1 Samuel 25 - সান্তালী বাইবেলDạudakʼ gujukʼ 1 Tayomte Samuel doe gocʼena. Ar Israelren sanam hoṛko do jarwa mitʼkate uni lạgitʼko homor halaṅkeda. Onko do Ramare uniyakʼ oṛakʼregeko topakadea. Ona tayom Dạud do Paran hahaṅkarteye calaoena. David and Abigael 2 Unre Maon atore mitʼṭen maraṅ kisạ̃ṛ hoṛe tahẽkana. Uniyakʼ kạmiko do Karmelre tahẽkantaea. Uniren do pe hajar bhiḍi ar mitʼ hajar meromko tahẽkana. Ar un jokhecʼ uni do Karmelre bhiḍiko upʼe kạpciyetʼtako tahẽkana. 3 Uni hoṛakʼ ńutum do Nabal ar uniren bạhuttetʼakʼ ńutum do Abigael tahẽkana. Maejiu do budan ar ńelokʼte hõ napaegeye tahẽkana, menkhan uniren jãwãetetʼakʼ beohar do corcoṭaṅ ar bạṛicʼge tahẽkantaea. Uni do Kaleb bõsren hoṛe tahẽkana. 4 Dạud do ona hahaṅkaregeye tahẽkanre khobore ńamkeda, Nabal do acʼren bhiḍiko upʼe kạpciyetʼkoa. 5-6 Unre Dạud do gel goṭen juạn koṛa uni ṭhen kolketʼkoteye metatʼkoa, “Karmelren Nabal ṭhen calakʼpe ar iń ńutumte johar emkate metaepe, ‘Am ar am gharońjren hoṛkoakʼ ar amakʼ jotowakʼge bhạlại hoyokʼtam ma.’ 7 Ar ona tayompe metaea, iń doń ańjomkeda onḍe do bhiḍikoakʼ upʼ kạpciytako reakʼ kạmi calakʼ kana. Uniren gukʼpiko tinạkʼ din ale sãoteko tahẽkan unạkʼ din onko sãote bạṛicʼ do bale beohar akada ar tinạkʼ din Karmelreko tahẽkan onkoren celege bako kombṛolena. 8 Uni do acʼren gutikoe kulileko khange ona katha doe baḍae daṛeakʼa. Onate ińren noko juạn koṛako jemone dayawako, ente onko do uniyakʼ rạskạkʼ reakʼ dinre uni ṭhenko hecʼakana. Ona iạte daṛeakʼ bhor jemon uniren noko guti ar uniren hopon Dạud cetanre baṛeye dayakʼma.” 9 Unre Dạudren hoṛko do senkate ona joto katha Nabalko baḍae ocokedea ar koyokʼ horreko tahẽyena. 10 Nabal do Dạudren hoṛkoe roṛ ruạṛatʼkoa, “Okoe kanae Dạud do? Ar Jisạiren hopon baṅe cele kan? Nebetar do ḍher gutikoge akoren kisạ̃ṛ bạgikateko calakʼ kana. 11 Ińren kạpcikan hoṛko lạgitʼ oka jomakʼ ar ńũńũakʼ iń dohoakatʼ ar gur akatʼko janwar reakʼ hataokate cetʼ nonkan hoṛiń emakoa okoe reaṅ do cetʼge bạń baḍaekan?” 12 Niạ katha ańjomkate onko hoṛ doko ruạṛ senena ar sanamakʼ katha Dạudko lạiyadea. 13 Dạud do acʼren hoṛkoe metatʼkoa, “Ape mimitʼko ḍanḍare tarwaṛe toltape.” Onate onko do ḍanḍare tarwaṛeko tolkeda ar Dạud hõe onkakeda. Ar ona tayom Dạud do ponsae hoṛe soṅgewana ar barsae hoṛ do asbabko horhoe lạgitʼko tahẽyena. 14 Unre mitʼṭen guti do Nabalren oṛakʼ hoṛ Abigaele metadea, “Hahaṅkar khon Dạud do aboren kisạ̃ṛ joharae lạgitʼ hoṛe kolletʼkoa, menkhan aboren kisạ̃ṛ do onkoe tergeń daramketʼkoa. 15 Onko hoṛ do ale sãote ạḍi mońjko beoharetʼ tahẽkana. Tinạkʼ din ṭạnḍire onko ṭhenle tahẽkan ale sãote bạṛicʼ do bako beoharleda ar aleakʼ jãhãnakʼ jinis hõ baṅ kombṛolen talea. 16 Ar tinạkʼ din onko sorre tahẽkate bhiḍile gupiletʼko unạkʼ din onko do siń-ńindạ ale beṛhaete rurukhiyạ bhit lekako tahẽkana. 17 Ado ma hudisme am do ńitokʼ cetʼem cekaea, ente aleren kisạ̃ṛ ar uniren sanam hoṛko cetanre bạṛicʼakʼ do niṭ akana. Menkhan aboren kisạ̃ṛ do mitʼṭen bodmejaji hoṛ kanae, uni do okoeyakʼ kathage bae ańjoma. 18 Abigael do noa katha ańjomkate ar bae bilomleda. Uni do bar sae piṭhạ, bar kum darkha rasa, isin tearakʼ mõṛẽ goṭen bhiḍi reakʼ jel, mõṛẽ bosta atawakʼ anaj, mitʼsae thopa kismis ar bar sae thopa loa hataokate gadhakoreye ladekeda. 19 Ar ona tayom do acʼren gutikoe metatʼkoa, “Iń laha lahate calakʼpe, ar iń do ape tayomteń hijukʼ kana.” Abigael do acʼren jãwãe Nabal hõ niạ katha do bae baḍae ocoledea. 20 Abigael do tinre acʼren gadhare decʼkate buru daṛaṅ secʼteye pheḍ hijukʼkan tahẽkana unre Dạud hõ acʼren hoṛkoante ar mitʼṭecʼ daṛaṅ secʼte uni ṭhene pheḍ hijukʼkan tahẽkana. Onate Abigael do onko tulucʼe ńapamena. 21 Noa thoṛa lahare Dạude menleda, “Ạuṛiyakʼge hahaṅkarre nui hoṛakʼ sanamakʼ iń horholeda jãhãnakʼge alo kombṛokʼtaea mente. Iń do uniń upkạrledea menkhan ona bodolte uni do bạṛicʼgeye hala akawạdińa. 22 Isor do Dạudren bạiriko khạṭige cetʼlekae sạjạiko onkage ińhõ gapa setakʼ hạbicʼ Nabalakʼ oṛakʼren mitʼṭen herel hoṛ hõ jiwetʼ do bạń dohokoa.” 23 Abigael do Dạude ńelkede khan usạrate gadha khone pheḍena ar otre ombakʼkate Dạude ḍobokʼadea. 24 Ar ona tayom do Dạudakʼ jaṅgare giḍiyenteye menkeda, “E ińren mạlik, joto dos do ińakʼ kangea. Dayakate amren kạ̃ṛmĩ roṛ ocoạńme ar ińakʼ katha ańjomtińme. 25 Ińren mạlik do uni kharap hoṛakʼ, metakʼme Nabalakʼ katha jemon aloe sapʼ dohokakʼ. Ente uniyakʼ ńutum cetʼleka onkage uni do. Uniyakʼ ńutum reakʼ mane do, keṭecʼ hoṭokʼ, ar unire do onage menakʼa. Ińren mạlik acʼren hoṛkoe kolletʼko onko sãote iń amren kạ̃ṛmĩ do bạń ńapamlena. 26 “E ińren mạlik, jiwetʼ Probhu Isor ńutumte ar am ńutumteń kiriyạkʼ kana, amren bạiriko ar okoe do amakʼ loksan lạgitʼko kurumuṭui onkoakʼ dosa do Nabal leka hoyokʼtakoa, ente Probhu Isor do apnar tite hala hạli reakʼe akoṭ akatʼmea. 27 Amren kạ̃ṛmĩ acʼren mạlik lạgitʼ oka sandese ạguakatʼ ona do jemon uni soṅgeten hoṛko emocokʼ. 28 Amren kạ̃ṛmĩyakʼ behokakʼ do dayakate ikạkakʼme. Probhu Isor do khạṭige ińren mạlikakʼ bõse teṅgo ṭarhaoa, ente uni do Probhu Isorakʼgeye lạṛhại kana. Ar ńit hạbicʼte amre cetʼ bạṛicʼakʼge baṅ ńel akana ar baṅ ńamokʼa. 29 Ińren mạlik goje lạgitʼ jãhãeye khudạulere hõ ińiń baḍaea Probhu Isor do uniyakʼ jiwiye poṭom okokataea are rukhiyạyea. Menkhan amren bạirikoakʼ jiwi do ginḍwạrite dhiri ghiriyạ giḍikakʼ lekageye capatʼ giḍikoa. 30 Probhu Isor do ińren mạlikakʼ bhạlại reakʼ gokʼakʼe purạutaea ar Israelren mukhiyạ lekateye teṅgo ṭarhaoea. 31 Unre ińren mạlik do ạuṛiyakʼte mãyãme joroakatʼ se acʼakʼ titeye hala akatʼ iạte acʼakʼ bibek do bae dusiyea se ontorre jãhãn duk hõ bae ạikạua. Ar Probhu Isor do tinre ińren kisạ̃ṛe bhạlạiyea unre nui kạ̃ṛmĩyakʼ katha jemon aloe hiṛiń.” 32 Dạud do unre Abigaele metadea, “Israelren Probhu Isorakʼge sarhao baṛe hoyokʼtaema, ente uni do teheń iń sãote ńapamokʼ lạgitʼe kolakatʼmea. 33 Amakʼ buj do sarhaokokʼ ma, ar am hõ bhoranicʼ baṛe hoyokʼme, ente teheń am do ińakʼ tite mãyãmiń joro ocoy ar hala hạlikʼ khonem rukhiyạkedeńạ. 34 Amakʼ loksan khon okoe do sạṅgińreye doho akadiń uni Israelren jiwetʼ Isor ńutumte kiriạkateń meneda, usạrate hecʼkate iń sãote bam ńapamlen khan setakʼ hạbicʼ Nabalakʼ oṛakʼren cele herel hoṛge jiwetʼ do bako tahẽkokʼa.” 35 Ona tayom Dạud do acʼ lạgitʼe ạgu akatʼ jotowakʼ jinisko Abigaelakʼ ti khon hataoketʼteye metadea, “Ńitokʼ do sulukte ruạṛ calakʼme. Iń do amakʼ joto kathań ańjomakada ar amakʼ nehõriń dohoakada.” 36 Abigael do Nabal ṭhen tinreye ruạṛ calaoena unre raj oṛakʼre leka uniyakʼ oṛakʼre kheloḍ ehopʼ akane ńelkeda. Unre Nabal do bubulakʼ ńũkateye kusiyena ar ạḍiye ńũ bulena. Ona iạte Abigael do ạuri setagokʼ hạbicʼ cetʼge bae metadea. 37 Setakʼ bela tinre Nabal do bul khone cetaoena unre acʼren oṛakʼ hoṛ do jotowakʼ kathae lạiyadea. Onate Nabalakʼ ontor do sobokʼentaea ar dhiri lekae keṭkeṭeyena. 38 Ar Probhu Isorakʼ sạjại do gel din tayom Nabal cetanre pheḍ hecʼen khan uni doe gocʼena. 39 Nabalakʼ gujukʼ reakʼ khobore ańjomketʼ khan Dạud doe menkeda, “Probhu Isorakʼge sarhao hoyokʼtae ma. Uni do Nabal upạrteye teṅgoyena, ente Nabal do ińe opoman akadińạ. Uni do behokakʼ khone rukhiyạ akadińạ, ar Nabalakʼ behokakʼ do Nabal cetanregeye paṛao ocoakada.” Tayomte Dạud do Abigael baplaye lạgitʼ uni ṭhen raebarkoe kolketʼkoa. 40 Dạudren hoṛko do Karmelre Abigael ṭhen senkateko menkeda, “Dạud do am baplameye khojkana, onate uni do am ṭhene kollakatʼlea.” 41 Niạ katha ańjomkate Abigael do otre ombakʼente Dạud ńutumteye menkeda, “Iń do amren kạ̃ṛmĩ kạnạń; amren gutiko sapʼsorako ar jaṅga ạbukko lạgitʼ doń sapṛaogea.” 42 Niạ katha roṛkate Abigael do usạrateye sapṛaoena ar mõṛẽ goṭen kạ̃ṛmĩyante gadhare decʼkate Dạudren hoṛko soṅgeteye calaoena. Ar onḍeye seṭeren khan Dạud do uniye baplakedea. 43 Noa lahare Dạud do Jisreyel atoren Ahinoame baplaledea. Ahinoam ar Abigael bana hoṛge uniren bạhukin hoyena. 44 Ar Sạul do acʼren hoponera, Dạudren bạhu Mikal do Palṭi sãoteye baplaledea. Palṭi do Galim atoren Layisren hopone tahẽkana. |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society