2 Bõsbudạ 20 - সান্তালী বাইবেলMoab ar Amonrenko cetanre jitạukʼ reakʼ 1 Inạ tayom Moabrenko, Amonrenko ar Meyunikoren adom hoṛko do Jehosaphat upạrte lạṛhại lạgitʼko oḍok hecʼena. 2 Unre adom hoṛko do hecʼkate Jehosaphatko metadea, “Doreão hanasa Aram disạm khon maraṅ mitʼ lạṛhại phạdko do am upạrteko hijukʼ kana. Onko do Hasason-tamar, metakʼme Engedireko seṭerakana.” 3 Onate Jehosaphat do botor caṛhaoadeteye goṭawana, Probhu Isor ṭhen goṛoye hataoa mente. Uni do Jihudạ disạm reakʼ sanam ṭhạ̃ikore upạs reakʼe lại sodorkeda. 4 Jihudạren hoṛko do Probhu Isorakʼ goṛo ńam lạgitʼ mitʼ ṭhenko jarwayena; ar Jihudạ reakʼ sanam atoko khon hõ hoṛko hecʼena. 5 Unre Jehosaphat do Probhu Isorakʼ oṛakʼ reakʼ nãwã racare Jihudạ ar Jerusalemren sanam hoṛko samaṅre teṅgoyenteye menkeda, 6 “E Probhu, aleren hapṛamkoren Isor, am dom semaren Isor kana. Am do sanam jạtrenkoakʼ rajosṭikom ḍanṭaoeda. Daṛe ar ektiạri do amakʼ tirege ar celege am do bako teṅgo daram daṛeama. 7 E aleren Isor, amren hoṛ Israelko samaṅ khon niạ disạmren hoṛkom laga ńirketʼkote amren guti Abraham bõsren hoṛko jaejug lạgitʼem em akatʼkoa. 8 Onko do onḍeko girobasokʼ kana ar am lạgitʼge mitʼṭecʼ sonot oṛakʼ benaokateko menakada, 9 ‘jãhãn muhinko ale cetanre hecʼpaṛaokʼ- baṅ do lạṛhại, baṅ do mahamạri ar baṅ do akal-enḍekhan ale do niạ oṛakʼ samaṅre, metakʼme am samaṅrele teṅgona, ente am do niạ oṛakʼregem tahẽnkana. Aleakʼ kosṭo jokhecʼ ale do am ṭhengele raga, ar aleakʼ rakʼ joṅakʼem ańjomtalete alem bańcaolea.’ 10 “Ńitokʼ do Amonrenko, Moabrenko ar Seyir bururen hoṛko nonḍeko hecʼakana. Israelko tinre Misor khonko oḍok hecʼlena unre am do onkoakʼ disạmte bam bolo ocowatʼko tahẽkana. Ar onatege onko bako marao cabako baṅkate onko ṭhen khonko calaolena. 11 Ạidạri lekate okaṭakʼ sompotti alem emakatʼle, ńitokʼ ńelme onko do ona bodolte nonḍe khon laga oḍokle lạgitʼko hijukʼkana. 12 E aleren Isor, am do cetʼ bam bicạrkoa? Noko maraṅ lạṛhại phạdko teṅgo daramko lạgitʼ daṛe aleakʼ do bạnukʼ talea. Ar cetʼle cekaya ona hõ bale baḍaea, menkhan eken am secʼgele koyokʼ hor akada.” 13 Unre Jihudạren sanam hoṛko do akoren maejiuko, hoponko, hoponerako ar gidrạko salakʼ Probhu Isor samaṅreko teṅgo akan tahẽkana. 14 Unre onko modren Jahasiyel ńutuman Asaph bõsren mitʼṭen Liwi cetanre Probhu Isorren jiu doe decʼena. Jahasiyel do Sekariạren hopone tahẽkana, Sekariạ do Benayaren hopone tahẽkana, Benaya do Jaiyelren hopone tahẽkana ar Jaiyel do Mataniạren hopone tahẽkana. 15 Jahasiyele menkeda, “E Jehosaphat raj ar okoe do Jihudạ ar Jerusalemrepe girobasokʼ kan, ape sanamkoge ańjompe. Probhu Isor do ape ṭhen niạ kathae roṛeda, ‘onko maraṅ lạṛhại phạdko ńelte alope botorokʼa se alope as chuṭạukʼa. Niạ lạṛhại do apeakʼ do baṅ kana, Isorakʼ kana. 16 Gapa ape do onko upạrtepe oḍok calakʼa. Ar unre onko do Sisko metakʼ buru horteko rakapʼ hijukʼa. Ape do Jeruel ńutumanakʼ hahaṅkar ṭhenakʼ tala otet secʼre onkope ńapamkoa. 17 Niạ lạṛhạire ape do bape lạṛhạiya. E Jihudạ ar Jerusalemren hoṛko, ape do sạr sạrte teṅgokʼpe ar Probhu Isor oka lekae bańcaope ona baṛe ńelpe. Ar alope botorokʼa ar alope as chuṭạukʼa. Gapage onko upạrte oḍok senokʼpe ar Probhu Isor do ape soṅgereye tahena.’ ” 18 Unre Jehosaphat do otreye ombakʼena ar Jihudạ ar Jerusalemren sanam hoṛko hõ Probhu Isor samaṅre otreko ombakʼena. 19 Ona tayom Kohatren ar Korahe bõsren Liwiko do teṅgoyente ãṭ aṛaṅte Israelren Probhu Isorko sarhaokedea. 20 Dosar hilokʼ ạḍi setakʼre onko do Tekoa hahaṅkar secʼko oḍok calaoena. Ar oḍok calakʼ lahare Jehosaphat do teṅgoyenteye metatʼkoa, “E Jihudạ ar Jerusalemren hoṛko, ińakʼ katha ańjompe. Ape do aperen Probhu Isor cetanre bhorsa dohoype, enḍekhanpe ṭarhao tahẽ daṛeakʼa. Uniren nạbiko cetanre pạtiạu dohoype, ar onatepe jo bahakʼa.” 21 Jehosaphat do hoṛko sãoteye sopolhaketʼte Probhu Isor ńutumte sereń ar uniyakʼ ṭhonokte perecʼ sonottetʼ sarhaotae lạgitʼ hoṛkoe bahalketʼkoa jemon onko do lạṛhại phạdko laha lahate niạ kathako roṛ idi, “Probhu Isor sarhaoepe, ente uniyakʼ daya do jaejug hạbicʼkana.” 22-23 Hoṛko tinre sereń ar sarhaoko ehopʼena unre Probhu Isor do Jihudạko upạrte lạṛhại lạgitʼ hijukʼkan Amonrenko, Moabrenko ar Seyir bururen hoṛko upạrte lạṛhại phạdkoe tãṛãkʼ dohokatʼkoa. Ar unre Amonrenko ar Moabren hoṛko do Seyir bururen hoṛko upạrteko rakapʼ calaoen khan sanamkoko gocʼ cabaketʼkoa. Ar Seyirrenko gocʼ cabaketʼko khan onko do ako ako mapakʼ gopocʼko dhurạuena. Ar nonkate onko doko bhagao ocoyena. 24 Jihudạren hoṛko do hahaṅkar reakʼ usul pahra oṛakʼte seṭerkate maraṅ lạṛhại phạdko secʼko koyokʼkeda ar mạ̃ṛĩko do otre giḍi akanko ńelkeda; ar okoege bako paskao akan tahẽkana. 25 Unre Jehosaphat ar uniren hoṛko do luṭ reakʼ jinisko ạguy lạgitʼko senen khan onako mạ̃ṛĩ sãote nunạkʼ jinisko, kicricʼko ar dhon duribko ńamkeda, onko do bako idi caba daṛeada. Luṭ reakʼ jinisko nunạkʼ tahẽkana ona luluṭ cabaete pe din lagaoatʼkoa. 26 Ponakʼ dinre onko do Beraka reakʼ buru tala otetreko jarwayente Probhu Isorko sarhaokedea. Ona iạte teheń hõ ona jaega do Beraka buru tala otetko metakʼkana (metakʼme, “sarhaoakʼ”). 27 Ona tayom Jehosaphat tayom tayomte Jihudạ ar Jerusalemren sanam hoṛko do rạskạkʼ salakʼ Jerusalemteko ruạṛ calaoena, ente onkoren bạiriko cetanre Probhu Isor doe jitạu ocoketʼkoa. 28 Onko do binạ banam, peṛesaṅ ar sakwa oroṅ oroṅte Jerusalemte ruạṛ hecʼkate Probhu Isorakʼ oṛakʼteko boloyena. 29 Israelren bạiriko upạrte Probhu Isor do cetʼ lekae lạṛhạiyen ona katha ańjomkate eṭakʼ disạmren sanam hoṛko do Probhu Isor reaṅ mitʼṭecʼ botor hecʼatʼkoa. 30 Onate Jehosaphat raj do sulukteye tahẽyena, ente uniren Isor do sanam secʼtege suluke emade tahẽkana. Jehosaphatakʼ rajokʼ cabakʼkan 31 Jehosaphat do pegel mõṛẽ bochor umerre Jihudạren raje hoylena ar bargel mõṛẽ bochor Jerusalemre raje calaokeda. Uniren eṅgatakʼ ńutum do Asuba tahẽkana; uni do Silhiren hoponerae tahẽkana. 32 Jehosaphat do acʼren apattetʼ Asawakʼ hortegeye taṛametʼ tahẽkana ar tishõ ona hor do bae bạgiyada. Ar Probhu Isorakʼ mẽtʼre oka ṭhikakʼ kan onageye kạmiyetʼ tahẽkana. 33 Menkhan than boṭkocʼko do unhõ bae marao utạrleda, ente hoṛko do hapṛamkoren Isor secʼ unhõ mon bako ạcurakatʼ tahẽkana. 34 Jehosaphatakʼ eṭakʼ eṭakʼ kạmiko reakʼ katha do etohopʼ khon mucạtʼ hạbicʼ Hananiren hopon Jehuye olleda; ar ona do “Israelkoren rapajkoakʼ Itihãs” ńutumanakʼ puthire ol menakʼa. 35 Tayomte Jihudạren raj Jehosaphat do Israelren raj Ahasia sãoteye mitʼena. Ar Ahasiạ do bedhoromakʼe kạmiyetʼ tahẽkana. 36 Jehosaphat do uni sãote mitʼkate Tạrsiste calakʼ lạgitʼ adomakʼ lạṭu lạtu jahaj benao lạgitʼe rạjiyena. Onako do Esion-geberreko benaokeda. 37 Unre Maresaren Dodayahuren hopon Elieser do Jehosaphat upạrte noae nạbikeda, “Ahasia sãote mitʼte okam benao akatʼ ona do Probhu Isore rạputʼ gejera.” Tayomte onako jahaj do rạputʼena, ar Tạrsistehõ bae calao daṛeada. |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society