tahẽkante cetʼ gocʼ ocokʼ lek doe baṅ kana?” 22 Dạude roṛ ruạṛkeda, “E Seruyaren hoponko, niạ reaṅ am tulucʼ ińakʼ do cetʼ? Teheń cedakʼ ape do iń upạrtepe teṅgokʼ kana? Teheń Israelko modren jãhãe hoṛ goje do cetʼ lek kana? Iń do cetʼ noa katha bạń baḍaea, teheń hõ Israelren raj kạnạń mente?” 23 Ona tayom raj do Simaiye kiriạwadea, “Am do bam gocʼ ocokʼa.” 24 Inạ tayom Sạulren goṛomtetʼ koṛa Mephiboset do raj sãote ńapamokʼ lạgitʼe hecʼena. Uni do raj sen tayom nirạite arhõ ạuriye ruạṛ hijukʼ hạbicʼ acʼakʼ jaṅga bae joton akatʼtae tahẽkana, goco hõ bae hoylena ar kicricʼ hõ bae sapha akatʼtae tahẽkana. 25 Raj do Jerusalemteye ruạṛ hecʼen khan Mephiboset do uni tulucʼ ńapamokʼ lạgitʼe hecʼena. Unre raj do uniye kulikedea, “Mephiboset, iń tulucʼ do cedakʼ bam senlena?” 26 Uni doe menkeda, “E ińren mạlik maharaj, iń amren guti doń leḍhagea, onateń menleda, ‘ińren gadhare decʼkate raj sãoteń calakʼa.’ Menkhan ińren guti Siba do iń tulucʼ eṛeye kạmi akada. 27 Uni do ińren mạlik maharaj ṭhen ińakʼe durnam akada. Ińren mạlik maharaj do Isorren mitʼṭen goḍet leka kanae; onate am kusiyakʼ lekage baṛe ińre kạmime. 28 Goṛomiń haṛamren bõsko do ińren mạlik maharaj ṭhen gujukʼ lek kangeako, menkhan enhõ am do amren hoṛko tulucʼ amakʼ ṭebilre jom-ńũi lạgitʼ iń amren guti hõ ṭhạ̃iyem tearadiń tahẽkana. Enḍekhan maharaj ṭhen nehõrokʼ lạgitʼ do ar cetʼ menakʼtińạ?” 29 Raj do uniye metadea, “Amakʼ jãhãn roroṛteakʼ jạruṛ do bạnukʼa. Iń doń goṭa akada, am ar Siba do jaega jumiben hạṭiń joṅa.” 30 Mopheboset do raje metadea, “Unige jotowakʼe hatao ma. Ińren mạlik maharaj do nirạite oṛakʼteye ruạṛ hecʼakana onage iń lạgitʼ do ḍhera.” 31 Raj Jerusalemteye ruạṛ hijukʼ lahare Gileadren Barsilae do Rogelim khon hecʼkate raj bidạye lạgitʼ uni sãote jordan ṭhene hecʼlena. 32 Barsilae do ạḍiye haṛam caba akan tahẽkana; uniyakʼ umer do irạlgel bochor tahẽkana. Raj do tinre Mahanayimreye tahẽkana unre unige raj lạgitʼ jomakʼe bebostaleda, ente uni do ạḍi kisạ̃ṛ hoṛe tahẽkana. 33 Raj do Barsilaeye metadea, “Dela iń sãote paromokʼte Jerusalemre iń ṭhen tahenme. Ińgeń ạsulmea.” 34 Menkhan Barsilae do raje roṛ ruạṛadea, “Ar tinạkʼ bochor baṅ jiwetʼ iń tahen, onate raj tulucʼ Jerusalemteń calakʼa? 35 Ńitokʼ ińakʼ umer do irạlgel bochor. Okaṭakʼ bhage ar bạṛicʼ ona do cetʼ ńit iń men daṛeakʼa? Amren guti ńitokʼ okań jom-ńũi ona reakʼ sebeltetʼ do cetʼ iń lại daṛekea? Sekʼreńkoakʼ sereń do cetʼ ńit hõń ańjom ńama? Amren guti do cedakʼ ińren mạlik maharaj ṭhen mitʼṭecʼ bojha leka doń hoyokʼa? 36 E maharaj cedakʼ nonkan kuṛại dom imạń kana? Baṅ, baṅ, iń do eken am sãote jordan gaḍań paromokʼa, 37 ar ona tayom do ruạṛ ocoạńme jemon ińakʼ oṛakʼre ińren go-babakinakʼ topa ṭheniń gujukʼ. Nũkʼũe ńeleme amren guti Kimham; unige am sãote jordan gaḍae parom ocoge. Ar unire oka bhagem hudis onage onkawaeme.” 38 Raje menkeda, “Ṭhikgea, Kimham do iń sãote gaḍae paromokʼa, ar am okam khoj onage unireń onkaea. Ona chaḍa iń ṭhen okam khoj onageń onkaea.” 39 Inạ tayom sanam hoṛ do gaḍako paromena, ar raj hõ gaḍae paromena. Raj do Barsilae cokʼadea are bhoradea ar Barsilae do arhõ gaḍae paromketʼte acʼakʼ oṛakʼteye ruạṛ calaoena. 40 Nonkate Jihudạren sanamko ar Israelren adha hoṛko do rajko parom ạgukedea. Ona tayom raj do Gilgalteye senena ar Kimham hõ uni tulucʼe calaoena. 41 Israelren sarecʼ hoṛko do raj ṭhen hecʼkateko menkeda, “Aleren boeha Jihudạren hoṛko do cedakʼko kombṛo ạguketʼmea? Onko do cedakʼ am ar am gharońjrenko ar am sãoten sanam hoṛko gaḍa paromkateko ạguketʼpea?” 42 Jihudạren sanamko do Israelren hoṛko metatʼkoa, “Raj doe aleren hoṛkante noale nonka akada. Menkhan ape do cedakʼpe raṅgaokʼ kana? Ale do cetʼ rajakʼ jomakʼ khon jãhãnakʼle jomakada? Se jãhãnakʼ bạksise emakatʼlea?” 43 Israelren hoṛko do Jihudạrenko metatʼkoa, “Ale do gel gusṭikoren kanale ar onate Dạud raj cetanre ape khon ḍher ạidạri menakʼtalea. Menkhan ape do cedakʼ nonkape nindạuketʼlea? Aboren raj ruạṛ ạguiye reakʼ katha alege cetʼ pạhilte bale roṛleda?” Menkhan Israelren hoṛko khon Jihudạren hoṛkoakʼ kathage bạ̃ṛti keṭecʼ tahẽkana. |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society