Gyumagyihɛ 7 - Bulu Ntam Pɔpwɛ mʋ́a Israel ƖlʋStefano Ɔnɔlɛ 1 Bulu igyi ɔhapʋ dɛhɛn amʋ lɛfɩtɛ Stefano ɔbɛɛ, “Asʋn anfɩ bablɩ tsu fʋ ɩwɩ anfɩ fɛ́ɛ́ ɩbʋ mʋ́tɔ?” 2 Stefano lɛlɛ mʋ́ ɔnɔ ɔbɛɛ, “Mɩ apio pʋ́ mɩ asɩ, mlɩyaa asʋ amlɩnu! Bulu Onumnyampʋ amʋ lɛlɛ ɩwɩ ɔwan suna anɩ nain Abraham brɛá otsie Mesopotamia ɔmátɔ, Kaldeafɔtɔ asa olotu yetsia Haran wulutɔ. 3-4 Ɩnʋ Bulu lɛbla mʋ ɔbɛɛ, ‘Tu dalɩ fʋ ɔmátɔ si fʋ abusuan, afʋyɔ ɔsʋlʋ kʋá nósuna fʋsʋ.> Mʋ́ sʋ Abraham lotu tsu Kaldeafɔ ɔsʋlʋsʋ yetsia Haran wulutɔ. Mʋ sɩ lowu ɔma a, Bulu lɛha mʋ olotu ba ɔtɩnɛ anfɩ mlɩtsie ndɛ anfɩ. 5 Brɛ amʋtɔ a, Bulu mɔkʋnya ha Abraham ɔsʋlʋ anfɩ yabi oyikpa ɩkʋlɛ kʋraa. Tamɛ Bulu lɛhɩɛ mʋ asɩ yaɩ ɔbɛɛ, mʋa mʋ abi-aná obégyi ɔsʋlʋ anfɩ ɛkɛkʋ. Alɩ brɛ amʋtɔ a, Abraham mɔkʋkwɩɩ obi. 6 Asʋn ánɩ́ Bulu lɛbla mʋ gyi, ‘Fʋ abi-aná bɔ́bwɛ afɔɔ ɔsʋlʋ kʋsʋ. Bɔ́pʋ amʋ́ bwɛ nkpábi, wa amʋ́ amʋmʋyɔ nfi lafana (400). 7 Tamɛ négyi ɔmá amʋʋ fʋ abi-aná béyetsia amʋ́ asɩ amʋ asʋn, bɩtɩ amʋ́ ɩsʋ. Mʋ́ ɔma a, nɛ́lɛ amʋ́ lɛ amʋ́ ɩbɩtɔ, fówun bɛ́ba bosum mɩ nfɩ.> 8 Bulu lɛka ntam ha Abraham. Ntam amʋ ɔnɔ a, Abraham ɔbɛ́tɩn mʋ abi-aná kete. Mʋ́ sʋ mʋ bi Isakɩ lɔhɔ nkekwe Abraham lɛtɩn mʋ kete. Isakɩ ɛ lɛtɩn mʋ bi Yakob kete. Yakob ɛ lɛtɩn mʋ abi, bʋgyi anɩ anain duanyɔ amʋ kete amʋ́ nyebitɔ. 9 “Anɩ anain anfɩ bɛfɛ amʋ́ gyama Yosef, mʋ ɩwɩ olu sʋ. Mʋ́ sʋ ɔlɛyɛbwɛ ɔkpábi Egyipte ɔmátɔ. Tamɛ Bulu lɛlɩɩ mʋ ɔma, 10 lɛ mʋ lɛ mʋ asʋn wunhɛ fɛ́ɛ́tɔ. Bulu lɛha mʋ nyansa, ha Egyipte owie lenya mʋ ɩwɩ ansigyi. Mʋ́ sʋ ɔlɔbwɛ Yosef mʋ ɔmá pʋ́ mʋ woyi fɛ́ɛ́sʋ ɔkɩpʋ. 11 Akʋn kʋ lɛba Egyipte pʋ́ Kanaan ɔsʋlʋsʋ fɛ́ɛ́. Ɩlɔpʋ ɩkplan ba ɔmá amʋtɔ. Anɩ anain amʋ bʋmenya atɔ gyi. 12 Mʋ́ sʋ brɛá Yakob lonuá atogyihɛ bʋ Egyipte a, ɔlɔwa anɩ anain anfɩ sɩsɩ. Bɔyɔ ɩnʋ ɛkɛ gyankpapʋ yenya atogyihɛ ba. 13 Beyinki yɔ otse nyɔsɩ a, Yosef lɛlɛ ɩwɩ ɔwan suna amʋ́ ɔbɛɛ, mʋgyi amʋ́ gyama Yosef nɩ. Ɩnɩ sʋ Egyipte owie ɛ lɛbɩ Yosef abusuan. 14 Mʋ́ ɔma a, Yosef lɔwa mʋ apio sɩsɩ ɔbɛɛ, bʋyɛkpa mʋ sɩ Yakob pʋ́ mʋ abusuanfɔ, bɔ́bwɛ fɛ aha aduesienɔ-nu (75) ba, abʋbetsia Egyipte ɔmátɔ. 15 Ɩnʋ Yakob lɔyɔ Egyipte. Ɩnʋ mʋa anɩ anain amʋ bowu nɩ. 16 Nfi tsɔtsɔɔtsɔ ɔma a, bɔpʋ amʋ́tɔ akʋ afuli ya Sekem. Wulu anfɩtɔ Abraham legyankpa tsia nɩ. Bopula amʋ́ ɩlan kʋtɔ, Abraham lɔpʋ kɔba hɔ mʋ́ tsu oyin ɔkʋá bʋtɛtɩ mʋ Hamor abi wa. 17 “Nkɛ amʋʋ Bulu lɛhɩɛ Abraham amʋ lotsutsua ɩbɔ́fʋn a, anɩ anain amʋ baklɛɩ wa Egyipte ɔmátɔ. 18 Ɔma a, Egyipte owie ɔkʋá ɔmɛbɩ Yosef lebetsia obia amʋsʋ. 19 Owie anfɩ lɔwa owuntɔlɩn anɩ anain amʋsʋ. Ɔlɛka amʋ́ hɩɛ ɔbɛɛ, bʋtswɩ amʋ́ abi bɔbwɛ tsalɩfwɩ abʋwu. 20 Alɩ brɛ amʋtɔ bɔkwɩɩ Mose nɩ. Ɔlɔbwɛ obiá ɔhɩɛ ɔbʋ akɩlɛ, Bulu ansɩ legyi mʋ ɩwɩ. Mʋ yin lɛyaɩ mʋ tsra asa mʋ sɩ woyitɔ. 21 Brɛá bɛlɛ mʋ mʋ woyitɔ a, Farao mʋ bi tsɩhɛ lotsu mʋ, pʋbwɛ mʋ bi alɩɩ ɔlɛdan. 22 Egyiptefɔ bosuna Mose amʋ́ amandɩɛ kugyikʋ. Ɔlɔbwɛ ɔha kpɔnkpɔntɩ mʋ ɩtɔɩ pʋ́ mʋ bwɛhɛtɔ. 23 “Brɛá Mose lɔhɔ nfi adʋana (40) a, ɔlɔbwɛ agywɩɩn ɔbɛɛ, mɔ́yɔ yɛkɩ alɩá Egyiptefɔ bɔpʋ bʋdɛ mʋ apio Israelfɔ kpa. 24 Ɩnʋ a, olowun ánɩ́ Egyipteyin dɛ mʋ apio Israelfɔ amʋtɔ ɔkʋ da. Mʋ́ sʋ ɔlɔyɛhɔ mʋ pio amʋʋ ɩdɛ mʋ dʋn amʋ. Ilemli mʋa Egyipteyin amʋ nyɔ. Ɩnʋ ɔlɛda Egyipteyin amʋ mɔ. 25 Mose mʋ́ kɩ ɔbɛɛ, ɩbɔ́wankɩ mʋ apio Israelfɔ ánɩ́ Bulu dɛpʋ mʋ hɔ amʋ́ nkpa, tamɛ ɩmɔwankɩ amʋ́. 26 Mʋ́ ɔyɩkɛhɛ a, olowun Israelfɔ abanyɔ bʋdɛkɔ. Ɔlɔyɔ ɔyɛkpata amʋ́, ɔlɛbla amʋ́ ɔbɛɛ, ‘Mlɩkɩ, apio mlɩgyi. Ntogyi sʋ mlɩ wʋlɛwʋlɛ mlɩdɛ aba amʋmʋyɔ wa?> 27 Tamɛ ɔmʋamʋʋ ɔdɛ mʋ ba da amʋ lowuta Mose sɩsɩ, fɩtɛ mʋ ɔbɛɛ, ‘Ma lɛyaɩ fʋ owie pʋ́ anɩ asʋn ogyipʋ? 28 Fʋdekleá fɔ́mɔ mɩ, fɛ alɩ amʋʋ igye fɔmɔ Egyipteyin amʋ loo?> 29 Mose lenya nu asʋn anfɩ alɩ, ɔlɛsrɩ dalɩ Egyipte ɔmátɔ yɔ Midianfɔ ɔsʋlʋsʋ. Oletsia ɩnʋ kwɩɩ abi anyɔ. 30 “Nfi adʋana (40) ɔma a, Bulu-ɔbɔpʋ lɛlɛ ɩwɩ ɔwan suna Mose ɔsʋlʋkpansʋ ogya ánɩ́ idetsii oyibi kʋá ɩbʋ awutɔ, manta Sinaibʋ. 31 Mose lowun mʋ́ a, ɩlɔwa mʋ ifu. Brɛá ɔlɔkpʋkpɛ ɔyɔ yɛkɩ mʋ́ wanklaan a, Bulu lɛbla mʋ ɔbɛɛ, 32 ‘Mɩgyi fʋ anain Abraham mʋa Isakɩ pʋ́ Yakob Bulu.> Mose lenya ifu, ɔdɛkpɩnkɩ kpakpakpakpa. Mʋ́ sʋ ɔmɛtalɩ kɩ mʋ́. 33 Anɩ Wie Bulu lɛbla mʋ ɔbɛɛ, ‘Wɔɩ fʋ ntʋkʋta tswɩ, tsufɛ ɔwankɩkpa fʋlɩɩ. 34 Nawun ánɩ́ mɩ aha bʋdɛ ɩwɩɔsɩn wun Egyipte ɔsʋlʋsʋ. Nanu amʋ́ isu. Mʋ́ sʋ nakplɩ nɛba bɔhɔ amʋ́. Ba, anwa fʋ Egyipte.> 35 “Mose anfɩ Israelfɔ bekina Egyipte ɔmátɔ, fɩtɛ mʋ bɛɛ, ‘Ma lɛyaɩ fʋ owie pʋ́ asʋn ogyipʋ?> nɩ. Mose anfɩ kɛn Bulu lɛha ɔbɛɛ, ɔbwɛ anɩ anain amʋsʋ ogyipʋ pʋ́ amʋ́ ɔlɛpʋ nɩ. Bulu lɔwa mʋ sumbi anfɩ tsʋn Bulu-ɔbɔpʋ amʋʋ ɔlɛlɛ ɩwɩ suna mʋ ogya plɛnplɛntɔ amʋsʋ. 36 Mʋ kɛn gyi ɔha ánɩ́ ɔlɛkpa amʋ́ dalɩ Egyipte, bwɛ ofula pʋ́ osuna tsɔtsɔɔtsɔ Egyipte ɔsʋlʋsʋ, Ɔpʋ Pɛpɛ amʋ ɔnɔ pʋ́ ɔsʋlʋkpan amʋsʋ nfi adʋana (40) kɛkɛ nɩ. 37 Mʋ kɛn lɛbla Israelfɔ amʋ ɔbɛɛ, ‘Bulu ɔbɛ́lɛ mʋ ɔnɔsʋ ɔtɔɩpʋ ɔkʋá ogyi fɛ mɩ tsu mlɩtɔ ha mlɩ> nɩ. 38 Brɛá mʋa Israelfɔ amʋ befia ɔsʋlʋkpan amʋsʋ a, Mose anfɩsʋ Bulu-ɔbɔpʋ amʋ lɔtɔɩ tsʋn Sinaibʋ amʋsʋ ha anɩ anain amʋ nɩ. Mʋ kɛnsʋ Bulu lɔpʋ mʋ nkpa asʋn amʋ tsʋn, ɩdɛ anɩ ɛ tʋ nɩ. 39 “Tamɛ anɩ anain bʋmobu mʋ. Bekina mʋ asʋn nu. Amʋ́ nkʋlɛ sʋ mʋ́ a, tɛkɩ bʋtra bʋbʋ Egyipte ɔmátɔ. 40 Ɩnɩ sʋ bɛbla Aaron bɛɛ, ɔyaɩ ɩkpɩá bɛ́kpa amʋ́ ha amʋ́. Tsufɛ bʋmeyin tɔá ɩlabwɛ Mose amʋʋ ɔlɛkpa amʋ́ tsu Egyipte amʋ. 41 Alɩ brɛ amʋtɔ a, bɛblɩ sika pɛpɛ ɔnantswiebi pʋbwɛ ɔkpɩ, tsia ha mʋ́ igyi. Amʋ́ ansɩ legyi amʋ́ ɩbɩ ɔnɔ ɩtɔ bwɛhɛ anfɩ ɩwɩ. 42 Bulu lesi amʋ́ asʋn, bɔyɔ bʋdɛ owi mʋ́a ɔtsra pʋ́ ntsrakpabi tswɛ. Fɛ alɩá bɔwanlɩn wa Bulu ɔnɔsʋ atɔɩpʋ amʋ ɔwʋlʋtɔ bɛɛ, ‘Israelfɔ! Megyi mɩ mlɩlɔmɔ mbwɩ bɔ afɔdɩɛ ha nfi adʋana (40) amʋʋ mlɩletsia ɔsʋlʋkpan amʋsʋ. 43 Mboun ɔkpɩ Molok tati-obu pʋ́ Refan ntsrakpabi ɔkpɩ mlɩlɔbwɛ sʋra, natɩ tswɛ. Ɩnɩ sʋ négya mlɩ yɛwa Babilonfɔ ɔsʋlʋ ɔma ɔtɩnɛkʋ.> 44 “Tati-obu amʋʋ itosuna amʋ́á Bulu bʋ amʋ́ wa amʋ ɛ letsia anɩ anain amʋ wa ɔsʋlʋkpan amʋsʋ. Mose lɔbwɛ mʋ́ alɩá Bulu losuna mʋ ɔbɛɛ, ɔbwɛ mʋ́ pɛpɛɛpɛ. 45 Anɩ anain amʋ bowu si Bulu tati-obu amʋ ha anɩ asɩ, Yosua legya amʋ́ nkpa bɔpʋba ɔsʋlʋ anfɩsʋ. Amʋ́ onuto ansɩtɔ Bulu legya ɔmá-ɔmá lɛ ɔsʋlʋ anfɩsʋ pʋha amʋ́. Bulu tati-obu amʋ letsia amʋ́ wa alɩɩ bɔtʋ Owie Dawid brɛsʋ. 46 Bulu ansɩ legyi Owie Dawid ɩwɩ. Mʋ́ sʋ Dawid lɔkʋlɩ mʋ ɔbɛɛ, mʋyi obu ha mʋ, mɛnɩ anɩ Yakob abi-aná fɛ́ɛ́ abósum mʋ ɩnʋ. 47 Tamɛ Owie Salomo mboun lebeyi obu amʋ. 48 “Tamɛ Ɔsʋsʋʋsʋ Bulu tamatsia nyankpʋsa obu yihɛtɔ. Fɛ alɩá Bulu ɔnɔsʋ ɔtɔɩpʋ ɔkʋ lɛblɩ ɔbɛɛ, 49 ‘Anɩ Wie Bulu ɔbɛɛ, “Ɔsʋsʋ igyi mɩ owie obia, ɔsʋlʋ ɛ igyi mɩ ayabi oyikpa. Ntɔ obu mlɩaa, mléyi ha mɩ? Nkʋnʋ gyi mɩ ɔkpʋnʋ ɔdakpa? 50 Megyi mɩlɔbwɛ ntobi anfɩ fɛ́ɛ́?” > ” 51 Stefano lɔmɔ mʋ asʋn ɔnɔ ɔbɛɛ, “Asʋtɔ-ɔnlɩn awie, klʋntɔ bʋ mlɩ odwin. Mlɩlakina Bulu asʋn amʋ nu. Mlɩ ɛ mlɩtɔkʋsʋ lɩɩ Ɔŋɛ Wankɩhɛ amʋ asʋnsʋ bregyibrɛ, fɛ alɩá mlɩ anain amʋ betsia bwɛ. 52 Bulu ɔnɔsʋ ɔtɔɩpʋ ɔmɔmʋsʋ mlɩ anain bʋmɛdɩnka? Bɔmɔ Bulu ɔnɔsʋ atɔɩpʋ amʋʋ bɛblɩ yaɩ bɛɛ, Yile Ɔbwɛpʋ amʋ ɔbɛ́ba amʋ ɛ. Mlɩlɛlɛ Yile Ɔbwɛpʋ amʋ ɛ ha, bɔmɔ mʋ. 53 Mlɩlɔhɔ Mose mbla amʋ tsu Bulu-abɔpʋ amʋ wa nɩ, tamɛ mlɩmegyi mʋ́sʋ.” Stefano Abwi Da Mɔ 54 Brɛá Yudafɔ ahandɛ amʋ bonu Stefano asʋn blɩhɛ anfɩ a, ɔblɔ lɛhɩɛ kɩta amʋ́, bɛda ansɩtɔ kpʋn. 55 Tamɛ Ɔŋɛ Wankɩhɛ lɔbʋla Stefanotɔ, olotsu ansɩ fʋa, ɔdɛ ɔsʋsʋ kɩ. Olowun Bulu numnyam, Yesu lɩɩ Bulu gyɔpɩsʋ. 56 Mʋʋ ɔlɛbla amʋ́ ɔbɛɛ, “Mlɩkɩ, nawun ánɩ́ ɔsʋsʋ lafinki, Nyankpʋsa-Mʋ-Bi amʋ lɩɩ Bulu gyɔpɩsʋ.” 57 Brɛá bonu ɩnɩ a, bɔpʋ ɩbɩ tin asʋ. Ɩnʋ amʋ́ fɛ́ɛ́ bɔsʋra okitikiti tu bun mʋsʋ. 58 Bɛbɩtɩa mʋ dalɩ wulu amʋtɔ yɛda mʋ abwi mɔ. Adansɩfɔ amʋ bɔwɔɩ amʋ́ awunsʋ atadɩɛ tswɩ ɔyasubi ɔkʋá bʋtɛtɩ mʋ Saul wa. 59 Bɛda mʋ abwi alɩɩ, olokpoli anɩ Wie ɔbɛɛ, “Mɩ Wie Yesu, hɔ mɩ ɔŋɛ.” 60 Ɩnʋ a, ɔlɛda akpawunu, kplʋn kʋklʋkʋʋ ɔbɛɛ, “Mɩ Wie, si lakpan anfɩ kie amʋ́.” Olenya blɩ alɩ pɛ, olomu ɔnɔ. |
© 2017, Wycliffe Bible Translators, Inc. in cooperation with Ghana Institute of Linguistics, Literacy and Bible Translation
Wycliffe Bible Translators, Inc.