Ntu̧ Ntsɔ̧̀ MAK 15 - MundaniBɔ nɨ a Yesò ngà a mbì Pȩlèt ( Mat 27:1-2 , 11-14 ; Lk 23:1-5 ; Jn 18:28-38 ) 1 ÈtsəꞋ è tsi kwàꞋ a ntɔtetsɔ̌Ꞌ bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà bàgème nè bɔɔjuŋ Bèjuê e tseke a si tàŋke ndɨ bɔ̀ɔ ghɨ̌ ka ebuŋe a Yesò la. Bɔ kuule atò ane fȩtsə nɨŋ ngà ndzì a tèkitebu Pȩlèt. 2 Pȩlèt bììte a Yesò nê, “À wu Fɔ̧̀ Bèjuê?” Tà bɨ̀ɨ̀lè nê, “Wuê mbɨ̀Ꞌɨ̀ à shu la.” 3 Bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà e zì mènəè ànyaꞋne àtsəa Yesò. 4 Ale, Pȩlèt mè mbììte atò nê, “À ka laꞋa ànəa à? Zə mènəè bɔ shu àtsəa yê la.” 5 Ka Yesò bê mè ntu̧ elaꞋa èngà̧ tè ànəa ngaa a bê ntsè a Pȩlèt. Bɔ ŋa a Yesò nê bɔ̀ buŋa ( Mat 27:15-26 ; Lk 23:13-25 ; Jn 18:39-19:16 ) 6 È li, è ghɨ̀ è wu àlia èpǎ̧ Màntsea a ègwet ègème tè gɔvanɔ̀ sà wòt tèfȩ wemɔ̀Ꞌ bòt naa nkɨà nê tà sa la. 7 Wòt kǒ èlen tò wu Bàlabasì la le wu a tèfȩ àfɨꞋa mbɔŋ ayɔɔ bòt bu bɔ li mbùŋè wòt àfɨꞋa ndèm li ndzə la. 8 Ènɔ̧̂ bòt è bu̧u̧ta è me biite a Pȩlèt nê tà sǎ wòt tèfȩ mbɨ̀Ꞌɨ̀ tàa ndzìà ngɨ̀à la, 9 tà bììte awɔb nê, “Bɨ̀a nkɨà nê e sa fɔ̧̀ Bèjuê waa à?” 10 Tàà mbììte ale ngu ndɨ tà ko nê bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà e nɨa ghòꞋnà ka mbà̧aã Yesò nkɨ̀Ꞌɨ̂ ndzi a tèkitebu ti la. 11 Ka bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ bu e lutè ènɔ̧̂ bòt bu nê bɔ ghɨa Pȩlèt tsì wuê a Bàlabasì a tèfȩ. 12 Pȩlèt mè mbììte nê, “Bɨ̀a nkɨà nê è ngɨ̀ na nè wòt waa bɨ̀a ntɔ nê fɔ̧̀ Bèjuê la à?” 13 Bɔ ŋȩ nê, “Wu̧u̧te atò a mbɨ̧̀ mbasa.” 14 Pȩlèt mè mbììte nê, “Tà ghɨ kǎ ànəa kàbɔ̀ŋ à?” Bɔ paà ŋȩ nê “Wu̧u̧te atò a mbɨ̧̀ Mbasa.” 15 Ndɨ̀ wu Pȩlèt li ngua nkɨà nê ènɔ̧̂ bòt bu è me kɔ̀ŋkè àvi la, tà sa Bàlabasì. È me wua Yesò, tà ghɨ̀ bèshujà e shu̧u̧ atò mbɔ̂ ŋa atò nê bɔ̀ wu̧u̧te a mbɨ̧̀ mbasa. Bèshujà e wȩ̀ȩ̀tè a Yesò ( Mat 27:27-31 ; Jn 19:2-3 ) 16 Bèshujà bu e nɨ a Yesò nɨŋ nga a tsâ̧ ntɔꞋ Gɔvanɔ̀, mbɔ̂ fète àbəèꞋ bèshujà bu. 17 Bɔ ghɨ̀ ale, ndzì èmǎ̧ fɔ̧̀ a mbɨ̧̀ tò mbɔ̂ nɨ njɨŋtsə mbàꞋa ntà̧ ndzì àtsəa tò. 18 Bɔ ghɨ̀ ale, ŋɔ̀Ꞌne a si a mbì tò me wȩ̀ȩ̀te atò shua nê “Àtsèà bèfɔ̧̀, Fɔ̧̀ Bèjuê!” 19 Mbɔ̂ nɨ̀ ayɨ̌t shù̧ àtsəa tò, ntsəètè mattsə ane tò. 20 Bɔ̀ wȩ̀ȩ̀te atò tè bɔ̀ lɔꞋa, bɔ mè sɔ̀ɔ̀lè èmǎ̧ wu, mbɔ̂ ndzì ndìte tò a mbɨ̧̀ tò, ka nɨ atò e ghǎ wu̧u̧te a mbɨ̧̀ mbasa. Bɔ wu̧u̧tè a Yesò a mbɨ̧̀ mbasa ( Mat 27:32-44 ; Lk 23:26-43 ; Jn 19:17-27 ) 21 Bɔ li ndzèa Simùn wòt Silenè, tǎt Àlèkzandà bɔ̂ Lufùs alu̧ tà dzəa àbâ àlaꞋ àko me kɨꞋɨ àpfəèà nɨ̧ la. Bèshujà bu e baãaã atò, ŋɨ̀Ꞌa tò tà ŋèꞋe mbasa Yesò. 22 Bɔ nɨ atò nkɨ̀Ꞌɨ̂ àdzìꞋa ko bɔ̀ɔ ntɔ nê Golgotà ngua shua nê “ÀdziꞋa àghele àtsə la”, 23 bɔ fȩ̀ȩ̀tè mèlùꞋ ane èghɨbə ko bɔ̀ɔ ntɔ nê “Məə” la, ŋa abua tò nê tà nu ka tà tu̧. 24 Bɔ wu̧u̧te atò a mbɨ̧̀ mbasa mbɔ̂ màꞋà èbìt enɨ ghàbte ndìte tò. 25 Bɔɔ̀ ngu̧u̧te a Yesò a mbɨ̧̀ mbasa ale è wu nyèm tebəèꞋa atetsɔꞋ. 26 Bɔ li shɨ èngà̧ wu bɔ nɨŋ fèèlè atò la nê, “Eyaa wu Fɔ̧̀ Bèjuê.” 27 Bɔ li ngu̧u̧te bètsɔŋ babe a mbɨ̧̀ bèmbasa a ngèt tò, wemɔ̀Ꞌ àbâ àbualu̧, nè wekǒ àbâ àbuantoŋ. [ 28 Bɔ li ngɨ̀ ale, ànəa bɔ shɨ a èbem àkatè a Mbɔ̧ɔ̧mà la a dzəè nkûŋ nê, “Bɔ̀ le zi atò ayɔɔ bòt kàbɔ̀ŋ.” ] 29 Bòt bɔɔ ntsea la e me nyiꞋi ètsə bɔb ngwȩ̀ȩ̀tà atò, shua nê “Àghâ̧! Àwɔ̀ wu à li nê yea bùù lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà e mě bɔ̧ɔ̧ ane èlibȩ betat la, tɨŋe awê àwɔ̀ mbɔŋ ndɔ̀Ꞌ a ègwet mbasa wu nchu a si. 30 Tɨŋe awê àwɔ̀ mbɔŋ nchu a ègwet mbasa wu.” 31 Bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà nè bènyɨꞋtà mbɨ̧tsə e me wȩ̀ȩ̀te atò wuê a èlɨ mbɔŋ mɨ̧̂ shua nê, “Tà li ntɨ̀ŋe bòt ko, ka tà kà wu ko etɨŋe avi zìambɔŋ. 32 Tà ntsè Fɔ̧̀ bòt Izəèlȩê, tà nchɨɨmâ nchu a ègwet mbasa àfɨ̀Ꞌ yaa ko baa bɨ̧ɨ̧ne nê Tà wu Fɔ̧̀ wu Mbɔ̧ɔ̧mà li ndzɔꞋ etsàà la.” Bòt bu babe bɔ wu̧u̧te awɔb a ngèt tò la e wȩ̀ȩ̀tè atò mɨ̧̂. Èvə Yesò ( Mat 27:45-56 ; Lk 23:44-49 ; Jn 19:28-30 ) 33 È me wu a kètsìà nèngû̧ ndzěm kwene a èbem àlaꞋ a mbɔŋ àgème, ngà ndzə ane nyèm tetat. 34 È me wu ane nyèm tetat, Yesò ŋȩ ane àtɔŋ nɨ̧ nê, “Èli, Èli, làma sàba tàni?” Ngua shua nê “Tǎt am Mbɔ̧ɔ̧mà, Tǎt am Mbɔ̧ɔ̧mà leꞋ, à ghɨ̀ na ka ngwàꞋ am à?” 35 Bòt ko ane bòt bu bɔ tɨ̧ɨ̧te abot la e zə ànəa tà shu la nê, tà wua ntɔa Èlȩjà. 36 Wòt kǒ ane yɔb nɨa kùcha ndùùlà ngà ntsèb a èbem àbɨꞋta mèlùꞋ ndzi àtsəa ayɨ̌t, ŋa abua atò, mbɔ̂ nê, “TsiꞋ bà ye nê Èlȩjà naa kɨꞋɨ shuke atò a si leꞋ?” 37 Yesò ŋȩ ane àtɔŋ nɨ̧, mbɔ̂ mpfə. 38 ÀfɨꞋa mbɔŋ, ndǐ yu bɔ nɨŋ tsòŋâ ngàbtè lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà la saãaãnà èbâ babe, ebùꞋu àtsə e ghǎ wua lə. 39 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ tǎt banyà̧ wu tà tɨ̧ɨ̧ me ye atò la, è ye ndɨ Yesò pfə la, tà nê, “Ane nkûŋ, mbê waa li ngu Waã Mbɔ̧ɔ̧mà.” 40 Bèzi ko e li ngu abot bɔ tɨ̧ɨ̧ a endɨ̌ me ye àghɨa ngɨ̀à la. Màlià Màdàlin nè Màlià nyɨ̌ Jimsì tèchɨɨle bɔ̂ Jòsêb nè Sàlomè, e li ngu ayɔɔ bèzi mbɔŋ. 41 Bèzi bàa e li ngua nkuŋa Yesò tê àfɨꞋa tà li ngu a Galìlî la, ntɨ̀ŋe atò nè bèzi ko nyaŋ bɔ̀ le kuŋe a Yesò nkɨ̀Ꞌɨ̂ a Jèlusalèm la. Bɔ tu a Yesò ( Mat 27:57-61 ; Lk 23:50-56 ; Jn 19:38-42 ) 42-43 Nyèm li me fene, Jòsêb wòt Àlimàtià kǒ tà li ngu wòt kèkweelè a èbem lob èsaꞋa la kɨꞋɨ̀. Tà li ngua nchɨ̀Ꞌà kèfɔ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà nàa kɨꞋɨ. Àlia mbɔŋ li ngu àlia Màntaŋka (è wù àli yu ètsəꞋ àa tsi naa wu àliapfəèa Bèjuê la.) Ale, tà baãaã èntɨ̧ɨ̧ vi ngà shu abua Pȩlèt nê bɔ̀ ŋa àpfəꞋta Yesò abua zi. 44 A taꞋa tsě a Pȩlèt e zə nê Yesò pfə tê ndɔ̀Ꞌ. Tà tɔ tǎt bèshujà mbììte nê Yesò yaŋe pfə leꞋ? 45 ÀfɨꞋa tà zə èngǎ̧ tǎt banyà̧ wu la, tà shu abua Jòsêb nê tà ghǎ nɨ̀ àpfəꞋte yu. 46 Jòsêb yù̧ù̧ ndǐ, shùke àpfəꞋte yu a si, ndèbte a èbem ndǐ yu, mbɔ̂ ngà ndzi a èbem èsî bɔ̀ le tu a èbem èwu la. Mbɔ̂ mbɨ̀ŋe taꞋà èti nkèba ètsəê. 47 Màlià Màdàlin nè Màlià nyɨ̌ Jòsêb e li ngu abot, ndzè àdziꞋa bɔ nɔ̀ŋè àpfəꞋta Yesò la. |
© 2006, Cameroon Association for Bible Translation and Literacy