2 Rapajko 4 - সান্তালী বাইবেলRạnḍi maejiuakʼ sunum 1 Ar cela-nạbiko modren mitʼṭen maejiu do ãṭ aṛaṅte Elisaeye metadea, “Amren guti ińren jãwãeye gocʼakan ona dom baḍaegea, uni do Probhu Isor botorae hoṛe tahẽkana. Menkhan ńitokʼ iń jãwãeren mitʼṭen paonadar do ińren hoponkin acʼren golame hoyocokine mente unkin idikin lạgitʼe hecʼakana.” 2 Elisaeye roṛ ruạṛkeda, “Cetʼ lekate am doń goṛo daṛekema? Lạiạńme oṛakʼre do cetʼ menakʼtama?” Maejiue menkeda, “Amren kạ̃ṛmĩyakʼ do eken thoṛagan sunum chaḍa ar cetʼge bạnukʼtaea.” 3 Elisaeye menkeda, “Am do senkate amren sanam peṛako ṭhen khon ạḍi utạr khạli bhajanko koe ạguiyme, menkhan thoṛa do alom ạguiya. 4 Ona tayom am ar amren hoponkin ape do oṛakʼte bolokate duạrpe sińa. Ar ona tayom onako bhajanre sunumem dula ar mitʼṭecʼkate bhajan perecʼlen khan ona ocokʼkate eṭakʼ secʼrem dohoya.” 5 Maejiu do unre uni ṭhen khon senkate hoponkin seletʼ oṛakʼte bolokate duạre sińkeda. Ar hoponkin do bhajan ạgukin ehopʼena ar uni do sunum dudule ehopʼena. 6 Ado sanamakʼ bhajanko perecʼketʼ khan uni do acʼren mitʼṭen hopone metadea, “Ar mitʼṭecʼ bhajan ạguiyme.” Hopontetʼe roṛ ruạṛkeda, “Mitʼṭecʼ bhajan hõ sarecʼ do ar bạnukʼa.” 7 Unre maejiu do Isorren hoṛ ṭhen senkate joto kathae lạikeda. Uni doe menkeda, “Am do senkate sunum ạkhrińme ar amakʼ rinko sodkakʼme. Ar okaṭakʼ sarecʼ tahen onate do ạsulokʼpe.” Sunem maejiuren hopone jiwetʼen 8 Mitʼdin Elisae do Sunemteye senena. Ar onḍenicʼ mitʼṭen kisạ̃ṛ maejiu do uni jom ocoye lạgitʼ ạḍiye arojadea. Ar inạ tayom tinạkʼ dhao ona horteye calakʼkan tahẽkan unạkʼ dhaoge ona oṛakʼre jom lạgitʼe bolokʼkan tahẽkana. 9 Maejiu do acʼren jãwãetetʼe metadea, “Nũkʼũi okoeṭakʼ hoṛ jaoge alaṅ ṭhene hijukʼkan, uni do Isorren mitʼṭen sonot hoṛ kanae menteń bujhạu daṛeakʼkana. 10 Onate dela, alaṅ do chat cetanre mitʼṭecʼ huḍiń kandha laṅ benaoa ar onare uni lạgitʼ mitʼṭecʼ aṭetʼakʼ, ṭebil, ceyar ar mitʼṭecʼ diuhe dohowakʼ laṅ benaoa. Enḍekhan abo ṭhene hijukʼre onḍeye tahẽ daṛeakʼa.” 11 Mitʼdin Elisae do hecʼente ona cetan kandhate senkateye giticʼ jirạuena. 12 Ar acʼren guti Gehosiye metadea, “Do, Sunemi maejiu hohoaeme.” Ado uniye hohoade khan maejiu do hecʼkate Gehosi samaṅreye teṅgoyena. 13 Elisae do acʼren gutiye metadea, “Unim metaea, uni do alaṅ lạgitʼ ạḍiye kosṭo akana, onate uni do cetʼ laṅ cekawaea? Alaṅ do cetʼ uni lạgitʼ raj se subedar ṭhen jãhãnakʼ laṅ nehõrokʼa?” Uni maejiue roṛ ruạṛkeda, “Iń do ińren hoṛko talare mońjge minạńa.” 14 Elisaeye menkeda, “Enḍekhan uni lạgitʼ do cetʼ laṅ cekaea?” Gehosiye menkeda, “Uniren do koṛa gidrạ bạnukʼkotaea ar uniren jãwãe hõe haṛam cabayena.” 15 Tayomte Elisaeye menkeda, “Uni hohoaeme.” Adoe hohoade khan uni do duạr ṭhen hecʼkateye teṅgoyena. 16 Elisaeye menkeda, “Hijukʼkan bochor ṭhik niạ oktere amakʼ hoborre mitʼṭen koṛa gidrại tahena.” Maejiue menkeda, “Baṅa, E ińren mạlik, E Isorren hoṛ, amren kạ̃ṛmĩ do alom eṛeyińạ.” 17 Tayomte maejiu doe bhạrti hoṛmoyena ar Elisae okae menletʼ onkage dosar bochor inạ oktere uni do gidrạren eṅgate hoyena. 18-19 Ar gidrạ doe hara idiyena. Mitʼdin uniren apattetʼ do phosol gegetʼkan hoṛko sãoteye tahẽkanre, uni gidrạ do apattetʼ ṭhen senkateye menkeda, “Bohokʼ hasoyedińa, uh bohokʼ hasoyedińa.” Unren apattetʼ do mitʼṭen gutiye metadea, “Hoborkate uniren eṅgattetʼ ṭhen idiyem.” 20 Uni guti do gidrại hoborkedete uniren eṅgattetʼ ṭhene jimạkedea ar uni gidrạ do tikin hạbicʼ eṅgatakʼ hoborreye tahẽyena, ar ona tayom doe gocʼena. 21 Maejiu do acʼren gocʼicʼ gidrạ cetante idikate Isorren hoṛakʼ aṭetʼreye giticʼkadea. Ar ona tayom do duạr sińkateye oḍokena. 22 Uni do senkate acʼren jãwãetetʼ hohoadeteye metadea, “Ńitge mitʼṭen guti ar mitʼṭen gadha iń ṭhen kolkinme. Iń do usạrate Isorren hoṛ ṭhen senkate arhõń ruạṛ hijukʼa.” 23 Uniren jãwãetetʼe menkeda, “Uni ṭhen teheń do cedakʼem calakʼa? Teheń do ambas ńindạ hõ baṅkana, ar jirạukʼ mãhã hõ baṅkana.” Uni doe menkeda, “Onate do baṅ cekakʼa.” 24 Ona tayom uni do gadhareye palanketʼte uniren gutiye metadea, “Gadha do usạrate laga lagayem, ar ạuriń metam hạbicʼ alom akoṭea.” 25 Nonkate uni doe oḍok hecʼena ar Karmel burute Isorren hoṛ ṭhene seṭerena. Isorren hoṛ do maejiu sạṅgińre tahẽkanregeye ńelkede khan acʼren guti Gehosiye metadea, “Hạni ńeleme, Sunemiạ maejiu. 26 Am do ńir senkate kuliyem, uni, uniren jãwãe ar uniren gidrạ onko do bogege menakʼkoa se baṅa.” Maejiue menkeda, “Hẽ jotogele bogegea.” 27 Menkhan maejiu do Karmel burure Isorren hoṛ ṭhen seṭerkate uniyakʼ jaṅgareye giḍiyena. Gehosi do uni ocoge lạgitʼe hecʼen khan Isorren hoṛe menkeda, “Uni do alom ocogea. Uniyakʼ monre ạḍi duk menakʼtaea, menkhan Probhu Isor do iń ṭhen khon onae danaṅ akada, ar bae lại akawạdińa.” 28 Maejiue menkeda, “E ińren mạlik, iń do cetʼ am ṭhen mitʼṭen gidrạ lạgitʼ iń koeleda? Iń do cetʼ bạń metatʼme tahẽkana, alom eṛeyińạ mente?” 29 Unre Elisae do Gehosiye metadea, “Am do paṭhe keṭejokʼme ar ińakʼ ṭheṅga hataokate ńir calakʼme. Ar jãhãe sãotem ńapam emanlen khan unim joharaea ar jãhãege ame joharam khan alom roṛ ruạṛaea. Ińakʼ ṭheṅga do gidrạwakʼ mẽtʼãhãrem dohoya.” 30 Menkhan gidrạren eṅgattetʼ doe menkeda, “Jiwetʼ Probhu Isor ar amre kiriạkateń meneda, iń do bạń bạgiwama.” Onate Elisae doe beretʼente maejiu tayom tayomteye calaoena. 31 Gehosi do laha lahate senkate gidrạwakʼ mẽtʼãhã cetanre ṭheṅgae dohokeda menkhan jãhãn aṛaṅ hõ baṅ ańjomlena. Onate Gehosi do Elisae tulucʼ ńapamokʼ lạgitʼe ruạṛ calaoena ar uniye metadea, “Gidrạ do bae ebhenlena.” 32 Elisae do oṛakʼre senkateye ńelkeda acʼakʼ aṭetʼre gocʼicʼ gidrạ doe giticʼ ocoakana. 33 Unre uni do eskarge ona oṛakʼte bolokate duạre sińkeda ar Probhu Isor ṭhene koekeda. 34 Ona tayom aṭetʼ cetanreye rakapʼente gidrạwakʼ mocare acʼakʼ moca, uniyakʼ mẽtʼ cetanre acʼakʼ mẽtʼ ar ti cetanre acʼakʼ ti dohokateye taber loṭomkedea. Ar tinre gidrại taber loṭomkedea unre gidrạwakʼ hoṛmo do loloyena. 35 Ona tayom uni doe ocokʼente oṛakʼ bhitrire dãṛã baṛaeye ehopʼena. Ar ona tayom arhõ uni do aṭetʼreye rakapʼente ar mitʼ dhao gidrạye taber loṭomkedea. Niạ dhao gidrạ do eae dhaoe ạchimkeda ar mẽtʼe beṅgetʼketʼtaea. 36 Unre Elisae do Gehosi hohoadeteye metadea, “Sunemi maejiu hohoaeme.” Ar Gehosi do uniye hohoadea. Maejiue hecʼena khan Elisaeye menkeda, “Amren hoponme do idiyem.” 37 Unre maejiu do oṛakʼte bolokate uniyakʼ jaṅgareye giḍiyena ar ombakʼ kateye ḍobokʼadea. Ṭukucʼre gogocʼakʼ 38 Elisae do Gilgolteye ruạṛ calaoena. Unre ona ṭoṭhare akal hoyokʼkan tahẽkana. Mitʼdin cela-nạbiko do uni sãoteko duṛupʼ akan tahẽkana. Unre acʼren mitʼṭen gutiye metadea, “Lạṭu ṭukucʼ condaete noko lạgitʼ suṛạ dakae tabon me.” 39 Unre cela-nạbiko modren mitʼ hoṛ do aṛakʼ sitʼ ạgui lạgitʼ baṛgete senkate bir taher nạ̃ṛĩye ńel ńamkeda. Ar mitʼ gocha haṛhatʼ taher joye gotʼ jarwakeda. Ona tayom ruạṛ hecʼkate onakoe getʼ kuṭi baṛaketʼte ṭukucʼreye khadlekeda, menkhan onako do cetʼkana mente okoege bako baḍaekan tahẽkana. 40 Ar suṛạ daka hoṛko jom ocoko lạgitʼ tinreko hạṭińkeda, ar tinre ona jojomko ehopʼena unre onko do ãṭ aṛaṅte memenko ehopʼena, “E Isorren hoṛ, ṭukucʼre do gogocʼakʼ menakʼa!” Ar ona do bako jom daṛeada. 41 Unre Elisae menkeda, “Thoṛa holoṅ ạguiype.” Uni do ona holoṅ ona ṭukucʼre erketʼteye menkeda, “Ńitokʼ do hoṛko jom ocokope.” Onate ṭukucʼre tahẽkan bạṛicʼakʼ do caba utạrena. Mitʼsae hoṛe jom ocoyetʼko 42 Bakʼal Salisa khon mitʼṭen hoṛ do Isorren hoṛ lạgitʼ pạhil samṭaoakʼ phosol khon bargel goṭecʼ jao reakʼ piṭhạ ar ona sãote thoṛa thuṛi nãwã phosol hõe ạgu darakeda. Elisaeye menkeda, “Noa do jom lạgitʼ hoṛko hạṭińakome.” 43 Unre uniren gutiye menkeda, “Mitʼsae hoṛko samaṅre ona do cekateń dohoya?” Elisaeye roṛ ruạṛkeda, “Onage jom lạgitʼ hạṭińakome, ente Probhu Isore meneda, ‘onko do onako joma ar thoṛa do sarecʼ tahena.’ ” 44 Unre uni guti do hoṛko samaṅre onae dohokeda. Ar Probhu Isor okae menletʼ onkageko jomketʼ tayom arhõ ṭhoṛa do sarecʼ tahẽyena. |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society