IGHISYEWUT 21 - PIPÏLIA1 Keyomisöcha kegh nko chane akepesyö. Atolapay kepecha kepegha meli keghïtecha or, tö ketacha Kos akerel Rodo asïyechu, kepeghecha atoni ntöket Patara. 2 Kenyorucha ompö atoni meli nyo kiwetöy Poinike, kelangacha akepeghecha. 3 Kepkanecha meli ntökesïwa koro Kupro akemaltecha kemolchï ewu löt, keletacha tagh ntöket Sirya, kughyö melincha ompö Tiro, ompöwölo wöloni wölo kikirekuno tïku melincha. 4 Kenyorucha pich cho le kighönï ompö wöloni, kempuröcha nko chane wiki akonga. Kïtagha chane Paulö ompö kingarakata Mïkulögh lö metöp ntewö Yerusalem. 5 Kïkany kuwonyö osiswecha, cho kyomo emö chane, kepechicha kegh. Kïngetunö pïchay kanasyantanay kïpka nanam söröm nko korukwa nko monekwa. Kekïtïngöcha tïkwïl ompö otini le sörömu nanam akesagh. 6 Atolapay kepïstecha kegh, akepusacha meli, kïpa chane kutang kestonikwa. 7 Keletacha tagh nko pantanyo kïngeta Tiro ntöketï Tolomay ketakwesacha kighönï ompö atoni akempuröcha nko chane asakonga. 8 Kengetacha asisto odeny akepkan ntöketï Kaysaria, kelïtöcha kö pö omtoghin nyo kikuro Pilipo akempur nko nyinte. Ki akonga nyinte ompö pich mut nko odeny cho kikïkïl ompö Yerusalem. 9 Kitïng tipichi angwan cho kitomönye kep cho kimwotïtöy ngölyonto Tororöt. 10 Otini kikimïtecha wölini osis cho chang, kwïtï werkoyon akong nyo kikuro Akapus nyo kingwïna Yudea. 11 Nyini kitï wölini kikïmïtecha, kïcheng angwa Paulö nyo kiröto mu, kïrata kelyechi nko morichi akïlö, “Mwoghöy Mïkulögh nyo Tïlil lö, ‘Rötöy pipö Yaudi chichï pö angwanï pö mu le nyete ompö Yerusalem, akwonkoghchï pipö punton.’ ” 12 Nyini kikïlïmacha lenyoni, kesaghsaghacha nko pikö walaka Paulö lö mewö Yerusalem. 13 Wölo kuyokwï lö, “Oghekwa ne, toloksone le nyï, arïnganïn mïkulögh? Omitan kïpsach, melö pat keratanïn ompö Yerusalem, wölo ameghan ompö Echotyon Yeso.” 14 Kïkany kïtagh ngalecha, kesisyecha, akelecha, “Nya kwigha machata Echotyon.” 15 Kikïtïpïyecha atoni osis cho te, atolapay keratacha karicho akenget kepa Yerusalem. 16 Kïnomnyotö nko acha kinetanka walaka cho pö Kaysaria, akumïtecha kepa kempurö kö pö Mnason, nyo pö Kupro, nyo kile akonga ompö pich cho kökikughan ato kikoghit. Körutochï Paulö Yakopo 17 Nyini kikitacha Yerusalem, kïtörokecha kighönï ompö ngörekyö. 18 Otini kïyech kepecha nko Paulö kerutochï Yakopo, kimito wöloni poyi kanisa löwïr. 19 Kutakwes Paulö chane akïmwochï ngal lapay cho kigh Tororöt ompö kwenu pipö punton otini kipöghisïyi. 20 Nyini kïlïm chane kïsal Tororöt. Atolapay kïlenchï Paulö, “Isïwïyenyi wölo lata ngala ompö Yerusalem, tupchenyo. Mi pipö Yaudi cho le elpun cho makïrar cho le kighönï, akïrïpöy chane löwïr kirurut. 21 Kakemwochï chane lö, imitenyi inetöy pipö Yaudi löwïr cho möngöy koroswo punton lö, opïstenö Kirurut pö Musa, aimwochï chane lö, mamut monekwo cho le wor anta arïp otöptino pipö Yaudi. 22 Kighöy ne ye? Ompöwölo lïmöy lö ketunyi. 23 Karam igha kïgh nyo kïmwowunyi. Mi pich yi cho le angwan cho amate muma. 24 Wïyö nko pïchï atetïlilö kegh nko chane, aighakta ropïyenikwa cho pö kitïlilöto kegh, atökumï chane kïrwach mötöwekwa. Sïwïyi nyu chi anka tïkwïl lö, möminye man ompö ngalechoni kimwategheninyi chane, imitenyi nyo le nyi irïpöy Kirurut pö Musa le su. 25 Wölo ompö okumpö pipö punton cho kakïsïch kighanat, kakeyokchicha chane palalyan nyo mwochini lö, mam omisyö anka tïkwïl nyo kakïropchï oy, anta gha kisön anta am peny nyo pö kïgh nyo kakïghïghiny, akïkïrö kegh cheporesnan.” 26 Kumït nyu Paulö pïchoni, otini kiyech kutïlil kegh nko chane, akïwö kïlït Kö pö Tororöt,* akïmwatïta lö kakepuntö osiswo kitïlilöt, ntökïtenö nyu kekonï konut nyo pö chi anka tïkwïl. Kakïnama Paulö Kö pö Tororöt 27 Nyini kimach kuwonyö osiswechay le mut nko odeny kïsöchï pipö Yaudi walaka cho kipkana Esya Paulö Kö pö Tororöt, kïkïnkïn nyoryonay kïmïkul akïnam Paulö. 28 Akuteghyö lö, “Pipö Israel, angarakech. Anyï chichay köghömï wop lapay kunetöy pich lö atagha pipö Israel, apïstö Kirurut pö Musa nko Kö pö Tororöt, akunka nyï ngat kemïtï pipö punton walaka kïlïtu Kö pö Tororöt atökusïmnyon yeteyi tïlil. 29 Kimwa chane lenyoni ompöwölo kisöchï Tropimo nyo kingwïna kanasyanta Epeso kïmi nko Paulö, kilentöy nyu manan kimït Paulö nyinte kïlït Kö pö Tororöt.” 30 Kwarkegh kanasyantanay kïmïkul, kïryagh pïchay lapay akïnam Paulö, akuchïtunö Kö pö Tororöt kïlïtï sany. Kïnyini lawel kekar kukotiko köyay. 31 Akwotini kimököy kïpöröy Paulö, kwityï ngala wowïn ompö mïrön pö lïk lö kyarakegh pich Yerusalem kïmïkul. 32 Kïnyini lawel kumït askarin nko wöwïntino askarin kïryagh kïröytö wölo mi pïchay. Nyini kisïwa pich nyinte nko askarin kïmökïmunycha Paulö. 33 Kïwö wöwïnay wölo mi Paulö, akïnam Paulö, akïmwa kerata Paulö sïrïmtin odeny. Atolapay kïtep lö, “Ngo nyete nya akïne kitö nyini kegh?” 34 Kuteghyö pikö walaka ompö söpïchay kïmwa ngölyon nyo sis, kïmwa walaka ngölyonte anka nyo sis, kïchunchuniö ngala pïchay ntömökumïnye wowïnay ntökunkïtï kini kyara kegh pich. Kïlenyona kïmwochï pikachi kumït Paulö kekörchï kö nyo kimuköy ntökeripö chi lasiny. 35 Kumït nyinte ntökwit ato kïlontegho, kïpechï askarinechay kïsït Paulö kïkarta ompöwölo kikörom nyoryonay nyoman. 36 Kimi chane tïkwïl kïrïpu nyinte akuteghyot lö, “Opïswecha kepara.” Ghetöy kegh Paulö 37 Akwotini kirich Paulö köyay ripote, kïlenchï yetïntönay, “Ichömenyi omwowunyi ngölyon nya?” Kuyokyï yetïntönay lö, “Kïchï ingölonenyi ngala Krik so?” 38 “Kïchï mechinyinye so chichanya pö Misri, nyo kitor kuwulyö pich akïghamït pich 4,000 cho kipka kïporyeghö pipö soch ompö surkwen?” 39 Kuyokyï Paulö lö, “Ochan chi pö Yaudi nyo pö kanasyanta Tarso ompö Kilikia. Ongwïnonan kanasyan nyo oror nyoman. Opïswante angalan nko pïchï.” 40 Kutö yetïntönay Paulö pöroyïn kïngalan, kïlenyona kughyongö Paulö ato kïlontegho akïngölonchinö egh pïchay kïsïsyö. Kïkany kïsisyö, kïngölonchï Paulö chane ompö ngala Eprania lö, |
©Bible Society of Kenya, 2019
Bible Society of Kenya