Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

1 Rapajko 22 - সান্তালী বাইবেল


Ahab upạrte Mikạwakʼ nạbi katha
( 2 Bõsbudạ 18.2-27 )

1 Aram ar Israel talare pe bochor hạbicʼ jãhãn lạṛhạige baṅ hoylena.

2 Tesar bochorre Jihudạren Jehosaphat raj do Israelren raj sãote ńapamokʼ lạgitʼe senena.

3 Israelren raj do acʼren kạmiyạkoe metatʼkoa, “Ramot Gilead je aboakʼkan ona do cetʼpe baḍaegea? Abo do Aramren raj ṭhen khon hatao ruạṛ lạgitʼ cetʼge babon ceka kana.”

4 Unre uni do Jehosaphate metadea, “Am do cetʼ lạṛhại lạgitʼ iń tulucʼ Ramot-Gileadtem calakʼa?” Jehosaphat do uniye metadea, “Ale ar ape dobon mitʼgea, ińren sadomko do amren hõ kanako.”

5 Jehosaphat do niạ katha hõe menkeda, “Pạhilte am do Probhu Isorakʼ solha hataome.”

6 Onate Israelren raj do nạbikoe hoho jarwaketʼkoa. Onkoakʼ lekha do ponsae tahẽkana. Uni do onkoe kuliketʼkoa, “Ramot-Gilead upạrte lạṛhại lạgitʼ iń oḍok calakʼa seyiń ikạkakʼa?” Onkoko menkeda, “Do calakʼme, ente Probhu Isor do rajakʼ tire onae jimạ akada.”

7 Menkhan Jehosaphate menkeda, “Nonḍe do cetʼ Probhu Isorren jãhãe nạbi bạnuiya one uni ṭhen bon kulijoṅ daṛeke?”

8 Israelren raj do Jihudạren Jehosaphat raje metadea, “Ńit hõ nonkan mitʼṭen hoṛ menaea one uni hotete Probhu Isor bon kuli daṛeke, menkhan uni doń kurudae kana, ente uni do ińakʼ bhạlại reakʼ katha do tishõ bae roṛ akada, bạṛicʼakʼgeye nạbiya. Uni doe hoyokʼkana Imlạ hopon Mikạ.” Jehosaphate roṛ ruạṛkeda, “Raj do jemon onkan katha aloe roṛ.”

9 Unre Israelren raj do acʼren mitʼṭen gutiye metadea, “Ńitge Imla hopon Mikạ nonḍe hoho ạguiyem.”

10 Israelren raj ar Jihudạren raj Jehosaphat do raj posak horokʼkate Samariạ nagraha reakʼ phaṭok duạr ṭhen guhum saphae khạrạire ạkinakʼ siṅghạsonre kin duṛupʼ akan tahẽkana ar sanam nạbiko do unkin samaṅre tayom daram dinko reakʼko nạbiyetʼ tahẽkana.

11 Unre Kenanren hopon Sedekiạ do mẽṛhẽtʼ reakʼ dereń benaokate noae roṛkeda, “Probhu Isore meneda, Aramrenko ạuriko marao utạrokʼ hạbicʼ am do noatem rokʼ pạsirkoa.”

12 Eṭakʼ nạbiko hõ inạ kathageko menkeda. Onko doko menkeda, “Ramot-Gileadte rakapʼ calakʼme ar jitạukʼme, ente Probhu Isor do maharajakʼ tire onae jimạ akada.”

13 Ar okoeṭakʼ hoṛ do Mikạ hoho ạguiye lạgitʼe senlen uni do nạbiye metadea, “Ńelme, eṭakʼ nạbiko do jotoge rajakʼ jitạukʼ reakʼ kathageko meneda. Ar amakʼ katha hõ onkoakʼ katha lekage baṛe hoyokʼ ma. Am do bhạlại reakʼ kathagem roṛa.”

14 Menkhan Mikại menkeda, “Jiwetʼ Probhu Isorre kiriạkateń meneda, Probhu Isor okaṭakʼ memene mitạń eken onageń roṛa.”

15 Mikại hecʼen khan raj do uniye kulikedea, “E Mikạ, ale do cetʼ Ramot-Gilead upạrte lạṛhại lạgitʼle rakapʼ calakʼa se baṅa?” Mikạ doe roṛ ruạṛkeda, “Hẽ, do calakʼme, ar jhãp emkate jitạukʼme, ente Probhu Isor do amakʼ tiregeye jimạ akada.”

16 Raj do uniye metadea, “Ar tinạkʼ dhao iń kiriạ ocomea baṅma, Probhu Isor ńutumte sạriyakʼ chaḍa ar cetʼ hõ bam lạiyạńạ mente?”

17 Mikại roṛ ruạṛkeda, “Ińiń ńelkeda, Israelko do gupiyicʼ begor bhiḍi leka buru cetanreko chirchạtur akana. Onate Probhu Isore meneda, ‘nokoren do cele mạlikge bạnukʼkotakoa, onate onko do sulukte apan ạpin oṛakʼteko senjoṅma.’ ”

18 Unre Israelren raj Jehosaphate menkeda, “Iń do cetʼ laharege bạń men akawatʼmea, uni do iń reaṅ bạṛicʼakʼ chaḍa bhạlại reakʼ katha do bae roṛa mente?”

19 Mikạ do roroṛe ehopʼena, “Enḍekhan Probhu Isorakʼ katha ańjomme. Ińiń ńelkeda, Probhu Isor do acʼakʼ siṅghạsonreye duṛupʼ akana ar uniyakʼ jojomsa ar uniyakʼ leṅgasa aṛere do sermaren sanam goḍetko menakʼkoa.

20 Unre Probhu Isor doe menkeda, ‘Ramot-Gilead akromon lạgitʼ okoe Ahabe bulạu idiye uni do onḍegeye gujukʼa. Unre mimitʼ hoṛ do mimitʼ leka kathako menkeda.

21 Mucạtʼre mitʼṭen jiu do hecʼkate Probhu Isor samaṅre teṅgoyenteye menkeda, ‘uni do ińiń bulạu idiyea.’

22 Probhu Isor do uniye kulikedea, ‘cetʼ lekatem bulạuea?’ Uni doe menkeda, ‘iń do senkate uniren sanam nạbikoakʼ mocare eṛe roroṛ jiu iń hoyokʼa.’ Probhu Isore menkeda, ‘amge uni dom bulạu idi daṛeaea. Amge senkate onkaeme.’

23 Onate Probhu Isor do ńitokʼ amren noko nạbikoakʼ mocare eṛe katha roṛren jiue emakatʼkoa. Amakʼ ḍahao maraokʼ lạgitʼ Probhu Isor do am lạgitʼ bạṛicʼakʼgeye men akada.”

24 Unre Kenanren hopon Sedekiạ do sen sorente johare Mikại thapakedeteye metadea, “Probhu Isorren jiu am tulucʼ katha roṛ lạgitʼ iń ṭhen khon oḍok kate oka horteye senlena?”

25 Mikại roṛ ruạṛkeda, “Am do enhilokʼgem baḍae daṛeakʼa one oka hilokʼ okokʼ lạgitʼ bhitri oṛakʼtem bolokʼa.”

26 Israelren raj do unre noa hukume emkeda, “Mikạ do nagraharen subedar Amon ar Joas ṭhen arhõ kol ruạṛkaepe.

27 Arpe metakinạ raje men akada nui hoṛ do jemon hajotreye doho ocokʼ ar nirạite raj ạuriye ruạṛ hijukʼ hạbicʼ thoṛa dakʼ ar thoṛa piṭhạ chaḍa ar cetʼge jemon alo kin emae.”

28 Unre Mikại menkeda, “Nirạitem ruạṛ hecʼlen khan baḍaeme iń hotete Probhu Isor do katha bae roṛakada.” Ona tayom uni do arhõe menkeda, “Ape sanamkoge ińakʼ katha ańjomkakʼpe.”


Ramot-Gileadre Ahabakʼ gujukʼ
( 2 Bõsbudạ 18.28-34 )

29 Inạ tayom Israelren raj ar Jihudạren Jehosaphat raj do Ramot Gilead akromon lạgitʼ kin senena.

30 Ahab do Jehosaphate metadea, “Hoṛko jemon aloko orom daṛeạń onate iń do eṭakʼ sajokʼakʼ iń horoga ariń lạṛhạiya, menkhan am do amakʼ raj sajokʼakʼge horogme.” Ar niạ menkate Israelren raj do eṭakʼ sajokʼakʼ horokʼkate lạṛhại lạgitʼe senena.

31 Ar Aramren raj do acʼakʼ rãt gạḍiren pegel bar subedarko noae hukumatʼko tahẽkana, “Israelren raj chaḍa huḍiń ar maraṅ okoe sãotehõ alope lạṛhạiya.”

32 Onko rãt gạḍiren subedarko do Jehosaphat ńelteko hudiskeda, uni kangeae Israelkoren raj do. Onate onko do ạcurente uni akromone lạgitʼko senen khan Jehosaphat doe kikiạu gotʼkeda.

33 Onate subedarkoko bujhạukeda, uni do Israelren raj doe baṅkana, onate ar bako khudạuledea.

34 Menkhan mitʼṭen hoṛ do ạuṛige acʼakʼ sare aṛakʼketʼ khan ona do Israelren rajakʼ koṛamre bitʼena. Unre raj do acʼren rãt gạḍi cakʼlaoyicʼe metadea, “Rãt gạḍi ạcurkate lạṛhại tala khon oḍok idiyińme. Ente iń do ạḍiń ghạl akana.”

35 Goṭa dinge ạḍi botor lạṛhại hoyena ar Israelren raj do Aramrenko samaṅrege rãt gạḍire duṛupʼ akane tahẽyena. Ar uniyakʼ ona ghạl khon mãyãm ạtukʼ ehopʼente otre ńurokʼ ehopʼena ar ạyubokʼ jokhecʼ doe gocʼena.

36 Ar siń cando hạsurokʼ jokhecʼ lạṛhại phạdko noa kathako lại ocoyena, “Ape mimitʼko do apan ạpin oṛakʼte ruạṛokʼpe.”

37 Nonkate Israelren raj doe gocʼena ar uni do Samariạteye ạgu ocoyena. Ar hoṛko do onḍegeko topakadea.

38 Samariạ reakʼ pukhrire uniyakʼ rãt gạḍiko ạrupʼketʼtaea ar Probhu Isorakʼ katha leka setako do onḍe uniyakʼ mãyãmko caṭokʼ jomkeda ar kusumbiko do ona pukhrireko ḍạbrạyena.

39 Ahabakʼ eṭakʼ eṭakʼ kạmiko reakʼ katha, metakʼme uni okakoe cekaletʼ ona reakʼ kathako, hạti sonḍate rajakʼ okaṭakʼ oṛakʼe benaoletʼ ona reakʼ ar okako nagraha do gaṛ nagrahakoe hoyocoletʼ onako reakʼ katha do, “Israelkoren rapajkoakʼ Itihãs” ńutumanakʼ puthire ol menakʼa.

40 Ar Ahab do acʼren hapṛamko ṭhene calaoen khan uniyakʼ jaegare uniren hopon Ahasiạ do raje hoyena.


Jihudạren Jehosaphat raj
( 2 Bõsbudạ 20.31—21.1 )

41 Israelren raj Ahabakʼ rajokʼ ponakʼ bochorre Asaren hopon Jehosaphat do Jihudạren raje hoylena.

42 Jehosaphat do pegel mõṛẽ bochor umerre raje hoylena ar bargel mõṛẽ bochor hạbicʼ Jerusalemre raje calaokeda. Uniren eṅgat do Silhi hoponera Asubae tahẽkana.

43 Jehosaphat do jotowakʼrege acʼren apattetʼakʼ hortegeye taṛametʼ tahẽkana, ar tishõ ona hor do bae bạgiyada. Probhu Isorakʼ mẽtʼre oka ṭhikakʼ kan onageye kạmiyetʼ tahẽkana. Menkhan than boṭkocʼko do bae marao utạrleda ar hoṛko do onḍe janwarko dãṛẽyetʼko tahẽkana ar dhup hõko jeretʼetʼ tahẽkana.

44 Ar uni do Israelren raj sãoteye bondobos akatʼ tahẽkana.

45 Jehosaphatakʼ eṭakʼ eṭakʼ kạmiko reakʼ katha ar lạṛhạire uniyakʼ jitạukʼ reakʼ katha do, “Jihudạ rapajkoakʼ Itihãs” ńutumanakʼ puthire ol menakʼa.

46 Acʼren apat Asawakʼ rajokʼ tayom hõ okoe herel kusumbiko sarecʼko tahẽkan uni do disạm khon onkoe laga ńirletʼko tahẽkana.

47 Ona jokhecʼ Edom disạmre do cele rajge bako tahẽkana. Mitʼṭen disạm mukhiyạge onḍe doe rajokʼ kan tahẽkana.

48 Jehosaphat do Ophirte senkate sona ạgui lạgitʼ maraṅ maraṅ Tạrsis jahajkoe benaokeda, menkhan onako do ar baṅ senlena, ente Esion-Geberre rạputʼ gejerena.

49 Unre Ahabren hopon Ahasiạ do Jehosaphate metadea, “Ińren hoṛko do amren hoṛko sãote jahajteko calakʼma.” Menkhan Jehosaphat do bae rạjilena.

50 Tayomte Jehosaphat do acʼren hapṛamko ṭhene calaoena ar Dạudakʼ nagrahare uniren hapṛamko sãoteko topakadea. Ar uni bodolte uniren hopon Jehoram do raje hoyena.


Israelren Ahasiạ raj

51 Jihudạren raj Jehosaphatakʼ rajokʼ gel eaeyakʼ bochorre Ahabren hopon Ahasiạ do Samariạren raje hoyena. Uni do Israelko cetanre bar bochor raje tahẽkana.

52 Ar Probhu Isorakʼ mẽtʼre oka bạṛicʼakʼ kan onageye kạmiyetʼ tahẽkana. Uni do acʼren eṅgat apat ar Nabatren hopon Jerobiam lekae senokʼkan tahẽkana. Jerobiam cetʼleka Israelkoe kại ocoyetʼko tahẽkan Ahasiạ hõ onkageye kạmiyetʼ tahẽkana.

53 Uni do Bakʼal debotae sewawae kan tahẽkana ar acʼren apatʼ cetʼkoe cekaletʼ tahẽkan uni hõ onkage Israelren Probhu Isorre khĩs ocoyede tahẽkana.

Santali Bible © Bangladesh Bible Society, 2021.

Bangladesh Bible Society
Lean sinn:



Sanasan