Mosisi Buluku ne mɔɔ tɔ zo nna mɔɔ bɛfɛlɛ ye Ɛdianlɛ 16 - BAEBOLO ANZƐƐ BULUKU NWUANZANWUANZAKɔla, Deetan, yɛɛ Abaelam atuadelɛ ne 1-2 Yezaa ara nrenya Kɔla mɔɔ vi Livaenli Kohate abusua ekpulike ne anu la dwazole Mosisi anwo zo. Menli nsa mɔɔ vi Wulubɛn abusua ekpunli ne anu, Yilayabe amra mrenya nwiɔ, Deetan nee Abaelam, yɛɛ Pilɛte ara nrenya Ɔɔn rabokale ye. Yizilayɛ mgbanyinli mɔɔ awie biala ze bɛ na menli ne a yɛle bɛ mgbanyinli la ɛya nwiɔ abulanlu noko rabokale bɛ nwo. 3 Na bɛzele bɛ kɛ, “Akee bɛyɛ bɛmaa yebo zolɛ! Ɛlɔne ne kɔsɔɔti le Ɛdɛnkɛma menli, yɛɛ Ɛdɛnkɛma nee yɛ muala lua. Duzu ati a bɛvo bɛdɛnla Ɛdɛnkɛma menli ne akɔme zo zɛhae a?” 4 Mɔɔ Mosisi dele ɛhye la, ɔbutule mutule nu, 5 ɔhanle ɔhilele Kɔla nee ɔ sa zo ne mɔ kɛ, “Ɛhyema nwonlomɔ Ɛdɛnkɛma bahile yɛ sonla holɛ ko mɔɔ le ye ɛdeɛ, na ɔle nwuanzanwuanza, na ɔkɛmaa ye adenle kɛ ɔbikye ye la; mɔɔ ɔdaye ɔkɛye ye la babikye ye. 6-7 Ɛhyema nwonlomɔ ɛ nee ɛ sa zo ne mɔ bɛva ahyɛnze mɔɔ bɛfa bɛkpu ɛyɛlɛ la, bɛva senle bɛgua nu, bɛva ɛyɛlɛ bɛgua nu na bɛva bɛhɔ Ɛdɛnkɛma anyunlu. Na mɔɔ Ɛdɛnkɛma kɛnlea nu kɛye ye la, yemɔ a ɔle nwuanzanwuanza a. Bɛmɛ Livaema, akee bɛyɛ bɛmaa yebo zolɛ!” 8 Mosisi hɔle zolɛ dendɛle hilele Kɔla kɛ, “Bɛmɛ Livaema, bɛdie! 9 Bɛdwenle kɛ ɔle debie ekyi kɛ Yizilayɛ Nyamenle ne ɛye bɛ wɔ ɛlɔne ne avinli ɛzie ahane, amaa bɛahola bɛabikye ye, bɛayɛ bɛ gyima wɔ Ɛdɛnkɛma Ndanlɛ Sua ne anu, na bɛayɛ gyima bɛamaa ɛlɔne ne na bɛazonle bɛ ɔ? 10 Yemaa bɛ nee Livaema mɔɔ ɛha la kɔsɔɔti ɛnyia adenle ɛbikye ye, na kɛkala eza bɛlɛpele kɛ bɛkɛnyia sɛlɛvolɛlilɛ gyima ne ɔ? 11 Saa bɛtendɛ bɛtia Aalɔn a, ɛnee Ɛdɛnkɛma a ɛ nee ɛ sa zo ne mɔ ɛlɛko atia ye a. Na nwane a le Aalɔn, na bɛadendɛ bɛatia ye.” 12 Akee Mosisi zoanle manle bɛhɔvɛlɛle Deetan nee Abaelam, na bɛzele kɛ, “Yɛnrɛra! 13 Ɛ kunlu ɛtɛdwole ɔ, kɛ wɔva yɛ wɔvi Yigyibiti azɛlɛ ne mɔɔ kye aleɛ la azo, wɔragua yɛ fienemgbole nwenle ye azo kɛ ɛku yɛ? Eza ɛkulo kɛ ɛfo ɛtɛnla yɛ kɔme zo ɔ? 14 Ɛtɛfale yɛ ɛtɛbale azɛlɛ biala mɔɔ kye aleɛ la azo, yɛɛ ɛtɛmanle yɛ egyinli nee vanye egyinli biala kɛ yɛ ti anwo yɛ ɛdeɛ ɔ. Ndaneani yɛɛ ɛlɛyɛ yɛ a. Yɛnrɛra ɛnɛ, yɛnrɛra ɛhyema!” 15 Mosisi vale ɛya kpole na ɔhanle ɔhilele Ɛdɛnkɛma kɛ, “Mmadie azubɔdeɛ biala mɔɔ menli ɛhye mɔ kɛva kɛra la. Metɛfonle bɛ nuhua biala, yɛɛ metɛfale bɛ asoaso ne mɔ ko bɔbɔ.” 16 Mosisi hanle hilele Kɔla kɛ, “Ɛhyema fa ɛ sa zo ne mɔ finde Ɛdɛnkɛma anyunlu; Aalɔn noko bara. 17 Awie biala ɛva ye ɛyɛlɛkpunlɛ kyɛnze ne, ɔva ɛyɛlɛ ɔgua nu na ɔva ɔrɛla Ɛdɛnkɛma anyunlu ɛke, bɛdabɛ menli ɛya nwiɔ abulanlu ne, ɛdawɔ, yɛɛ Aalɔn.” 18 Yemɔti awie biala vale ye ɛyɛlɛkpunlɛ kyɛnze ne, ɔvale senle ɔguale nu, ɔvale ɛyɛlɛ ɔguale nu na ɔragyinlanle Mosisi nee Aalɔn anwo ɛkɛ wɔ Ɛdɛnkɛma Ndanlɛ Sua ne anlenkɛ ne anloa. 19 Kɔla boɔboale menli ne kɔsɔɔti anloa na bɛragyinlanle Ɛdɛnkɛma Ndanlɛ Sua ne anlenkɛ ne anloa, bɛ nye kpɔnla Mosisi nee Aalɔn anyunlu. Na arɛlevilɛ nu, Ɛdɛnkɛma anyunlunyia ne dale menli ne kɔsɔɔti anwo zo, 20 na Ɛdɛnkɛma zele Mosisi nee Aalɔn kɛ, 21 “Bɛhwe bɛ nwo bɛvi menli ɛhye mɔ avinli, na mesɛkye bɛ kɛkala.” 22 Na Mosisi nee Aalɔn dule guale mutule nu na bɛhanle kɛ, “O Nyamenle, menli kɔsɔɔti bɛ Nyamenle, na saa sonla ko yɛ ɛtane a, ɛnee ɔwɔ kɛ ɛfa ɛlɔne ne anwo ɛya ɔ?” 23 Ɛdɛnkɛma zele Mosisi kɛ, 24 “Ka kile menli ne kɛ bɛhwe bɛ nwo bɛvi Kɔla, Deetan, yɛɛ Abaelam ndanlɛ azua ne mɔ anwo.” 25 Na Yizilayɛ mgbanyima ne mɔ hɔzɔhonle Mosisi wɔ Deetan nee Abaelam ɛkɛ. 26 Ɔhanle ɔhilele menli ne kɛ, “Mebodo bɛ, bɛhwe bɛ nwo bɛvi amumuyɛma ɛhye mɔ ndanlɛ azua ne mɔ anwo, yɛɛ bɛmmafa bɛ sa bɛka bɛ debie biala, anrɛɛ bɛkɛva bɛ bɛkɛfonla, bɛkɛbɔ bɛ bo zo wɔ bɛ ɛtane ne mɔ ati.” 27 Yemɔti bɛvile Kɔla, Deetan, yɛɛ Abaelam ndanlɛ azua ne mɔ anwo. Ɛnee Deetan nee Abaelam nee bɛ mraalɛ nee bɛ mra ɛvinde na bɛgyigyi bɛ ndanlɛ azua ne nlenkɛ ne mɔ anloa. 28 Mosisi hanle hilele menli ne kɛ, “Ɛhye bamaa bɛanwu kɛ Ɛdɛnkɛma yɛɛ ɛzoa me kɛ membanyɛ gyima ɛhye mɔ a, na tɛ medame me tumi zo ɔ. 29 Saa menli ɛhye mɔ wu bɛ ti anwo ewule, anzɛɛ bɛ nwo to bɛ, kɛmɔ awie biala anwo to ye na ɔwu la a, ɛnee tɛ Ɛdɛnkɛma a ɛzoa me a. 30 Na saa Ɛdɛnkɛma yɛ debie ɛzulolɛ kpole bie mɔɔ bɛtɛtele bie ɛlɛ, na saa azɛlɛ kpakye, me bɛ nee bɛ nwo ninyɛne, na bɛdwu Ɛbolɔ anyewɔzo a, yɛɛ bɛbanwu kɛ menli ɛhye mɔ ɛkpo Ɛdɛnkɛma a.” 31 Mɔɔ ɔwiele edwɛkɛ ne ka ala la, azɛlɛ ne mɔɔ Deetan nee Abaelam gyi zolɛ la kpakyele nwiɔ 32 na ɔmenle bɛ nee bɛ mbusuafoɔ, nee Kɔla asa azo ne mɔ nee bɛ nwo ninyɛne kɔsɔɔti. 33 Yemɔti bɛ nee bɛ nwo ninyɛne kɔsɔɔti hɔle Ɛbolɔ anyewɔzo. Azɛlɛ ne hedale bɛ nwo zo na bɛ bo zo minlinle. 34 Yizilayɛma kɔsɔɔti mɔɔ wɔ ɛkɛ na bɛdele menli ne ɛdeɛdeanlɛ ne la nriandile, na bɛhanle kɛ, “Angɔ a angɔ o! Anrɛɛ azɛlɛ ne kɛme yɛdayɛ noko o!” 35 Akee Ɛdɛnkɛma manle senle vi anwuma rayelale menli ɛya nwiɔ abulanlu ne mɔɔ ɛva ɛyɛlɛ ne ɛra babɔ ɛyɛlɛ azu ne la. Ɛyɛlɛkpunlɛ ahyɛnze ne mɔ 36 Akee Ɛdɛnkɛma zele Mosisi kɛ, 37 “Ka kile Sɛlɛvolɛ Aalɔn ara nrenya Ɛlieza kɛ ɔyeye kɔbele ɛyɛlɛkpunlɛ ahyɛnze ne mɔ ɔvi menli mɔɔ ɛyela la avinli na ɔkpokpo nuhua nzonle ne ɔgua ɛleka bie, ɔboalekɛ ɛyɛlɛkpunlɛ ahyɛnze ne mɔ le nwuanzanwuanza. 38 Mekɛ mɔɔ bɛ nee bɛ hɔle Ɛdɛnkɛma azukponle ne anwo la yɛɛ bɛyɛle nwuanzanwuanza a. Yemɔti fa menli ɛhye mɔ mɔɔ bɛhunle bɛ wɔ bɛ ɛtane ti la ɛyɛlɛkpunlɛ ahyɛnze ne mɔ, bolo bɛ ndɛtɛlɛ ndɛtɛlɛ na bɛava bɛaheda azukponle ne azo. Ɛhye bayɛ kɔkɔbɔlɛ amaa Yizilayɛma.” 39 Yemɔti Sɛlɛvolɛ Ɛlieza vale ɛyɛlɛkpunlɛ ahyɛnze ne mɔ bolole bɛ ndɛtɛlɛ ndɛtɛlɛ yɛɛ bɛfa bɛkeda azukponle ne azo a. 40 Ɛhye yɛle kɔkɔbɔlɛ manle Yizilayɛma kɛ, ɔnle kɛ awie biala mɔɔ ɛnle Aalɔn abo zo sonla la ba azukponle ne anwo bayela ɛyɛlɛ maa Ɛdɛnkɛma. Anrɛɛ bɛkɛzɛkye ye kɛ bɛzɛkyele Kɔla nee ye menli ne la. Ɛlieza yɛle ɛhye mɔ amuala, kɛmɔ Ɛdɛnkɛma luale Mosisi anwo zo zele ye la. Aalɔn die menli ne ngoane 41 Aleɛ hyenle bieko la, menli ne kɔsɔɔti dendɛle tiale Mosisi nee Aalɔn hanle kɛ, “Bɛhu Ɛdɛnkɛma menli ne bie mɔ.” 42 Mɔɔ bɛ kɔsɔɔti bɛyiale nu kɛ bɛko bɛatia Mosisi nee Aalɔn la, bɛdole bɛ nye wɔ Ɛdɛnkɛma Ndanlɛ Sua ne anwo, na bɛnwunle kɛ amungu ne ɛheda zolɛ na Ɛdɛnkɛma anyunlunyia ne ɛlɛta. 43 Mosisi nee Aalɔn hɔgyinlanle Ndanlɛ Sua ne anyunlu, 44 na Ɛdɛnkɛma zele Mosisi kɛ, 45 “Ɛvi menli ɛhye mɔ avinli twe ɛ nwo, na mesɛkye bɛ wɔ ɛleka mɔɔ bɛgyi ala la!” Bɛ mu nwiɔ bɛdule bɛguale mutule nu, 46 na Mosisi hanle hilele Aalɔn kɛ, “Fa wɔ ɛyɛlɛkpunlɛ kyɛnze ne, fa senle wɔ azukponle ne azo gua nuhua, na fa ɛyɛlɛ gua senle ne anu. Akee ka ɛ nwo ndɛndɛ fa kɔ menli ne anwo lɔ na kɔyɛ mgbɔdalɛ nzɛlɛlɛ maa bɛ. Maa ɔyɛ ndɛ! Ɛdɛnkɛma ɛya ne ɛdwu aze, yɛɛ ewulenzane ɛbɔ ɔ bo.” 47 Aalɔn yɛle tieyɛ, ɔvale ye ɛyɛlɛkpunlɛ kyɛnze ne na ɔnriandile ɔhɔle ɛlɔne ne avinli. Mɔɔ ɔnwunle kɛ ewulenzane ne ɛbɔ ɔ bo dɛbadɛba la, ɔvale ɛyɛlɛ ɔguale senle ne anu na ɔyɛle mgbɔdalɛ nzɛlɛlɛ ɔmanle menli ne. 48 Ɔgyinlanle anyewɔzoamra nee avunli ne mɔ avinli, na ɛhye zile ewulenzane ne aze. 49 Menli mɔɔ wule la dodo le apenle ngoko bulu nee nna, ɛya nsuu. Menli mɔɔ wule Kɔla atuadelɛma ne anu la ɛmboka nwo. 50 Mɔɔ ewulenzane ne gyakyile la, Aalɔn ziale hɔle Mosisi anwo lɔ wɔ Ndanlɛ Sua ne anlenkɛ ne anloa. |
Bible in Nzema © Bible Society of Ghana, 1998.
Bible Society of Ghana