2 SAMUEL 3 - AMÜSA BAIBEL (BSI)1 Saul tsutpu ko David tsutpu kahla anyahli mongchii licho. Ko David re alaa azehba kangcho ko Saul tsutpu re amüzeh-u kang tsicho. David Tsurüti 2 Atsurü dhüroh hi David khyang Hebron la surojücho: Jezrel lanü anitpü Ahinoam chahnü Amnon; 3 Karmel lanü Nabal nitpü Abigail chahnü Chileab; Geshur yangthsaba Talmai tsulatpü Maka chahnü Absalom; 4 Hagit chahnü Adonija; Abital chahnü Shefatia; 5 Egla chahnü Ithream. Atsurü hiri apüm Hebron la nümüsucho. Abner-nü David yola Zehcho 6 David ko Saul tsutpu khümrüti kahla khata mütozah liyade, Saul mono yola Abner tsü dee ayingba kangcho. 7 Nyümong khüdu Saul tsurü Ishbosheth-nü Saul ashamtpü Aiah tsulatpü Rizpa te Abner-nü mükhongkopü mütangcho. 8 Hinü Abner rihlong chürosohcho. “Ihnü Saul kihyochünungepü nühnü lümrü do? Ihnü Juda dikehrepü nühnü yuje lümre ang? Abinü yocho, Ihnü adikehlanü nüu Saul, nü mungrüti ko abi shangrüti yochonyi rocho ko nüpu mii David khehlanü khümchocho; ta chünye khingkurü khüdu khyanglangnü nühnü Ih mülangjüre. 9 Abüdongba-nü Saul chahnü yanglih tsü khyükhunung ko abi chahnü trahchochotinü Israel ko Juda anyüding limih achangnü achangchi michah David tsü yangthsaba kangsohnungepü nyengchoko. 10 Ade hi mütikehkhang Tsingrangba-nü Ih süsohng.” 11 Hütsüde Ishbosheth-nü Abner drüchonü yu khüdu mii mükoh chochehchücho. 12 Hütsü shikhe David Hebron la liyade Abner-nü hita yonung yuhirü müthehcho, “Hiba lih la sünü yangthsa thsanung? Ite anyengchotaba khüdu külüpm, ko Ihnü Israel apüm nü lahpi noro nüh kohsohnung nüh tronung.” 13 David-nü lalingcho, “Tsale. Ihnü yuzi khüdu yohpüpü nüte nyengchotanung. Nüh I yanglang rode Saul tsulatpü Maikal tsü Ih yang norung.” 14 Ko David-nü Ishbosheth yangsü yusi hirü müthehcho, “I khyang I nitpü Maikal thali jüng. Ihnü abükyü khyünung Filistinrü yoi küp thsih khüdu jüpü khyüchoba lile.” 15 Achotsü Ishbosheth-nü abükyü tsü anii Laish tsurü Paltiel tenü norocho. 16 Ko Paltiel-nü tranü Bahurim yangdi chii iiwücho. Ta Abner-nü abi te, “Thali tsieng” pü yode abinü thali tsicho. 17 Abner-nü Israel zirü yanglang wünü arüh te yocho, “Anyahli nührünü David nührü yangthsaba thsasohnyüko. 18 Ade nührü nyümonge. Abüdongba-nü yocho yu lümkehng, ‘Ihnü I müyurü Israelrü, Filistinrü ko arüh rorüh apüm khehlanü khümchosohnung I dikehrü David bichinung.’” 19 Abner-nü Benjaminrü tesü chotacho, hütsüpü David te Benjaminrü ko Israelrünü nyengchocho tsü yonung Hebron lang wücho. 20 Khode Abner tsü David yang Hebron la nyüh mükyü nüpü rocho, David-nü arüh khyang thsüti tüpcho. 21 Abner-nü David te yocho, “Ihnü ade wünung ko Israelrü apüm nüh Adibong lahpi noronung. Arühnü nüh arüh yangthsaba kang khyüchonung ko nühnü khyünyücho kyo nühnü ngunung ko yanglih apüm michah yangthsa thsanung.” David-nü Abner khyang akhümcho alongdi akükyüh jüpü wüsohcho. Abner Kyüsehcho 22 Akhanglang Joab ko David pohki thsazirütinü yangmah langnü akengchocho kohro khütang hipü thali rochiyacho. Ta Abner tsü David yola Hebron la mülicho, tunüo David-nü akükyüh akhümcho jünung alongdi jüpü tsisohpü licho. 23 Khode Joab ko abi nyitsarüti rochihcho, Abner David yanglang ropü abi khyang akhümcho akükyüh alongdi jüpü tsisohkopü abi te yocho. 24 Achotsü Joab-nü yangthsaba yanglang wü abi te yocho, “Nühnü tu nguchicho? Abner nü yanglang ropü tuepü hütsüta du tsisohcho? 25 Abi hila roba tsü nü nguchi lüpcho müdhenung ko nü wücho apüm müdhenung ko nüh kihyochünung rochoba lile. Hütsü nühnü yuje müdhenung.” 26 David tenü zapü, Joab-nü Abner yang yusi hirü müthehcho ko arühnü abi Sira kihkong lanü nüli rocho; ta hütsü David-nü seh mümüdhecho. 27 Khode Abner Hebron chii norocho, Joab-nü arangyu chotanung kyo abi tbükhüm la tsünü nükhucho ko hütsüla abinü amilanü thrasehcho. Hütsüta Abner tsü kyüsehcho, tunüo abinü Joab ani Asahel kyüsehcho. 28 Khode hütsü yusi David-nü yuchicho, abinü yocho, “Abner kyüsehba tsü hi Ih mahkhang I nyitsarü mühzeh pü Abüdongba-nü müdhele. 29 Hütsü chokehchola tsü Joab ko abi kukhi chah küdusohng. Shang müipi abi tsutpula kungkura mahkhang mübhira mahkhang alehrü mahkhang kyüsehba mahkhang atsunung mühlirü khürülü chüro du lisohng.” 30 Hütsüta Joab ko ani Abishai-nü anyüh nirü Asahel Gibeon khatala kyüsehcho ngang rühyang Abner kyüsehcho. Abner Dhrürangcho 31 Achotsü David-nü Joab ko abi nyitsarü te arüh jengki rehnah ko müyahshü müpipü Abner meshünung yuzengjücho. Ko me pehde yangthsaba David apu mii kong khangte tsü tsehcho. 32 Abner tsü Hebron la dhrürangcho ko kongte tsü yangthsabanü yuva chüro tracho ko müyurüsü apüm tracho. 33 David-nü meshü khi hi Abner khyang thsajücho: “Tuepü Abner amüsithsarü khüdu kyo sücho? 34 Nü kheh mürahjü, nü jing mürah; Fükhohrü kheh la kyo nüh züduko!” Ko müyurü apümnü thali abi nengdang tracho. 35 Müyurünü David khyang lango dusü tsusohnung mükhyang müküpcho, ta abinü hita yuchümcho, “Ihnü mümade lango dusü tsukhang, Tsingrangba-nü Ih süsohng.” 36 Arühnü hütsü müdhede künyangcho. 37 David nyitsarü atümungnü ko Israelrü apümnü Abner kyüsehbala tsü yangthsaba mühzeh pü müdhecho. 38 Yangthsabanü abi pohki thsazirüti te yocho, “Chünye Israel la langnürü arangcheh khüdu sükopü nührünü mülümchehrü mah-o? 39 Ih Tsingrangba-nü throchehcho yangthsaba khüdunye, Ih chünye re müzeh lümre. Zeruia tsurü hiri hi khurale. Hiri amüpsehrü arüh aleng Abüdongba-nü khingching!” |
Sangtam Naga (Re-edited) Bible - AMÜSA BAIBEL
Copyright © 1995 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India