1 Rapajko 8 - সান্তালী বাইবেলMundilre bondobos reakʼ sinduk ( 2 Bõsbudạ 5.2—6.2 ) 1 Inạ tayom Solomon raj do Dạud nagraha, metakʼme Sion khon Probhu Isorakʼ bondobos sinduk ạgui lạgitʼ Israelren murubbiko, gusṭiren mathako ar Israelren mukhiyạko Jerusalemre acʼ ṭhene jarwaketʼkoa. 2 Onate Ethanim candore, metakʼme eaeakʼ candore porobokʼ jokhecʼ Israelren onko sanam hoṛ do Solomon raj ṭhenko hecʼena. 3 Ado Israelren sanam murubbikoko jarwayen khan naekeko do sindukko gokʼkeda. 4 Onko ar naekeko do Probhu Isorakʼ sinduk, ńapamokʼ tạmbu ar sanam sonotakʼ bhajanko gokʼ idikeda. 5 Solomon raj ar uni ṭhenko jarwa akan sanam Israelko do sinduk samaṅre nunạkʼ bheḍa ar ḍaṅgrako samaṅketʼkoa, onko do lekha hõ bako lekha daṛeatʼkoa. 6 Ona tayom naekeko do Probhu Isorakʼ bondobos sinduk niṭ akatʼ ṭhạ̃ire, mundil oṛakʼ reakʼ bhitri kandhare, metakʼme sonot utạrakʼ ṭhạ̃ire Kerubkinakʼ phạ̃kṛạ̃kʼ latarreko dohokada. 7 Onate Kerubkinakʼ lap lapa akan phạ̃kṛạ̃kʼte sinduk ar ona gogokʼakʼ ḍaṅkin hõ dapal tahẽyena. 8 Ar ḍaṅkin do nonka jeleń tahẽkana je, onakin reakʼ mitʼ mucạtʼtetʼ do bhitri kandha reakʼ samaṅ secʼakʼ maraṅ kandha, metakʼme sonot utạrakʼ ṭhạ̃i khon ńel ńamokʼkan tahẽkana, menkhan sonot utạrakʼ ṭhạ̃i bahre khon do baṅ ńel ńamokʼkan tahẽkana. Ar teheń hạbicʼ ona do onḍege menakʼa. 9 Israelko Misor disạm khonko oḍok hecʼen tayom Horeb burure Probhu Isor do onko lạgitʼ tinre bondobose bandhaokeda unre Mose okakin dhiri cạkti sindukreye doholetʼ ona chaḍa ar cetʼge onare do ar baṅ tahẽkana. 10 Sonot utạrakʼ ṭhạ̃i khon naekekoko oḍok hecʼen sãote Probhu Isorakʼ oṛakʼ bhitri do rimilte perecʼena. 11 Ar ona rimil iạte naekeko do sewa kạmi bako kạmi daṛeada, ente Probhu Isorakʼ ṭhonokte oṛakʼ do perecʼ akan tahẽkana. 12 Unre Solomone menkeda, “E Probhu Isor, amem menleda khạndri rimilrem tahena. 13 Ńitokʼ do am lạgitʼ napae okocʼ mitʼṭecʼ oṛakʼ iń benao akada; ar noa do jaejug lạgitʼ amakʼ tahen oṛakʼge hoyokʼa.” Solomon do hoṛkoe galmarao akokan ( 2 Bõsbudạ 6.3-11 ) 14 Ar noa menkate raj do jarwa akan sanam Israelko secʼe ạcurente onkoe bhoratʼkoa. Unre hoṛko doko teṅgo akan tahẽkana. 15 Ona tayom uniye menkeda, “Israelkoren Probhu Isorakʼ sarhao hoyokʼtaema. Uni do ińren ạpuń Dạud ṭhen acʼakʼ mocate okae gokʼletʼ ona do acʼ apnartetʼgeye purunkeda. Uni doe menleda, 16 ‘ińren hoṛko Misor disạm khoniń oḍok ạguletʼko tayom Israelkoakʼ jãhãn nagraha do bạń bachaoana one onḍe apnar sodorokʼ lạgitʼ mitʼṭecʼ tahen oṛakʼ benaokʼ. Menkhan ińren Israelko ḍanṭaoko lạgitʼ do Dạudgeń bachaoan tahẽkana.’ 17 “Israelren Probhu Isor lạgitʼ mitʼṭecʼ oṛakʼ benao reakʼ monsubạ do ińren ạpuń Dạudakʼ ontorre tahẽkangea. 18 Menkhan Probhu Isor do ińren ạpuń Dạude metade tahẽkana, ‘iń lạgitʼ mitʼṭecʼ oṛakʼ benao reakʼ monsubạ amakʼ ontorre menakʼtam ona do bhagegea. 19 Tobe oṛakʼ do alom benaoa, ona do amren hopongeye benaoa, okoe doe amren hoponkange. Unige iń lạgitʼ oṛakʼe benaoa.’ 20 ‘Probhu Isor do acʼakʼ gokʼakʼe purạu akada. Ińren ạpuń oka hudạreye tahẽkan iń do ona hudạgeń ńam akada. Probhu Isorakʼ gokʼakʼ lekate iń do Israelkoakʼ siṅghạsonreń duṛupʼ akana ar Israelren Probhu Isor lạgitʼ niạ oṛakʼ iń benao akada. 21 Ar onḍe ona goha tạmbu dohoy reakʼ thạ̃iyiń ṭhik dohoakada one onare Probhu Isorakʼ emakʼ bondobos menakʼ, okaṭakʼ do Misor disạm khon aboren hapṛamkoe oḍok ạguketʼko tayom onko lạgitʼe bandhao akatʼ tahẽkan.” Mundil oṛakʼ uḍhạu reakʼ koejoṅ ( 2 Bõsbudạ 6.12-42 ) 22 Ona tayom Solomon do onḍe jarwa akan Israelko samaṅre Probhu Isorakʼ pinḍ ṭhen teṅgokate serma secʼ tiye tiyạrketʼtaea. 23 Uni doe menkeda, “E Probhu Israelkoren Isor, coṭ sermare se latar otre am lekan cele Isorge bạnukʼkoa. Amren gutiko okoe do mon ar ontorte amakʼ horteko calakʼkan onko do amakʼ asambheṛ dulạṛem udukʼako kana ar bondobosem bandhao akada. 24 Amren guti ińren ạpuń Dạud ṭhen okam gokʼletʼ am do onam purạu akada. Ar mocate okam menletʼ kạmite hõ onam purạu akada, ar ona do ale hõle ńeletʼ kana. 25 “Ńitokʼ do E Israelren Probhu Isor, amren guti ińren ạpuń Dạud ṭhen okam gokʼletʼ ona baṛe purạume. Amem menleda uniren hoponko uni leka jotowakʼ kạmire amakʼ sana lekako calakʼ enḍekhan Israelakʼ siṅghạsonre duṛubokʼ lạgitʼ uniyakʼ bõsren hoṛkoakʼ okulạn do baṅ hoyokʼa. 26 E Israelren Isor, amren guti ińren ạpuń Dạud ṭhen okaṭakʼem gokʼletʼ ona baṛe purạume. 27 “Menkhan Isor do cetʼ sạrige dhạrtiren manwako sãoteye girobasokʼa? Sermare, se coṭ serma reakʼ sanam jaegare hõ amakʼ okulạn hoyokʼkan khan ińakʼ benaoakʼ niạ oṛakʼre amakʼ jaega do cetʼ hoyokʼtama? 28 Enhõ E ińren Probhu Isor, amren gutiyakʼ koejoṅ ar nehõr baṛe luturakʼme. Teheń amren guti do am ṭheniń rakʼjoṅ kana ariń nehõrokʼ kana ona baṛe ańjomtińme. 29 Ar okaṭakʼ jaega reakʼem menakatʼ, ‘niạ ṭhạ̃i do ińakʼ tahen oṛakʼ hoyokʼa,’ ona ṭhạ̃i secʼ, metakʼme niạ koejoṅ oṛakʼ secʼ amakʼ mẽtʼ siń ńindạ beṅgetʼ akae baṛe tahenma; ar niạ ṭhạ̃i secʼ samaṅkate amren guti tinreye koejoṅa unre uniyakʼ koejoṅ baṛe ańjomtaeme. 30 Niạ ṭhạ̃i secʼ samaṅkate amren guti ar amren Israel hoṛko am ṭhenko nehõrokʼre onkoakʼ luturakʼ me. Ar amakʼ tahen ṭhạ̃i serma khon ańjomtakome ar ikạkakome. 31 “Jãhãe hoṛ eṭakʼ hoṛ upạrte behok iạteye dusilen khan ar acʼ apnar cetanre sarap ạgui lạgitʼe kiriạ ocokʼ khan ar amakʼ oṛakʼre senkate uni do pinḍ samaṅreye kiriạlen khan, 32 enḍekhan serma khon uniyakʼ katha ańjomtaeme ar ona leka kạmime. Unre amren gutim bicạrete dos akatʼ reakʼ kuṛại uniyakʼ bohokʼrem ladeaete dusi mentem sạbudea ar eṭakʼicʼ hõ uniyakʼ kạmi leka kuṛạiyem emaea ar bin dusi kanae mentem sạbudea. 33 “Am birudre kại gunạkʼte amren hoṛ Israelko akoren bạiri ṭhen khonko bhagao ocolenre ar am ṭhenko ruạṛ hecʼlenre ar koejoṅ oṛakʼre amko sarhaome ar am ṭhen nehõrkateko koejoṅ, 34 unre serma khon onkoakʼ ańjomtakome ar onkoakʼ kạiko ikạitakome ar okaṭakʼ disạm onkoren hapṛamkom ematʼko tahẽkan onḍe baṛe arhõ ruạṛ ạgukom. 35 “Am birudre amren hoṛkoakʼ kại gunạkʼte tinre rimil esedokʼte bae daga unre onko do niạ jaegare ruạṛkate amko sarhaome ar am ṭhenko koejoṅ ar akoakʼ kại khonko ruạṛokʼ, 36 enḍekhan am do serma khon ona ańjomtakome ar amren gutiko, metakʼme amren hoṛ Israelkoakʼ kạiko ikại takome. Ar jionre ṭhik leka calakʼ reakʼ cetʼakome ar somppoti lekate okaṭakʼ disạmem emakawatʼko ona disạm cetanre dakʼ ocoyme. 37 “Disạmre akal se mahamạri ńellenre, ar phosol jhãoralenre se gocʼlenre, ar phosolko pohokoko jom cabaetakore, ar bạiriko onkoakʼ nagrahako gherao esetʼletakore, ar jãhãlekan ruạ se muhinko hecʼ paṛao akore, 38 unre amren Israel hoṛko jãhãege mon khon kastaokate niạ mundil secʼ ti tiạrkateko koejoṅ se am ṭhenko nehõrokʼ, 39 enḍekhan amakʼ tahen ṭhạ̃i serma khon onkoakʼ ańjomtakome ar ikạkakome; ar onkoakʼ kạmiko lekate bicạrtakome, ente am do onkoakʼ ontorem baḍaekana. 40 Am dom onkaea jemon aleren hapṛamko okaṭakʼ disạmem emakatʼko onḍe amren hoṛko do piṛhike piṛhiko sewawam. 41-42 “Ona chaḍa amren Israel hoṛko baṅkan nonkan jãhãe upriạ hoṛ amakʼ maraṅ ńutum ar amakʼ daṛeanakʼ ti reakʼ katha ańjomte amakʼ mundil lạgitʼ sạṅgiń disạm khon hecʼkate niạ mundil secʼ samaṅkateye koejoṅ, 43 enḍekhan amakʼ tahen ṭhạ̃i khon ańjomtaeme. Ar uni okae khoj uni lạgitʼ ona baṛe onkaeme jemon dhạrtiren sanam hoṛko baḍae daṛeam ar amren hoṛko leka onkohõ amko sewawam arko baḍae daṛeakʼ, iń benaoakʼ niạ oṛakʼ do amakʼ oṛakʼ kangea mente. 44 “Amren hoṛko onkoren bạiriko upạrte lạṛhại lạgitʼem kollekore onko jãhãregeko tahen onḍe khon amem bachao akawan niạ nagraha secʼ ar am lạgitʼ iń benao akatʼ niạ oṛakʼ secʼ samaṅkateko koejoṅ, 45 enḍekhan serma khon onkoakʼ koejoṅ ar nehõr ańjomtakome ar onko secʼ baṛe tahenme. 46 “Onko do am upạrteko kại lekhan- bako kạiya nonkan hoṛ do bạnukʼkoa- ar onko cetanrem edrekʼte bạirikoakʼ tirem jimạko ar sạṅgiń disạmte bondikateko idi ocokʼ, 47 unre ona disạmre akoakʼ monko ạcurtako arko kastaokʼte nehõrokʼteko men, ‘ale dole kại akada, arle behok akada ar bạṛicʼ hortele taṛam akada,’ enḍekhan onkoakʼ koejoṅ ańjomtakome. 48 Ar ona disạmre mon ar ontorte am secʼko ạcur ruạṛokʼ ar okaṭakʼ disạm do onkoren hapṛamkom emakatʼko ona disạm secʼ, amem bachao akawan nagraha secʼ, am lạgitʼ benao akatʼ niạ oṛakʼ secʼ samaṅkate am ṭhenko koejoṅ, 49 enḍekhan amakʼ tahen ṭhạ̃i serma khon onkoakʼ koejoṅ ar nehõrjoṅakʼ ańjomtakome ar onko sejokʼme. 50 Amren okoe hoṛko do am upạrteko kại akatʼ onko hoṛko ikạkakome ar am birud reakʼ sanamakʼ dosko hõ ikạitakome. Onko okoe do bondikateko idi akatʼko onko hoṛkoakʼ mon nonka hoeocoyme jemon onko cetanre daya hecʼako; 51 ente Israelko do amren hoṛ kangeako, ar amren sompotti kanako okoe do Misor disom khon, one mẽṛhẽtʼ galao reakʼ culhạ khonem oḍok ạgu akatʼko. 52 “Amren golam ar amren Israelkoakʼ nehõrjoṅakʼ baṛe moneyakʼtakome, ar amko hohowamre onkoakʼ katha ańjomtakome. 53 E Probhu Isor, aleren hapṛamko Misor disạm khon oḍok ạguko jokhecʼ amren guti Mose hotete amakʼ roṛ saḍeakʼ lekate amren sompottiko hoyokʼ lạgitʼ dhạrtiren sanam jạtrenko tala khon am do Israelkom begar dohoakatʼkoa.” 54 Solomon do Probhu Isor ṭhen niạko koejoṅ ar nehõre mucạtʼketʼ khan pinḍ samaṅ khone beretʼena; ar un ghạṛicʼ uni do ikhṛumkate serma secʼ ti tiyạr akaegeye tahẽkana. 55 Uni doe beretʼente jarwa akan sanam Israelko ãṭ aṛaṅte niạ menteye bhoratʼkoa, 56 “Bhạgangeae Probhu Isor do, one okoe acʼakʼ gokʼakʼ lekate acʼren Israel hoṛkoe jirạu ocoakatʼko. Uniren guti Mose hotete okako bhạlại reakʼe gokʼletʼ ona reakʼ mitʼṭecʼ katha hõ uni do bae ạuṛiyakʼ ocoakada. 57 Aboren Probhu Isor do cetʼleka aboren hapṛamko sãoteye tahẽkan onkage uni do abo sãote hõe tahenma. Uni do tishõ alo jemone bạgi giḍiyabon se alo jemone aṛakʼ giḍikabon. 58 Abo do uniyakʼ joto horte calakʼ lạgitʼ ar aboren hapṛamko ṭhen okako hukum ar ạn-ạrikoe emakan ona manao lạgitʼ aboakʼ ontorre pạtiạu baṛeye dan abonma. 59 Ar okako katha roṛate Probhu Isor ṭhen koejoṅ iń samaṅ akatʼ ona do siń ar ńindạ aboren Probhu Isorakʼ disạ tahentaema jemon uni do acʼren gutiko ar acʼren Israel hoṛko dinạm hilokʼ reakʼ jạruṛokʼakʼ lekateye bebostawabon. 60 Nonkate dhạrtiren sanam jạtrenko baḍae daṛeakʼa, Probhugeye Isor kana mente ar uni chaḍa eṭakʼ cele Isorge bạnukʼkoa. 61 Teheń Probhu Isorakʼ ạn ar hukumko manao idi lạgitʼ apeakʼ ontor cetʼleka purạte Probhu Isor secʼ menakʼtape onkage jao okte baṛe tahentape ma.” Mundil oṛakʼ uḍhạukʼkan ( 2 Bõsbudạ 7.4-10 ) 62 Ona tayom raj ar uni sãoten sanam Israelko do Probhu Isor samaṅre samaṅokʼakʼ porobko porobena. 63 Solomon raj do bargel bar hajar ḍaṅgra ar mitʼ lakh bargel hajar bheḍate sulukren samaṅokʼakʼ porobe porobena. Nonkate raj ar sanam Israelko do Probhu Isorakʼ oṛakʼko uḍhạukeda. 64 Ar Solomon do enhilokʼge Probhu Isorakʼ oṛakʼ reakʼ samaṅ senakʼ raca reakʼ tala hĩs do Probhu Isor ńutumteye begar dohokeda ar onḍe uni do jeredokʼ samaṅokʼakʼ reakʼ porobe porobena ar sulukren samaṅokʼakʼ reakʼ itile samaṅkeda, ente pitạl reakʼ okaṭakʼ pinḍe benaoletʼ tahẽkan ona do jeredokʼ samaṅokʼakʼ ar anaj samaṅokʼakʼ ar itil samaṅokʼakʼ lạgitʼ do huḍińge tahẽkana. 65 Nonkate Solomon ar uni sãoten sanam Israelko do ona jokhecʼ aboren Probhu Isor samaṅre eae din arhõ eae din, jotote gelpon din hạbicʼ mitʼṭecʼko porobena. Onko do lekhare ạḍi saṅgeko tahẽkana; onko do Hamat khon Misor reakʼ rohoṛ gaḍa hạbicʼ sanam ṭoṭha khonko hecʼakan tahẽkana. 66 Ona dosar hilokʼ raj do hoṛkoe bidạ baṛakatʼkoa. Probhu Isor do acʼren guti Dạud ar uniren hoṛ Israelko okae bhạlại akatʼko ona lạgitʼ kusi ar rạskạte hoṛko do rajko sarhaokedea ar oṛakʼteko ruạṛ calaoena. |
Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.
Bangladesh Bible Society