1 YANGTHSARÜTI 10 - AMÜSA BAIBEL (BSI)Sheba Yangthsalatpünü Xodhingcho ( 2 Roh 9.1-12 ) 1 Sheba yangthsalatpünü Solomon nengkhong yuchicho ko abi te atsingdhingba athsah tsingdhingnung Jerusalem lang rocho. 2 Abükyü yola nyüh adrong te axümlichi, thsidilung ko hon khütang ut chahnü zang hipü rocho. Khode Solomon anyüh shirütacho, abükyünü alümcho apüm tsingdhingcho. 3 Ko Solomon-nü hütsüri apüm lalingcho; abinü müyochehnungthsa tu athsah mülicho. 4 Sheba yangthsalatpünü Solomon lümlong müdhecho ko abinü thsaba kuh ngucho. 5 Abi tsingthsang chah küdang yohpücho tsuyongba, abi pohki thsazirüti lichah, yangthsaba kuh la anguchirü achangnah ko arüh jengki, thsütila abi dikehrüti, ko Amübükuh la amübü jüba kangmübüti abükyünü ngucho. Hütsüri tsü ngu abükyünü nyeka yusahmüthsapehcho. 6 Abükyünü yangthsaba Solomon te yocho, “Nü lümlong nengdang Ihnü I lih lanü yuchiba hi yuje lile! 7 Ta Ihnü Ibükyüh jangjangnü müngude müyudsicho. Ta Ite achangsho mii müyo; Ihnü yuchicho tenü nü kuthsi ko nü lümlong dee alaa lile. 8 Nü nitpürüti khüta suro atsa! Ko nü yola lede li nühnü chocho yuchi linungthsa nü kulirüti khüta suro atsa! 9 Abüdongba nü Tsingrang seing! Abinü nüte künyangcho tsü nüh Israel yangthsaba kangsohnü ngusohko. Israel nengdang Abi amüi tsü achangka mülichonü, nühnü yuje yuzeng xükümsohnung abinü nüh arüh yangthsaba kangsohko.” 10 Hütsüpü abükyünü hirocho jiyüti tsü Solomon khyang jücho: hon süreh hajar müyü tenü alaa ko axümlichi ko thsidilung khütang. Abükyünü jüba axümlichi tsü abi khyang sünüsü hütsütoi müjodhing. 11 (Ofir lanü hon hiroba Hiram yo khata kihkuh tsünü hütsülanü Juniper sing ko thsidilungsü khütang hirocho. 12 Solomon-nü hütsüri sing tsü Amübükuh ko yangthsaba kuh thsade kekhüm mürengchola ko khithsaba kohro külüpla bichicho. Israel la shüyohcho yola hiba Juniper sing tsü atsauba licho; adelü hütsütari sing thali müngure.) 13 Yangthsaba Solomon-nü Sheba yangthsalatpü khyang ayah jiyü jücho chah lahkeh abükyünü khyünyücho lüpcho jücho. Hütsüpü abükyü ko abükyü yola rorünü Sheba lih lang thali tsicho. Solomon Kuthsi ( 2 Roh 9.13-29 ) 14 Kang mükhu yangthsaba Solomon-nü 15 shithsabhülehrü chahnü amüthsüh, Arab-rü yangthsarüti chahnü akhüm ko Israelrü district la governorti chahnü ngucho chah lahkeh hon süreh hajar mükyüpü asangsang ngu licho. 16 Solomon-nü tsung amülülah thsih anyüh apüm chah hon süreh dhünyünyeh münohkeh külüpcho. 17 Abinü tsung anümnümsü thsih asang hütsü müipi chah hon süreh anyüh-nyüh münohkehcho. Abinü tsung hiri apüm Lebanon Mürong kuh la tsü yohpücho. 18 Abinü yangthsaba pümjisü arangcheh khüdu külüpsohcho. Hütsü changsho thsüro-ha ko changsho hon atsauba dunü münohsohcho. 19 Yangthsaba pümjilang tsü phaqu dhünyeh külüpkeh, achung khüdu achangka müipila kihkhünying yahthri yoh, apüm yohrüta kihkhünying dhüreanyüh külüpcho. 20 Pümji akhanglang tsü misüpung thah yohcho ko kheh ngakehsing anyüdinglang tsü kihkhünying yohcho. Tu yanglih lasü hi kyo yangthsaba pümji mülicho. 21 Solomon shing apüm hon dunü külüpcho ko Lebanon Mürong kuh la tsangfü-hifü apüm hon amüthsengnü külüpcho. Solomon chichah taripi tsülü thsidi mükhichichonü, taripilü seh mübichicho. 22 Abi yo kihjüla tsehba ko Hiram kihkuh yola rachiba khata kihkuh khüdu licho. Kang asang khanglang, hütsüba kihkuh tsünü abi khyang hon, taripi, thsüro-ha ko mihdi ko shungang hirojücho. 23 Yangthsaba Solomon tsü aparü apüm tenü aliu ko amüdheu licho, 24 ko limih apümnü abi khyang Tsingrangba-nü jüba lümlong tsü ro nyinyücho. 25 Axodhingrü apümnü abi khyang hon ko taripinü külüpcho kohro, jengki, thsunohrü, axümlichi, kuri ko gadu hirojücho. Kang mükhu hütsü roh-i du tsicho. 26 Solomon-nü kuri akhüluba hajar khüdu thsih müyü, ko khata kuri hajar dhüreanyünü rothsarü mülung külüpcho. Abinü arüh tsü khürü Jerusalem ko khürü apa yangditila yohpücho. 27 Abi chichah Jerusalem la taripi tsü lung roh-i du ko cedar sing tsü Juda zong dümpi papasi kyo bichicho. 28 Yangthsaba pohki anguchirünü Musri ko Cilicia lanü kuri, 29 ko Ijip lanü kuri akhüluba lihcho dhingyehcho. Arühnü Hit-rü ko Syria-rü khyang kuri akhüluba khüdula taripi 600 ko kuri khüdula taripi 150 ngang jücho. |
Sangtam Naga (Re-edited) Bible - AMÜSA BAIBEL
Copyright © 1995 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India