Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Daniel 2 - ŊMALƐ KRƆŊKRƆŊ LƐ


Nebukadnezar lamɔ lɛ

1 Nebukadnezar maŋtsɛyeli afi ni ji enyɔ lɛ nɔ lɛ, ela lamɔi komɛi. Lamɔi nɛɛ hã etsui bɔ̃i yeli, ni wɔ tserɛ yɛ ehiɛ.

2 No hewɔ lɛ, Maŋtsɛ Nebukadnezar fã akɛ ayatsɛ ashwãifeelɔi kɛ klamɔfoi kɛ ŋkunyaayelɔi ni yɔɔ Babilonbii ateŋ lɛ abaha lɛ koni amɛbatsɔ̃ɔ lɛ elamɔi lɛ ashishi. Be ni gbɔmɛi nɛɛ shɛ maŋtsɛ lɛ hiɛ lɛ,

3 ekɛɛ amɛ akɛ, “Mila lamɔ ko, ni mitsui miiye akɛ male lamɔ lɛ shishi.”

4 Amɛto he yɛ Aram wiemɔ mli akɛ, “Nii, oyi ana wala kɛya naanɔ! Jajemɔ lamɔ lɛ otsɔ̃ɔ wɔ, otsuji, ni wɔɔtsɔ̃ɔ bo shishi.”

5 Maŋtsɛ lɛ kɛɛ amɛ akɛ, “Nɔ krɛdɛɛ ni mito miyiŋ akɛ mibabi nyɛ ji akɛ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛtsɔ̃a mi nɔ lamɔ ni mila lɛ, koni nyɛtsɔ̃ɔ mi eshishi hu. Kɛji nyɛnyɛɛɛ lɛ, no lɛ mahã atserɛ nyɛmli, ni aaahã nyɛshĩai lɛ atsɔ̃ tamɔ tumo.

6 Shi kɛji nyɛnyɛ nyɛtsɔ̃ɔ mi nɔ lamɔ ni mila lɛ, ni nyɛtsɔ̃ɔ eshishi hu lɛ, no lɛ mibake nyɛ nibii babaoo; asaŋ mibawo nyɛhiɛ nyam hu jogbaŋŋ. Agbɛnɛ nyɛtsɔa mi nɔ lamɔ ni mila lɛ kɛ eshishi hu.”

7 Amɛha hetoo ekoŋŋ amɛkɛɛ akɛ, “Nii atsɔ̃ɔ wɔ lamɔ lɛ, ni wɔɔtsɔ̃ɔ lɛ eshishi.”

8 Maŋtsɛ Nebukadnezar kɛɛ amɛ akɛ, “Miina anɔkwale mli akɛ be kɛkɛ nyɛtaoɔ, ejaakɛ nyɛna faŋŋ akɛ miwo akpɔ akɛ

9 kɛji nyɛtsɔ̃ɔɔ mi lamɔ lɛ, toigbalamɔ kome kã shi hã nyɛ. Nyɛto nyɛyiŋ akɛ nyɛbaamale, ni nyɛbaashishiu mi kɛyashi beyinɔ ni nibii aaatsake. No hewɔ lɛ, nyɛtsɔa mi lamɔ lɛ, kɛkɛ lɛ no baahã male akɛ nyɛbaanyɛ eshishi nyɛtsɔ̃ɔ.”

10 Babilonbii lɛ to he amɛhã Maŋtsɛ Nebukadnezar akɛ, “Nii, mɔ ko mɔ ko bɛ je nɛɛ mli ni ebaanyɛ bo osane nɛɛ naa etsɔ̃ɔ. Maŋtsɛ ko kwraa ehiko shi pɛŋ, bɔ fɛɛ bɔ ni eje agbo ehã, ni eyɔɔ hewalɛ hu ehã, ni ekɛ nɛkɛ sane efɔ̃ ashwãifeelɔi loo klamɔfoi loo ŋkunyaayelɔi loo Babilonbii ahiɛ dã.

11 Sane ni Maŋtsɛ biɔ nɛɛ mli wa bɔ ni mɔ ko nyɛŋ naa etsɔ̃ɔ akɛ ja wɔnyɔŋmɔi lɛ; ni nyɔŋmɔi nɛɛ hu ashihilɛhe bɛ adesai ateŋ.”

12 Hetoo nɛɛ hã Maŋtsɛ Nebukadnezar mli fu, ni emli wo la naakpa. Kɛkɛ ni efã akɛ agbe nilelɔi ni yɔɔ maŋtsɛ he lɛ fɛɛ yɛ Babilon shikpɔŋ lɛ nɔ.

13 No hewɔ lɛ, awo akpɔ koni agbe nilelɔi lɛ. Atao Daniel kɛ enyɛmimɛi lɛ asɛɛgbɛ koni agbe amɛ hu.


Nyɔŋmɔ tsɔ̃ɔ Daniel maŋtsɛ lamɔ lɛ shishi

14 Kɛkɛ ni Daniel kɛ jwɛŋmɔ kɛ hiɛshikãmɔ bi maŋtsɛ blafoiatsɛ ni egbɛi ji Ariok, mɔ ni afã lɛ koni egbe Babilon nilelɔi lɛ akɛ,

15 “Mɛni eba hewɔ ni Maŋtsɛ ewo akpɔ ni naa wa nɛkɛ nɛɛ?” Ariok gba Daniel nɔ sane ni eba lɛ.

16 Daniel tee, ni eyakpa Maŋtsɛ Nebukadnezar fai akɛ eto lɛ be, ni ebatsɔ̃ɔ lɛ lamɔ ni ela lɛ shishi.

17 Daniel tee ewe lɛ, ni eyabɔ enanemɛi Hanania kɛ Mishael kɛ Azaria amaniɛ;

18 ni ebi amɛ akɛ amɛsɔle amɛkpa Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ fai akɛ emusuŋ aaatsɔ̃ lɛ yɛ amɛhe; asaŋ amɛbi lɛ koni egbele teemɔŋ sane lɛ hiɛ etsɔ̃ɔ amɛ, bɔ ni afee ni akagbe amɛ hu afata Babilonbii nilelɔi krokomɛi lɛ ahe.

19 Ajie teemɔŋ sane lɛ shishi atsɔ̃ɔ Daniel yɛ ninaa mli nyɔɔŋ, ni Daniel jie Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ yi.

20 Daniel wo enaa nɔ ni ekɛɛ akɛ, “Ajie Nyɔŋmɔ, mɔ dɛŋ ni nilee kɛ hewalɛ lɛ fɛɛ yɔɔ lɛ, yi kɛya naanɔi anaanɔ.

21 Lɛ etsakeɔ bei kɛ yinɔi lɛ; ekpaa maŋtsɛmɛi, ni etoɔ maŋtsɛmɛi. Lɛ eduroɔ jwɛŋmɔ, ni eduroɔ nilelɔi niiashishinumɔ;

22 ejieɔ saji ni mli kwɔlɔ kɛ nibii ni akɛtee kpo etsɔ̃ɔ; ele nii ni yɔɔ duŋ mli, ni he ni eyɔɔ lɛ jɛi la yɔɔ.

23 Mitsɛmɛi aNyɔŋmɔ, miida bo shi, ni miijie oyi, ejaakɛ oduro mi jwɛŋmɔ kɛ hewalɛ; ni otsɔ̃ɔ mi nii ni wɔkpa bo ehe fai lɛ, ejaakɛ oha wɔle maŋtsɛ sane lɛ.”


Daniel tsɔ̃ɔ maŋtsɛ lɛ lamɔ lɛ kɛ eshishi hu

24 No hewɔ lɛ, Daniel yiŋ etee Ariok, mɔ ni maŋtsɛ efã lɛ akɛ ekpãtã Babilon nilelɔi lɛ ahiɛ lɛ ŋɔɔ. Eyakɛɛ lɛ akɛ, “Kaakpãtã nilelɔi lɛ ahiɛ, shi moŋ okɛ mi aya maŋtsɛ ŋɔɔ, ni matsɔ̃ɔ maŋtsɛ elamɔ lɛ shishi.”

25 Kɛkɛ ni Ariok nyiɛ Daniel hiɛ kɛtee Maŋtsɛ Nebukadnezar hiɛ oya, ni Ariok kɛɛ lɛ akɛ, “Maŋtsɛ, miyana nuu ko yɛ Yudabii nomii lɛ ateŋ ni ebaanyɛ etsɔ̃ɔ Maŋtsɛ elamɔ lɛ shishi.”

26 Maŋtsɛ lɛ bi Daniel ni atsɛɔ lɛ Belteshazar hu lɛ akɛ, “Ani ooonyɛ otsɔ̃ɔ mi lamɔ ni mila lɛ kɛ eshishi hu?”

27 Daniel here maŋtsɛ lɛ nɔ akɛ, “Nii, klamɔfonyo ko klamɔfonyo ko loo ashwãifeelɔ loo ŋulamiiaŋkwɛlɔ ko bɛ ni ebaanyɛ etsɔ̃ɔ teemɔŋ sane ni Nii taoɔ lɛ.

28 Shi moŋ Nyɔŋmɔ ko yɛ ŋwɛi ni ejieɔ teemɔŋ nibii kpo etsɔ̃ɔ; ni lɛ ji mɔ ni ejie nɔ ni baaba wɔsɛɛ lɛ etsɔ̃ɔ Maŋtsɛ Nebukadnezar lɛ. Lamɔ lɛ ni ola, ni ji ninaa ni ajie atsɔ̃ɔ bo be ni okã osaa lɛ nɔ, lɛ nɛ,

29 “Be mli ni Maŋtsɛ kã shi ni ewɔɔ lɛ, ela nibii ni baaba wɔsɛɛ; ni Nyɔŋmɔ mɔ ni jieɔ teemɔŋ nibii akpo lɛ miihã ole nɔ ni baaba lɛ.

30 Mi lɛ jeee minii ni mile fe adesai fɛɛ hewɔ ni ajie nɛkɛ teemɔŋ sane nɛɛ shi atsɔ̃ɔ mi; shi moŋ bɔ ni afee ni atsɔ̃ɔ Nii, oyitsoŋ saji lɛ kɛ lamɔ ni ola lɛ shishi.

31 “Nii, olamɔ lɛ mli lɛ ona amãgã kpeteŋkple ko; amãgã nɛɛ da, ni eekpɛ waa, ni ema ohiɛ, ni kɛji ookwɛ lɛ ehe yɛ gbeyei naakpa.

32 Amãgã nɛɛ yitso lɛ akɛ shika fee, etsitsi kɛ eniji lɛ akɛ jwiɛtɛi fee, emusu kɛ ehɛ lɛ akɛ akɔɔble fee;

33 eshuɔji lɛ akɛ dade fee, ni enaji lɛ fã dade kɛ fã hu su.

34 Ohiɛ amãgã nɛɛ kwɛmɔ kɛkɛ ni tɛ ko ni jeee gbɔmɔ adesa nine ta he tse kɛjɛ he ko ni ebatswa amãgã lɛ nane dade fã kɛ su fã lɛ nɔ, ni ejwra naji lɛ wɔtsɔwɔtsɔ.

35 Kɛkɛ ni amãgã lɛ he dade lɛ kɛ su lɛ kɛ akɔɔble lɛ kɛ jwiɛtɛi lɛ kɛ shika lɛ hu fɛɛ tswɛm jwara wɔtsɔwɔtsɔ, ni amɛfuflu, ni amɛtsɔ tamɔ abelenaashaji ni bua gbo abeleshaahe. Kɛkɛ ni kɔɔyɔɔ loo fɛɛ kɛtee, ni eshwɛɛɛ amɛhe nɔ ko nɔ ko. Shi tɛ lɛ ni batswa amãgã lɛ da, ni etsɔ̃ gɔŋ kpeteŋkple, ni ekpele jeŋ fɛɛ.

36 “Lamɔ lɛ nɛ. Agbɛnɛ wɔɔtsɔ̃ɔ Nii lamɔ lɛ shishi.

37 Maŋtsɛ, bo ji maŋtsɛmɛi amaŋtsɛ. Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, ni to bo nakai, ni eduro bo hewalɛ kɛ agbojee kɛ anunyam fɛɛ.

38 Ewo bo hei fɛɛ ni gbɔmɛi adesai kɛ kooloi kɛ loofɔji yɔɔ lɛ nɔyelɔ. Amãgã lɛ shika yitso lɛ bo ni.

39 Bo osɛɛ lɛ maŋtsɛyeli kroko aaate shi ni kɛ bo yeee egbɔ; maŋtsɛyeli ko hu ni ji etɛ̃ baaba abaye nɔ. Ekadi ji akɔɔble lɛ; ni eeeye je lɛ fɛɛ nɔ.

40 Maŋtsɛyeli ni baafee ejwɛ lɛ he baawa tamɔ dade. Bɔ ni dade jwaraa, ni egbɛlɛɔ nibii fɛɛ lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ maŋtsɛyeli nɛɛ baajwara, ni ebaagbɛlɛ nibii fɛɛ.

41 Bɔ ni ona amãgã lɛ naji kɛ waobii lɛ ni fã lɛ gbɛshɔ̃lɔ su ni, ni fã kroko lɛ dade ni lɛ, nakai maŋtsɛyeli nɛɛ mli baagba; ni dade hewalɛ lɛ eko baahi emli kɛ̃, tamɔ bɔ ni ona dade kɛ su ni akpɔtɔ lɛ afutu lɛ.

42 Bɔ ni enine waobii lɛ fã ko dade ni fã ko hu su lɛ, nakai nɔŋŋ maŋtsɛyeli lɛ fã ko he baawa, ni fã ko hu he waŋ.

43 Bɔ ni ona dade ni efutu su ni akpɔtɔ mli lɛ, nakai maŋtsɛyeli nɛɛ mli nɔyelɔi lɛ awekui srɔtoi lɛ kɛ amɛhe baabote gbãlãshihilɛ mli moŋ nɛ; shi no tsaŋ amɛ tamɔ bɔ ni dade nyɛɛɛ ekɛ su atsa lɛ.

44 Maŋtsɛyelii nɛɛ amli maŋtsɛmɛi lɛ ayinɔi amli lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ baatee maŋtsɛyeli ko ni sɛɛ efoŋ dɔŋŋ shi ema shi. Maŋ ko maŋ ko nyɛŋ enɔ kunim eye. Ebaakpãtã maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ ahiɛ butuu, ni amɛnɔyelii lɛ asɛɛ aaafo; shi lɛ lɛ emaŋtsɛyeli lɛ baama shi kɛaatee naanɔ.

45 Bɔ ni ona tɛ ko ni jeee gbɔmɔ adesa nine ni kpɔ lɛ kɛjɛ gɔŋ ko he, ni ebafuflu amãgã ni akɛ dade kɛ akɔɔble kɛ su kɛ jwiɛtɛi kɛ shika fee lɛ, Nyɔŋmɔ kpeteŋkple lɛ ejie nɔ ni baaba wɔsɛɛ ko lɛ etsɔ̃ɔ bo, Nii. Lamɔ ni migba Nii nɛɛ, eji anɔkwale; ni eshishi ni mitsɔ̃ɔ lɛ hu yɛ mli nyɔŋma shiishi.”


Maŋtsɛ Nebukadnezar juro Daniel

46 Kɛkɛ ni Maŋtsɛ Nebukadnezar kɛ ehiɛ bu shi, ni eja Daniel, ni efã akɛ ashã afɔle kɛ tsofakɛŋma ahã Daniel.

47 Ekɛɛ Daniel akɛ, “Lɛɛlɛŋ akɛ nyɛNyɔŋmɔ lɛ, lɛ ji Nyɔŋmɔ ni fe nyɔŋmɔi fɛɛ kɛ maŋtsɛmɛi fɛɛ anuŋtsɔ lɛ; ni lɛ ejieɔ teemɔŋ saji akpo, ejaakɛ onyɛ ojie nɛkɛ teemɔ sane nɛɛ kpo.”

48 Agbɛnɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar wo Daniel nɔ, ni ehã lɛ gbɛnaa grɔŋŋ, ni ekekee lɛ nibii wuji babaoo hu, ni efee lɛ Babilon kpokpai lɛ anɔkwɛlɔ, asaŋ kɛ maŋtsɛ lɛ he ŋaawolɔi lɛ fɛɛ anukpa yɛ maŋtsɛwe lɛ.

49 Daniel bi maŋtsɛ lɛ, ni maŋtsɛ lɛ ŋɔ Shadrak kɛ Meshak kɛ Abednego eto Babilon kpokpai lɛ anɔ nitsumɔi lɛ anɔ; shi Daniel lɛ, lɛ lɛ ehi maŋtsɛwe lɛ.

Bible in Ga Language © Bible Society of Ghana, 2020.

Bible Society of Ghana
Lean sinn:



Sanasan