2 SAMUEL 19 - AMÜSA BAIBEL (BSI)Joab-nü David Yübücho 1 Absalom nengdang yangthsaba David tra meshülepü Joab te yocho. 2 Hütsünü hütsü nyümong akoh akünyang tsü David rothsarüti nengdang meshü kangcho, tunüo yangthsaba tsü atsudhre nengdang longricho arühnü yuchicho. 3 Arühnü chitalanü rothsarüti ashah khyo shehli rang rocho kyo, yangdila tsü sahmüthsa thali züducho. 4 Yangthsabanü aromih lüptipü yuva chüro tracho, “O Itso! O Itso Absalom! Absalom, Itso!” 5 Joab-nü yangthsaba kulang wünü abi te yocho, “Chünye nühnü nü akang, nü tsurü ko tsularüti ko nü nitpürüti ko ashamlarüti akang khümchorü nü nyitsarüti ashah khyüsohko. 6 Nü müirü nühnü nyümre ko nü pohki adirüti ko nü nyitsarüti tu mükhichicho tsidsa ngusohko. Chünye Absalom akang lipü ihrü apüm sükhangrelang, nüh dee künyangba thsakopü Ihnü dhingchehre. 7 Ade wüng ko nü nyitsarüti khyang thali alongdi jüng. Mahkhang, atunyanglü arüh khüdusü nü yola mülinungepü Ihnü Abüdongba nengla yore. Hütsü nü akangla dhsa rocho yola amütsauba thsanung.” 8 Achotsü yangthsabanü shemüsucho ko wünü yangdi tbükhüm shündhün pümcho. Abi nyitsarütinü abi hütsüla pümlepü yuchi, arüh atümung wü abi mükang shibülungcho. Hütsüde Israelrü apüm palu kulang drü tsipehcho. David-nü Jerusalem lang Thalicho 9 Yanglih apümlang arühbürü yola yübütanung dikehcho. Arüh khüdunü khüdu te hita yotacho, “Yangthsaba David-nü arorüh khehlanü Ihsa khümchocho. Filistinrü khehlanü abinü Ihsa khümchocho, ta ade abinü Absalom drü yanglih pehjüpü tsicho. 10 Ihsanü Absalom Ihsa yangthsaba asi kang throchehcho, ta abi khatala kyüsehko. Hütsüeko tuepü khürünü wü yangthsaba David thali müno roro?” 11 Israelrünü choba yusi tsü yangthsaba David-nü yuchicho. Achotsü abinü Judarü langnürüti yanglang bebürü Zadok ko Abiathar nyüh hita tsingdhingnung wüsohcho, “Yangthsaba thali abi kulang noronungla tuepü nührü aka thsanung? 12 Nührü I jünirü, Ipu shüh ko shuh; tuepü Ih nüli ronungla nührü aka thsanung?” 13 David-nü Amasa tesü hita yosohcho, “Nüh I jünirü lile. Ade tinü Joab mülih I rothsarüti michah nüh adiuba thsanung throchehre. Ihnü hütsüta münguchikhang Tsingrangba-nü Ih süsohng.” 14 David yu tsünü Judarü apüm lasih la thahpücho ko arühnü abi te abi pohki adirüti zeh thali ronung yu jücho. 15 Yangthsaba thali rode, Judarünü Jordan Yongkhi la mütohpü yongkhi keh müyang nowünung Gilgal la ro yingcho. 16 Hütsütade tsü Bahurim la Benjaminrü Gera tsurü Shimei-nü yangthsaba David mütohnung Jordan lang dhsüdhsa rocho. 17 Abi yola Benjamin hung lanü nyüh hajar khüdu zehcho. Ko Saul kukhi dikehrü Ziba-sü atsurü nyüh dhüremünga ko kulirü mükyü nüpü yangthsaba ro müchie Jordan rochihcho. 18 Yangthsaba mülung tsü müyangnung ko abinü tu khyünyüro hütsü nguchinung arühnü yongkhi tsü keh küducho. Yangthsaba tsü kih kehnung rungnüm yade, abi bete Shimei-nü mükhukehcho ko yocho, David-nü Shimei te Amüi Ngusohcho 19 “Nüh Adibong, yanglilüm nüh Jerusalem pehjü nyümong Ihnü nguchiba tsü mülang pehjüng. Hütsü nengdang Ite mükünyang tüli ko adelü tülümcheh. 20 Adirü, Ihnü thsamehko pü müdhele, hütsünü chünye nüh shirünung kihku lang hungti yola Ih akhu nüh shirüre.” 21 Zeruia tsurü Abishai-nü yocho, “Shimei tsü süsohbae, tunüo Abüdongba-nü throchehcho yangthsaba abinü chokehcholako.” 22 Ta David-nü Abishai ko amung Joab nyüh te yocho, “Sünü nüte choungcho? Nührünü I khyang adhsangthsi jünyürü mah-o? Ade Israel yangthsaba tsü Ih lile, ko chünye Israelrü süsü müsüsohnung.” 23 Ko abinü Shimei te yocho, “Nüh müsüsohnung.” David-nü Mefibosheth te Amüi Ngusohcho 24 Hütsüpü Saul shümtsurü Mefibosheth, yangthsaba shirünung jürocho. Yangthsabanü Jerusalem pehjüpü akoh ngu müthalide, abinü ajing müthsütohcho, benbüh mühehcho mahkhang yangthsaba Jerusalem pehjüpü akoh ngu müzüro yingcheh, ajengki müthsücho. 25 Khode Mefibosheth-nü yangthsaba shirünung rocho, yangthsabanü abi te tsingdhingcho, “Mefibosheth, tuepü nüh I yola mürocho?” 26 Abinü yocho, “Adibong, nühnü müdhele. Ih jahloh-hilohrü khüdu. Ihnü nü yola wünung I kulirü te gadu rungnümjüng pü yocho ta arühnü Ih kihyochücho. 27 Abinü nüte I nengdang arahkheh yocho, ta nüh Tsingrangba riwürü kyo lile. Hütsüeko nü tsacho I chah nguching. 28 Iu kukhi apümshünü nüh adibongnü süsohnung aleng thsacho, ta nühnü Ih nü tsingthsang chah tsuyongnung mülacho. Adelü tu alaa amüi nengdang tsingdhingnung alang mühle.” 29 Yangthsabanü lalingcho, “Hütsüchah khu tu alaa tüyo. Saul kuthsi Ziba nühjü changta khyüsohnung Ihnü dhrongchehpehko.” 30 Mefibosheth-nü yocho, “Apüm Ziba khyüsohng. I nengdanglü, nüh adibong thali khümcho rocho tsünü kükyüko.” David-nü Barzilai te Amüi Ngusohcho 31 Gilead lanü Barzilai-sü Jordan keh yangthsaba müyangnung Rogelim lanü jürocho. 32 Barzilai tsü kang qure ashirü licho. Abi dee alirü ko yangthsaba Mahanaim la lide abinü tsuyongba chixicho. 33 Yangthsabanü abi te yocho, “Nüh I yola Jerusalem lang rung ko Ihnü nüh xükümnung.” 34 Ta Barzilai-nü lalingcho, “Ih khütoichah linung; Tuepü adibong yola Jerusalem lang wünung? 35 Ih kang qure ashirü ko adelü tu nengdangsü longphi mühle. Tsuyongnye tu atsa mütsucheh ko khithsarü yuvasü müyuchire. Nüh Adibong nengdang bhamüling du thsanung. 36 Hütsütoi jiyü I chah müleng. Hütsüeko Ihnü nü yola Jordan du tsü khu müyangyohchünung. 37 Hütsüpü Ih thali kulang wünung ko I tpurü kong amünyehla sünung. Hila I tsurü Chimham lile, abinü nüh dikeh linung; nü yola abi wünung, Adibong ko nühnü tu tsalenang abi te nguching.” 38 Yangthsabanü lalingcho, “Ihnü abi I yola nowünung ko nühnü tu nguchisohnyürünang abi te nguchinung. Ko nühnü tu tsingdhingnang Ihnü nü nengdangsü nguchinung.” 39 Hütsütapü David ko abi nyitsarüti apüm Jordan kehcho. Abinü Barzilai chah bemüthsüpcho ko müwajücho ko Barzilai hütsülanü thali kulang tsicho. Juda e Israel nyüh Yujitacho 40 Yangthsaba tsü Judarü apümnü ko Israelrü achangshonü müyangnü Jordan kehpü abinü Gilgal lang wücho ko Chimham abi yola wücho. 41 Hütsüpü Israelrü apümnü yangthsaba yanglang wünü abi te yocho, “Nüh Adibong, tuepü ihrü jünirü Judarünü nüh nüchopü, nüh, nü kukhi ko nü nyitsarüti müyangnü Jordan kehnung arüh nohlüm-epü lümcho?” 42 Judarünü lalingcho, “Yangthsaba tsü ihrü nyitsarü khüdu thsachonü ihrünü hütsüta nguchicho. Hütsü nengdang tuepü nührü zichüroro? Abinü ihrü müyangtüp mahkhang ihrü khyang tusü mühjü.” 43 Israelrünü lalingcho, “Abi tsü nührü nyitsarü thsanye, nührütenü dhürohpinü alaa ihrü alanglang lile. Tuepü nührünü ihrü nyümro? Yangthsaba nüli ronung ihrünü akhu müsucho nührünü tünbüchü.” Ta Israelrü tenü Judarünü alaa alanglangepü chocho. |
Sangtam Naga (Re-edited) Bible - AMÜSA BAIBEL
Copyright © 1995 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India