Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

2 Samuel 3 - ŊMALƐ KRƆŊKRƆŊ LƐ

1 Saul we lɛ kɛ David we lɛ wu ta be babaoo diɛŋtsɛ. David hewalɛ tee nɔ shwere; shi Saul we lɛ, gbɔjɔmɔ moŋ etee nɔ egbɔjɔ.


David Musuŋbihii lɛ

2 David fɔ bihii ekpaa yɛ Hebron. Kromɔbi lɛ ji Amnon, mɔ ni ekɛ Ahinoam, Yezreelyoo lɛ fɔ lɛ.

3 Binuu ni ji enyɔ lɛ ji Kileab, mɔ ni ekɛ Abigail Karmelnyo Nabal okulafo lɛ fɔ lɛ. Binuu ni ji etɛ̃ lɛ ji Absalom mɔ ni ekɛ Geshar Maŋtsɛ Talmai biyoo Maaka fɔ lɛ.

4 Binuu ni ji ejwɛ lɛ ji Adonia, mɔ ni ekɛ Hagit fɔ lɛ; binuu ni ji enumɔ lɛ ji Shefatia, mɔ ni ekɛ Abital fɔ lɛ;

5 ni binuu ni ji ekpaa lɛ ji Itream, mɔ ni ekɛ Egla fɔ lɛ. Bihii ni David fɔ yɛ Hebron lɛ nɛ.


Abner bafata David he

6 Be ni Saul we lɛ kɛ David we lɛ wuɔ ta lɛ, Abner bana hewalɛ yɛ Saul we lɛ.

7 Nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ Saul yɛ hemɔ ko ni gbɛi ji Rizpa, ni atsɛɔ etsɛ Aia. Gbi ko lɛ Ishboshet bi Abner sane yɛ Rizpa nɛɛ he ekɛɛ, “Mɛɛba ni oyata mitsɛ hemɔ lɛ he lɛ?”

8 Kɛkɛ ni Abner mli fu naakpa yɛ sane ni Ishboshet bi lɛ lɛ hewɔ, ni no hewɔ lɛ, ekɛɛ Ishboshet akɛ, “Te osusuɔ yɛ mihe tɛŋŋ nɛɛ? Akɛ miyɛ Yuda sɛɛ? Mi ni misɔmɔ otsɛ Saul we lɛ kɛ enyɛmimɛi kɛ enanemɛi fɛɛ kɛ anɔkwayeli kɛbashi ŋmɛnɛ, ni miŋmɛɛɛ gbɛ ni David anyɛ nyɛnɔ kunim eye lɛ, sane ni ofoɔ oŋmɛɔ minɔ yɛ yoo hewɔ ŋmɛnɛ gbi nɛɛ nɛ?

9 Ojogbaŋŋ! Mi Abner, Nyɔŋmɔ agbe, ni esaa egbe mi ekoŋŋ kɛji mihãaa shi ni Yehowa wo David lɛ aba mli fĩi,

10 akɛ ebaahe maŋtsɛyeli lɛ yɛ Saul we lɛ dɛŋ, ni ebaahã David maŋtsɛyeli lɛ ahe shi akɛ Israel kɛ Yuda fɛɛ maŋtsɛ kɛjɛ Dan aahu kɛyashwie Beersheba.”

11 Ishboshet nyɛɛɛ he eko eto dɔŋŋ ejaakɛ eeshe Abner gbeyei.

12 Sane nɛɛ sɛɛ lɛ Abner tsu bɔfoi kɛtee David ŋɔɔ yɛ Hebron kɛ shɛɛ akɛ, “Namɔ osusuɔ akɛ ebaaye shikpɔŋ nɛɛ fɛɛ nɔ? Hã ni wɔkpãŋ wɔfee ekome, ni magbala Israel fɛɛ mibawo oshishi.”

13 David hã shɛɛ lɛ hetoo akɛ, “Ojogbaŋŋ, mi kɛ bo baakpãŋ; shi ja otsu nɔ kome nɛɛ dã: ni no ji akɛ kɛji ooba obana mi lɛ, okɛ Saul biyoo Mikal lɛ aba, kɛjeee nakai lɛ onaŋ mihiɛ.”

14 David saa je gbɛ etsu bɔfoi kɛtee Saul bi Ishboshet ŋɔɔ kɛ wiemɔ nɛɛ akɛ, “Miitao miŋa Mikal, mɔ ni mikɛ Filistibii afoonaa loi oha hã esɛɛnii lɛ.”

15 No hewɔ lɛ, Ishboshet tsu ni ayakpala Mikal yɛ ewu Paltiel, Laish bi lɛ, ŋɔɔ.

16 Ni Mikal wu lɛ fo kɛnyiɛ Mikal sɛɛ aahu kɛyashɛ Bahurim. Be ni eyashɛ jɛi lɛ Abner kɛɛ Paltiel akɛ, “Kuu osɛɛ ni oya!” Kɛkɛ ni eku esɛɛ ni etee.

17 Kɛkɛ ni Abner kɛ Israel onukpai lɛ tee ajina, ni ekɛɛ amɛ akɛ, “Bɛ nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ kulɛ nyɛmiitao David ni eye nyɛmaŋtsɛ?

18 Be lɛ eshɛ nɛɛ; nyɛtsua he nii ejaakɛ Yehowa ewo shi yɛ David he akɛ, ‘Mitsulɔ David nine nɔ matsɔ̃ mahere mimaŋ Israel yiwala yɛ Filistibii kɛ amɛhenyɛlɔi fɛɛ adɛŋ.’ ”

19 Abner kɛ Benyaminbii lɛ hu yawie; ni no sɛɛ lɛ eŋɔ shwie nɔ, ni etee eyabɔ David amaniɛ, yɛ Hebron, nɔ ni Israelbii lɛ kɛ Benyaminbii lɛ eto amɛyiŋ akɛ amɛbafee lɛ.

20 Be ni Abner bashɛ David ŋɔɔ yɛ Hebron lɛ, David ŋmɛ lɛ kɛ mɛi nyɔŋmai enyɔ ni fata ehe kɛba lɛ fɛɛ okplɔ̃.

21 Abner kɛɛ David akɛ, “Mibaya agbɛnɛ koni mayabua Israel fɛɛ naa mahã minuŋtsɔ maŋtsɛ, koni amɛ kɛ bo abakpãŋ kɛfee ekome, koni oye amɛmaŋtsɛ bɔ ni oshweɔ lɛ.” Kɛkɛ ni David jie Abner gbɛ, ni eshi etee shweshweeshwe.


Abner gbele

22 Shi be fioo ko sɛɛ lɛ Yoab kɛ David tsuji lɛ jɛ ojoyeli amɛba kɛ nibii babaoo ni amɛyaha. No mli lɛ Abner bɛ David ŋɔɔ yɛ Hebron, ejaakɛ David ejie lɛ gbɛ eshi etee shweshweeshwe.

23 Be ni Yoab kɛ tabilɔi ni kɛ lɛ tee lɛ fɛɛ ebato shi sɛɛ lɛ, agba Yoab akɛ, “Ner bi Abner ba maŋtsɛ ŋɔɔ, ni maŋtsɛ eŋmɛɛ ehe, ni etee shweshweeshwe.”

24 Kɛkɛ ni Yoab tee Maŋtsɛ David ŋɔɔ, ni ekɛɛ lɛ akɛ, “Kwɛ, mɛni ofee nɛɛ? Abner ba biɛ ni oŋmɛɛ ehe ni etee?

25 Ole Ner bi Abner oto? Eba bo lakamɔ kɛkɛ koni ele oyaa kɛ obaa mli, asaŋ ni ele onibii amli hu.”

26 Be ni Yoab shi David eba sɛɛ lɛ, eyatsu bɔfoi koni amɛtiu Abner ni amɛyatsɛ eyisɛɛ amɛhã lɛ. Bɔfoi lɛ yanina Abner yɛ Siria nubu lɛ he, ni amɛ kɛ lɛ ku sɛɛ kɛba. Shi enɛ fɛɛ lɛ, David leee he nɔ ko.

27 Be ni Abner ku esɛɛ ebashɛ Hebron lɛ, Yoab tsɛ lɛ kɛtee afãgbɛ yɛ maŋ koi lɛ shi akɛ ekɛ lɛ yaato ajina. Kɛkɛ ni Yoab du Abner musuŋ kakla ni enyɔ yɛ enajiaŋ, ni Yoab kɛtɔ enyɛminuu Asahel lá lɛ he owele.

28 Be ni fee sɛɛ ni David nu nɔ ni eba lɛ, ekɛɛ akɛ, “Mi kɛ mimaŋtsɛyeli lɛ, wɔyeee Ner bi Abner lá yi sɔ̃ yɛ Yehowa hiɛ kɛmiiya naanɔ.

29 Elá lɛ abua Yoab kɛ etsɛ we lɛ yiteŋ, ni mɔ ni he hoɔ lá loo kpitiyelɔ loo mɔ ni ekumɔ ni ja ehiɛ tso dani ehiɔ lɛ nyiɛmɔ, loo mɔ ni gboɔ klante naa gbele loo hɔmɔwɔlɔ akakpa yɛ Yoab sateŋ.”

30 Nɛkɛ gbɛ nɔ Yoab kɛ enyɛmi Abishai tsɔ ni amɛgbe Abner ejaakɛ egbe amɛnyɛminuu Asahel yɛ Gibeon ta lɛ mli.


Abner Fũu

31 David fã Yoab kɛ ewebii lɛ fɛɛ ni ekɛnyiɛ lɛ akɛ, “Nyɛgbalaa nyɛhe atadei, ni nyɛbua kpekpe nyɛwoa yara nyɛfoa.” Maŋtsɛ David nyiɛ Abner gbonyo adeka lɛ sɛɛ.

32 Ato Abner yɛ Hebron. Be ni ayɔɔ gbonyobu lɛ naa lɛ, Maŋtsɛ David fo Abner, ni ehã maŋ muu lɛ fɛɛ hu wo yara amɛfo.

33 Maŋtsɛ David kɛ lala fo Abner, ni ekɛɛ, “Esa akɛ Abner anyɔ tamɔ yakagbɔmɔ nyɔɔ lo?

34 Afimɔko oniji lɛ, awoko onaji gboklɛ hu. Bɔ ni mɛi nyɔɔ yɛ yiwalɔi adɛŋ lɛ, nakai onyɔ nɛɛ.” Kɛkɛ ni maŋ lɛ saa wo yara ni amɛfo Abner aahu.

35 Fee sɛɛ lɛ maŋ muu lɛ fɛɛ tutɔ David gbi lɛ fɛɛ akɛ eye nii, shi Maŋtsɛ David kã kitã ekɛɛ, “Kɛji misa minaa aboloo loo nɔ ko dani hulu nyɔ shi fĩĩ, Nyɔŋmɔ awo mi nyɔmɔ.”

36 Maŋ lɛ yoo nɔ ni David fee lɛ sɛɛ, ni esa amɛhiɛ tamɔ bɔ ni nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ saa amɛhiɛ lɛ.

37 Enɛ hã maŋbii lɛ fɛɛ kɛ Israel hu fɛɛ na le akɛ maŋtsɛ lɛ nine bɛ Abner, Ner bi lɛ, gbele lɛ mli.

38 Maŋtsɛ David kɛɛ etsuji lɛ akɛ, “Nyɛleee akɛ lumɔ kɛ gbɔmɔ wulu ko enyɔ ŋmɛnɛ yɛ Israel lo?

39 Afɔ mi mu awo mi Israel Maŋtsɛ moŋ nɛ, shi amrɔ nɛɛ nɛkɛ Zeruia bihii nɛɛ asane lɛ ebaje mi ablaŋ, ni ehiii mi nɔ ko feemɔ. Yehowa awo efɔŋfeelɔ lɛ nyɔmɔ yɛ enɔfɔŋ lɛ naa!”

Bible in Ga Language © Bible Society of Ghana, 2020.

Bible Society of Ghana
Lean sinn:



Sanasan