TOWUNÖT 24 - PIPÏLIA1 Kikiyosit osiswechoni Apraam kitïng könyis cho chang akökikusoyön ECHOTYON Apraam ompö tïkwïn tïkwïl. 2 Kïlenchï Apraam mötworintenyi, nyo ki wow ompö konyi, akipöytoy tïkuchi tïkwïl cho kitïngetö, “Kaykay tönö ewungu kïpesyenyan, 3 atomunyi muma ompö kaynata ECHOTYON, Tororöt nyo pö yïm nko ngwïny lö, mepchinenyinye werïnyan työ nyo pö pipö Kanan chï omönyan kwenungwa. 4 Wölo iwetenyi ntet korencha, wölo mi tïlyayicha, atepchinö korka werïnyan Isak.” 5 Kïlenchï mötworintenyi, “Entötöp ntö macham cheponi kïrïpkanïn ntökwitï koronete köny, mïchini ayodan werïngu kïmïla wölini kingwïnenyi?” 6 Kïlenchï Apraam, “Irip kegh tömemït werïnyan wöloni. 7 Kyomwanïn muma ECHOTYON, Tororöt nyo pö yïm, nyo kimïtwanïn ongetunö koto paponyu wölini kikïyichanïn, akïngalan nko ani akïmwa lö otöni piko yiyenyan koronete, yonu nyinte malaykayantenyi kuntöghoghunyi, atepchinönyi werïnyan korka ompö wöloni. 8 Wölo ato tagh cheponi kïrïpinyi, kï ketyakenyi ompö mumenyan nyete, wölo metöp ompö or anka tïkwïl lö omïtöy werïnyan wölini.” 9 Kïlenyona, kutö mötworintonay ewunyi kïpesyo echotyontenyi Apraam akwomchï muma ngölyontononi. 10 Atolapay kïcheng mötworintonay pö Apraam tamasayiko echotyontenyi cho le taman akïwechï kegh. Kimi kwipöy tïkwïn tïkwïl cho pïchighöch cho kiroptoy cho kichenga kato echotyontenyi, akïwö kutang kanasyan nyo kimöngöy Naor, nyo kimi koro Mesopotamia. 11 Otini kitïta, kwigh tamasayichay kïkïtïngö sanypa kanasyan wölo kilekïtö kö pö pögh ato kikwimön atay petöy korï kïrömöy pögh. 12 Kïsagh lö, “ECHOTYON, Tororöt pö echotyontenyan Apraam, osoghinyi lö iperurante asisete aighchï nyo karam echotyontenyan Apraam. 13 Anyï ye omitan kö pö pögh kamas ataye pkonöy tipïn cho pö pipö kanasyantanete kïrömöy pögh. 14 Kïlenyona chomwante työ nyo olenchinan, ‘Kaykay töne törengu ngwïny aikonante pögh aghegh,’ akïlenchanïn, ‘Achï pöghe, nya orömchan tamasayiku tïkwïl,’ ikany kïlïkwï cheponi nyini kikïlchinyi mötworintengu Isak, tonkïtwan nyu lö kesyonchinyi echotyontenyan.” 15 Akwotini kitomönye kuwany kïngalan, kwitï Repeka, nyo le chepö Petuel, wero Milka, korko Naor werto ompö Apraam, kikösönuno kösïmenyi patagh. 16 Ki työ nyo pïchigh nyoman, nyo kile chepkïltït. Kïröytö kö pö pögh, kunyïghit kösïmenyi akïpusï. 17 Kurïp mötworintonay kïwö kïtaroch akïlenchï, “Kaykay kono pöghe tïkwïte chï mi kösïmengu aghegh.” 18 Kïlenchï chepay, “Ghegha echotyontenyu,” kurekunö kösïmonay pugh lawel akutö kïgha. 19 Akwotini kikutö pöghechay kïgha, kïlenchï, “Kanya owan orömchï pögh tamasayiku tïkwïl kïgha ntökïpïghyö.” 20 Kïmïlchï otupö pöghechay kömi kösïmenyi akurïp kïram pöghe walaka ompö kö pö pögh kïrömchï tamasayichay löwïr. 21 Kuros chichay lasiny nyinte akïsï, tökunkïtï lö ekikuperur ECHOTYON pantanyi anta tomönye kuperur. 22 Kïkany otini kigha pögh tamasayichay kumuchö, kïcheng chichay kaymorïs nyo pö koltin akutö sörunyi akutö morichi apököytin odeny cho pö koltin 23 akïtep lö, “Ichinyi chepö ngo nya? Kaykay mwowante. Ekïmi wölo kimuköy keruyot ompö katankwa nya?” 24 Kïlenchï, “Ochan chepö Petuel, wero Milka korko Naor. 25 Mi katancha mopö nko omisyewut cho chang cho kikeror cho kïpögho tamasay akïmi pöroyïn wölo ruyot to.” 26 Kungïrukö chichay ompö konyït akïsal ECHOTYON, 27 akïlö, “Nya kïsïch perur ECHOTYON, Tororöt pö echotyontenyan Apraam, nyo tomönye kïwutyeghö chomnyenyi nyo wow nko mantanyi nyo pö kokay, ompö echotyontenyan. Omwoghan nyo le ani lö, kemïtwanïn ECHOTYON lasiny ntökïtenö atwan koto piko ompö echotyontenyan!” 28 Kurïp chepay akïwö kïmwochï pich cho pö koto kame ngalechoni löwïr. 29 Kitïng Repeka werïngwa nyo kikuro Lapan. Kurïp Lapan wölini kimi chichoni ompö wölini le kö pö pögh. 30 Kisïwa nyinte kaymorïsyanay nko apököytinechay, akïlïm ngalechini kimwochï chichoni Repeka. Kïwö wölini mi mötworintononi pö Apraam, kitökïmi nyinte kughyongo otini ki lekïto tamasayichi, ompö kö pö pögh. 31 Kïlenchï Lapan chichay, “Nyonö, nyo kakuperurïn ECHOTYON: kölö ne teghyongonenyi sany nya? Kyaghan kö wölo irïwenyi nko wölo rusot tamasayiku.” 32 Kïlenyona, kïlït chichay köyay, kutyak Lapan tamasayichay akutö chane kwam mopö nko sus cho kikïror. Atolapay kwipchï pögh mötworinto Apraam cho wuno kelyechi nko cho pö pich cho kimi nko nyinte. 33 Atolapay kepchï omisyö nyinte, wölo kïlö, “Momisïyanye ntökïtenö omwowokwa ngölyon nyo kepkanïn.” Kïlenchï Lapan, “Leta tagh mwowunö.” 34 Kïlenchï pïchay, “Ochan mötworinto Apraam. 35 Kikuperur ECHOTYON nyoman echotyontenyan akwigh nyinte kïlïkwï monkoryon akïghetï. Ketö nyinte okwot pö kechir nko cho pö tïch nko ropïyen nko koltin nko mötwor cho le mïrön nko cho le tipïn nko tamasay nko sïkïröy. 36 Kïsïkyï Sara echotyontenyan monïng nyo le weri otini kökikïyosit. Kutö echotyontenyan monïngoni tïkwïn löwïr cho kötïng. 37 Kighanïn echotyontenyan am muma lö, ‘Mepïsyï werïnyan kwip työ anka tïkwïl nyo pö Kanan, pïchï omöngan tïkwïl. 38 Wölo wïyönyi ntet korenyan, wölo mi tïlyayicha, atemörchinö werïnyan Isak korka.’ 39 Olenchan echotyontenyan, ‘Entötöp ntökïtagh cheponi kungwïn nko ani köny?’ 40 Kïlenchanïn, ‘Yokunyi ECHOTYON nyo okonyïtan malaykayantenyi atape tïkwïl tökuperur pantangu: atewenyi ipchinö werïnyan korka nyo pö tïlyayichan, nyo ngwïno koto paponyan. 41 Kïkany ato itïtenyi wölini mi tïlyayichan, akïmulinyi chane cheponi, ityakenyi nyu kegh mumenyi.’ 42 “Nyini katwan kö pö pögh asisete, asaghan ECHOTYON Tororöt pö echotyontenyan Apraam alenchï, ‘Nyi ECHOTYON Kimuktoghin, kaykay perurwante pantanyu. 43 Anyï ye omitan oghyongo köyï pö pögh nya kungwïn työ nyo ngwïnöy kïrömöy pögh, nyo ato omwochan lö, “Kaykay konante pögh tïkwïte aghegh cho mi kösïmengu,” 44 akuyokï lö, “Achï pöghe, nya orömchan tamasayiku tïkwïl,” ikany kïlïkwï nyoni nyini kikïlchï ECHOTYON werto echotyontenyan kïlïkwï korkenyi.’ 45 Akwotini kitomönye awanyan asagh, kwitï Repeka akipu kösïmenyi nyo kikösöno patawunyi akïröytö köyay pö pögh akïram pögh. Olenchan, ‘Kaykay konante pöghe aghegh.’ 46 Panini lawel kutö törenyi ngwïny akïlö, ‘Achï pöghe ghegha, nya orömchan tamasayiku tïkwïl.’ Kïlenyona agheghan, atowonyö kïrömchï tamasayichan. 47 Atolapay atepan lö, ‘Ichinyi chepö ngo?’ Kïlenchanïn, ‘Ochan chepö Petuel, wero Naor nyo kisïkyï Milka nyinte.’ Otönön kaymorïs sörunyi, tönön karïn ewunechi. 48 Atolapay ongïrukan ompö konyït asaghan ECHOTYON. Asalan ECHOTYON Tororöt pö echotyontenyan Apraam, nyo kentöghoghwanïn ompö or nyo tenate atomïtyï werïnyi korka nyo pö tïlyeto werïngwa. 49 Kïlenyona ye nyu, ato achamakwa oghchinö echotyontenyan nyo karam akï pö man, omwowanïn, atasïwan kïgh nyo oghöy.” 50 Kuyokyï Lapan nko Petuel otini kiwany kïlïm ngalechoni lö, “Ngwïno ngölyontononi ECHOTYON, kïlenyona mökimukechanye kemwoghe kïgh. 51 Anyï Repeka mi tawungu, ape nko nyinte tökïlïkwï korketo werto echotyontengu kïle nyini kimwa ECHOTYON.” 52 Nyini kilïm mötworinto Apraam ngaleko pïchoni, kungïrukö ntökwit ngwïny ompö konyït ompö tawu ECHOTYON. 53 Atolapay kutö mötworintonay Repeka kari silpa nko koltin nko sïro akutö ngat werto ompö Repeka nko kame tïkwïn cho pö olyot nyo wow. 54 Atolapay kwomisyö akïgheghsyö mötworintonay pö Apraam nko pich cho kimi nko nyinte akïruyö. Otini kinget ato le asïyech, kïlö, “Ochömwante owö wölo mi echotyontenyan.” 55 Kïlenchï werïngwa nko kame, “Nya kïtöpö nko acha chepï osis cho ngörï, cho ngata osis taman tökïwö nyu.” 56 Wölo kïlö chichay, “Morötanïn ngat ompöwölo kikusoyönwanïn ECHOTYON pantanyu, ochömwanïn owö wölo mi echotyontenyu.” 57 Kïlö pïchay, “Nya kekuröcha cheponi töketepacha nyinte.” 58 Kïkur Repeka akïtep lö, “Ichömenyi wete nko chichï nya?” Kuyokyï lö, “Owöy owetan.” 59 Kïchömchï werïngwa Repeka nko chepto montanyi, kïwö nko mötworinto Apraam nko pikachi. 60 Kusoyön nyu chane Repeka kïlenchï, “Cheptönyo, lïkwï kama söpïchis cho makïrar, ikany kïrïnta moneku punkökwa!” 61 Atolapay kïnget Repeka nko tipichi kïpegha tamasay akïrïp chichay. Kumït mötworintonay Repeka kïpechï kegh. 62 Kitökungwïno Isak atoni wölnö le Peer Laay Roy kïmang okumpö wölnö le tagh nyo pö koro Nekep.* 63 Kimi Isak atoni wölo le wuw kïsoghöy otini kituwit, atolapay kïlö otopön yona, kïsïwa tamasay cho kipkonöy. 64 Otini kisïwa Repeka Isak, kïrökunö tamasunyi 65 akïtep mötworintonay pö Apraam lö, “Ngo chichinö ngwïno wölnö le wuw kïtörokecha?” Kïlenchï mötworintonay, “Echotyontenyan nyinte.” Kïlenyona, kïcheng Repeka anankenyi akuyenö konyichi. 66 Atolapay kïmwochï mötworintonay Isak ngal löwïr cho kigh nyinte. 67 Kumït Isak Repeka kïwö orito emeto kame Sara, atolapay kwip Repeka kïlïkwï korkenyi. Kicham Isak Repeka, kïnyorï Isak saghsaghat ompöwölo kökima kame. |
©Bible Society of Kenya, 2019
Bible Society of Kenya