Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Matìù 27 - Mundani


Yesò a mbì Pȩlèt
( Mk 15:1 ; Lk 23:1-2 ; Jn 18:28-32 )

1 ÈtsəꞋ è tsi kwàꞋ a ntɔtetsɔ̌Ꞌ bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà bàgème nè bɔɔjuŋ Bèjuê e tseke a si tàŋke ndɨ bɔ̀ɔ ghɨ̌ ka ebuŋe a Yesò la.

2 Bɔ kuule atò ane fȩtsə nɨŋ ngà ndzì a tèkitebu Pȩlèt wu tà wu gɔvanɔ̀ bòt Luêm la.

3 ÀfɨꞋa Judàs wu ta fɨ̧̀ɨ̧̀ne Yesò la ye ndɨ bɔ̀ɔ buŋe atò la, tà kùbte èntɨ̧ɨ̧ vi, nɨ̀ èkwȩkab bu èghem yetat la nɨŋ nkɨ̀Ꞌɨ̂ mvəèəè abua bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà bɔ̂ bɔɔjuŋ Bèjuê bu

4 nê “Mâ fâ̧ ndɨ̀ wu ma fɨ̧̀ɨ̧̀ne wòt kà ghɨ ànəê la.” Tà shu ale, bɔ nê “È ntsě ànəa yaa, à yu a yea wê.”

5 Judàs zə ale, màꞋà èkwȩkab bu a si a èbem lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà ndzəè ngà tɨ̀ŋnè.

6 Bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà e tsiꞋi akwèn ngwi èkwȩkab mbɔŋ nê “Èkab wàa wu èkab àlo̧, mbɨ̧ ta tè ka bɨ̧ɨ̧ne laꞋnê bà zì a èbem lob mànɔŋa èkab.”

7 Ale, bɔ làŋkè nɨ̀ èkab wu njù̧ àdziꞋa si abua wòt kǒ tàa ngɨa bakɨ̀ŋ la, nɔ̀ŋè me nɨa ntua bègɨ̧̀.

8 Eyaa wu àghɨa a a ghɨ̂ ka bɔ me tɔ àdziꞋa si a mbɔŋ nê wu ÈbaꞋ Àlo̧ ekɨꞋɨ dzəè laane la.

9 Ale, ànəa ndàꞋàtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà Jèlèmìà li ndàꞋ la a te. Tà li nê, “Bɔ li nɨ̀ èkwȩkab bu èghem yetat la, è wu ètsəê èkab wu bòt Izəèlȩê e li ndàŋkè nê bɔɔ ŋà àtsəa tò la,

10 ntsiꞋi nɨŋ njû̧ mbȩ wòt tàa ngɨa bakɨ̀ŋ wuê mbɨ̀Ꞌɨ̀ Mbɔ̧ɔ̧mà li shu nê è nju̧ la mɨ̧̂.”


Pȩlèt kɨ ànəa Yesò
( Mk 15:1 ; Lk 23:1-2 ; Jn 18:28-32 )

11 Yesò è tɨ̧ɨ̧ a mbì gɔvanɔ̀ ale, tà bììte atò nê “À wu Fɔ̧̀ Bèjuê?” Yesò bɨ̀ɨ̀lè nê, “Wuê mbɨ̀Ꞌɨ̀ à shu la.”

12 Ka tà kà bê mbɨ̀ɨ̀lè èngǎ̧ bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà nè bɔɔjuŋ Bèjuê ane mènəè bɔ zǐ àtsəa tò la.

13 Pȩlèt bììte atò nê, “Aà kà zə mènəè maa bɔ shua àtsəa yê la?”

14 Yesò tù̧u̧ leme ebɨ̀ɨ̀lè ka wuê èngà̧ wemɔꞋ tè ànəa mbɔŋ a taꞋa tsě a gɔvanɔ̀ wu.


Bɔ ŋa a Yesò nê bɔ̀ buŋa
( Mk 15:6-15 ; Lk 23:13-25 ; Jn 18:39-19:16 )

15 È li è ghɨ̀ è wu àlia èpǎ̧ Màntsea a ègwet ègème tè gɔvanɔ̀ sà wòt tèfȩ wemɔ̀Ꞌ bòt àa nkɨà nê tà sa la.

16 Wòt tèfȩ kǒ li ngu àfɨꞋa mbɔŋ bɔ̀ɔ ntɔ atò ane Bàlabasì la.

17 Ènɔ̧̂ bòt e tseke tè mbù̧ù̧tè Pȩlèt bììte awɔb nê, “Bɨ̀a nkɨà nê è sa wa ane bòt ba à? È sa Bàlabasì kò è sa Yesò wu bɔ̀ɔ ntɔ atò ane Klistò la à?”

18 Tàà mbììta ale ngu ndɨ tà ko nê bɔɔjuŋ e nɨa ghòꞋnà ka mbà̧aã Yesò nkɨ̀Ꞌɨ̂ ndzì a tèkitebu ti la.

19 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ Pȩlèt è tseke a ègwet atɨ̧ kèfɔ̧̀ vi la, vi tò tsà ntu̧ abua tò nê, “Mbê wu bakà ko ànəê, è wu ale à ka ngɨ̀ àghɨa ko ane tò. Mâ me li ndzě ndzò̧ ko ane tò è taꞋa saa am.”

20 Bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà nè bɔɔjuŋ Bèjuê e mè ŋwèèlè ènɔ̧̂ bòt bu nê bɔ ghɨa Pȩlèt èsa Bàlabasì mbɔ̂ bùŋè a Yesò.

21 Gɔvanɔ̀ wu mè mbììte bòt bu nê, “Bɨ̀a nkɨà nê è sa waa ane bòt baa babe la à?” Bɔ bɨ̀ɨ̀lè nê “Bàlabasì.”

22 Pȩlèt mè nê bɨ̀a nkɨà nê è ngɨ̌ ghà ane Yesò wàa bɔ̀ɔ ntɔ atò ane Klistò la à? Bòt bàgème e nê, “Wu̧u̧te, wu̧u̧te atò a mbɨ̧̀ Mbasa.”

23 Pȩlèt bììte nê “Ànəa tà fà̧ la wu ghàà?” Ka ènɔ̧̂ bòt bu e paà ŋȩ nê “Wu̧u̧te atò a mbɨ̧̀ Mbasa.”

24 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ Pȩlèt ye ndɨ ye nyɔ̀Ꞌtè kekaŋ, mè ndze ndɨ ye ghà nè mbì ko bòt bu aa bùꞋu ndèm la, tà nɨ mèleb me shùù èbu bi a mbì lɔb shua nê, “Bɨ bùŋe a mbê waa ko àbu am a ntsě a dù̧.”

25 Bòt bu bàgème bɔ bɨ̀ɨ̀lè nê, “TsiꞋ àlo̧ atò à nɔ̀ŋke àtsəa ya baa bɔ̧ ba.”

26 Ale, Pȩlèt sa Bàlabasì abua yɔb; tà ghɨa bɔ̀ shu̧u̧ a Yesò; tà ŋǎ atò bɔɔ wu̧u̧te a mbɨ̧̀ Mbasa.


Bèshujà e wȩ̀ȩ̀tè a Yesò
( Mk 15:16-20 ; Jn 19:2-3 )

27 ÀfɨꞋa mbɔŋ bèshujà Pȩlèt e nɨ a Yesò nɨŋ nga a tsâ̧ wɔb, mbɔ̂ fète àlaã bèshujà bɔ ghaale atò ndzì a kètsìà.

28 Bɔ ghɨ̀ ale, ntsì ndìte tò ndzì èmǎ̧ fɔ̧̀ a mbɨ̧̀ tò,

29 mbɔ̂ nɨ njɨŋtsə mbàꞋa ntà̧ ndzì àtsəa tò, ndɔ̀Ꞌ ndzì ayɨ̌t àbualu̧ atò ane ambàŋ. Bɔ ghɨ̀ ale, ŋɔ̀Ꞌne a si a mbì tò me wȩ̀ȩ̀te atò shua nê “Àtsèà bèfɔ̧̀, Fɔ̧̀ Bèjuê!”

30 Mbɔ̂ ntsəètè mattsə ane tò me nɨ ayɨ̌t wu shù̧a atò àtsəa tò.

31 Bɔ̀ wȩ̀ȩ̀te atò tè bɔ̀ lɔꞋa, bɔ mè sɔ̀ɔ̀lè èmǎ̧ wu, mbɔ̂ ndzì ndìte tò a mbɨ̧̀ tò, ka nɨ atò e ghǎ wu̧u̧te a mbɨ̧̀ mbasa.


Bɔ wu̧u̧tè a Yesò a mbɨ̧̀ Mbasa
( Mk 15:21-32 ; Lk 23:26-43 ; Jn 19:17-27 )

32 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ bɔ lɔꞋ me ghà la, bɔ ye wòt Silenè kǒ èlen tò wu Simùn la, mbà̧à̧ atò tà ŋèꞋe mbasa Yesò.

33 Bɔ kɨꞋɨ àdzìꞋa ko bɔ̀ɔ ntɔ nê Golgotà (ngua shua nê àdziꞋa àghele àtsə la),

34 bɔ ŋeꞋe mèlùꞋ bɔ fȩ̀tè ne àghɨa ko àa ndìà la ŋa nê tà nu, ka tà yùte tu̧ nê ye ka nu a.

35 Bɔ ghɨ̀ ale, ngù̧ù̧te atò a mbɨ̧̀ mbasa, mbɔ̂ màꞋà èbìt enɨ ghàbte ndìte tò.

36 Bɔ ghàbtè ale mbɔ̂ ntsèke a si me baabe atò.

37 Bɔ shɨ èngà̧ wu bɔ nɨŋ fèèlè atò la ngù̧ù̧te àtsəa tò a mbɨ̧̀ àyɨt nê, “Eyaa wu Yesò Fɔ̧̀ Bèjuê.”

38 Bɔ mè ngù̧ù̧te bètsɔŋ babe a mbɨ̧̀ bèmbasa mɨ̧̂, wekǒ àbâ àbualu̧ tò nè wekǒ àbâ àbuantoŋ.

39 Bòt bɔɔ ntsèà la e me nyiꞋi ètsə bɔb ngwȩ̀ȩ̀tà atò,

40 shua nê “Àwɔ̀ wu à li nê yea bùù lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà e mě bɔ̧ɔ̧ ane èlibȩ betat la, tɨŋe awê àwɔ̀ mbɔŋ. À wu Waã Mbɔ̧ɔ̧mà, à lɔ̀Ꞌ a ègwet mbasa wu nchu a si.”

41 Bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà nè bènyɨꞋtà mbɨ̧te Musì nè bɔɔjuŋ Bèjuê e wȩ̀ȩ̀te atò wuê a èlɨ mbɔŋ nê,

42 “Tà li ntɨ̀ŋe bòt ko, ka tà kà wu ko etɨŋe avi zìambɔŋ. Tà ntsě Fɔ̧̀ bòt Izəèlȩê? Tà chu a si a mbɨ̧̀ mbasa wàà àfɨ̀Ꞌ yaa ko baa bɨ̧ɨ̧ne mènəè tò.

43 Tà li ndzì èntɨ̧ɨ̧ vi ane Mbɔ̧ɔ̧mà mè nê ye wu waã tò. Bà ye nê Mbɔ̧ɔ̧mà naa kɨꞋɨ etɨŋe atò àfɨ̀Ꞌ yaa leꞋ.”

44 Bètsɔŋ bu bɔ wu̧u̧te awɔb bɔ̂ tò ba la e wȩ̀ȩ̀tè atò wuê a èlɨ mbɔŋ mɨ̧̂.


Èvə Yesò
( Mk 15:33-41 ; Lk 23:44-49 ; Jn 19:28-30 )

45 È me wu a kètsìà nèngû̧ ndzěm kwene a èbem àlaꞋ a mbɔŋ àgème, ngà ndzəè ane nyèm tetat.

46 È me wu a mbɔŋe ane nyèm tetat, Yesò ŋȩ ane àtɔŋ nɨ̧ nê “Èli, Èli, làma sàba tàni?” Ngua shua nê “Tǎt am Mbɔ̧ɔ̧mà, Tǎt am Mbɔ̧ɔ̧mà leꞋ, à ghɨ̀ na ka ngwàꞋ am à?”

47 Bòt ko ane bòt bu bɔ tɨ̧ɨ̧te abot la e zə ànəa tà shu la nê, mbê waa wua ntɔ Èlȩjà.

48 Wekǒ ane bèshujà bu luula àfɨꞋa mbɔŋ ngà nɨ a kùcha bɔ ntseb a èbem àbɨꞋte a mèlùꞋ la, mbɔ̂ nchùꞋ àtsəa ayɨ̌t ntsà a ètsəê tò nê tà sɔ.

49 Ka èbeko e nê “Ka ndzì, tsiꞋ bà ye nê Èlȩjà naa kɨꞋɨ etɨŋe atò leꞋ.”

50 Yesò mè ŋȩ ane àtɔŋ nɨ̧, èntɨ̧ɨ̧ tò e paa.

51 ÀfɨꞋa mbɔŋ, ndǐ yu bɔ nɨŋ ntsòŋâ ngàbtè lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà la saãaãnà èbâ babe, ebuꞋu àtsə e ghǎ wua lə, sitsǎꞋ nyiꞋnè tèwutsə te saãaãtè àbâ abà.

52 Ètsəsì e li ngaꞋte mɨ̧̂, bòt Mbɔ̧ɔ̧mà nyaŋ bɔ li pfəèꞋte la e yu̧u̧mè,

53 ndzə a èbem ètsəsì bu. Yesò tseke tê njù̧ù̧me bɔ gha a èbem àpfəèa nɨ̧a Mbɔ̧ɔ̧mà tè bòt nyaŋ e ye awɔb.

54 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ tǎt bèshujà bu, nè bèshujà bu be li ngu bɔ̂ tò ba mbààba Yesò la, e ye ndɨ sitsǎꞋ nyìꞋnè la, nè àghɨa a ghɨ̀ la, bɔ taꞋa bɔa tè nê, “Ane nkûŋ, mbê waa li ngu Waã Mbɔ̧ɔ̧mà.”

55 Bèzi nyaŋ e li ngu abot mɨ̧̂ bɔ tɨ̧ɨ̧ a endɨ̌ me lȩ̀ la. Eyaa wu bèzi bu bɔ li ndzə a Galìlî me ghȩ̀ȩ̀ne akwene Yesò ntɨ̀ŋa tò la.

56 Èbeko ayɔɔ ayɔb li ngu Màlià Màdàlin, bɔ̂ Màlià nyɨ̌ Jimsì bɔ̂ Jòsêb nè nyɨ̌ bɔ̧ Zebèdiì.


Bɔ tu a Yesò
( Mk 15:42-47 ; Lk 23:50-56 ; Jn 19:38-42 )

57 È li me wu a nyèmtèsi wòt èkab ko tà ndzə a Àlimàtià, èlen tò wu Jòsêb la kɨꞋɨ. Tà li ngu wakatè Yesò kǒ mɨ̧̂.

58 Tà li ngà abua Pȩlèt nê tà ŋa àpfəꞋte a Yesò abua zi. Pȩlèt nê bɔ̀ ŋa abua tò.

59 Jòsêb nɨ̀ àpfəꞋte yu, ndèbte a èbem ndǐ fi,

60 nɨ ngà ndzi a èbem èsî li, tà bèla ntùa tu a èbem èwu la. Mbɔ̂ mbɨ̀ŋe taꞋà èti nɔ̀ŋè a ètsəê mbɔ̂ me ghǎ.

61 Màlià Màdàlin bɔ̂ Màlià kǒ wu e li ngu abot bɔ tseke a mbì me ye àtsəasì yu la.


Bèmbaabà àtsəasì a Yesò

62 ÈtsəꞋ e tsi è wu àliapfəèa Bèjuê, bètǎt bèntsìà mèpɨ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà nè Bèfalèsiì be bù̧ù̧te a mbì Pȩlèt,

63 nê “Tê, ba ku̧u̧te ndɨ wòt mèfà̧ waa li mbèle yû̧ nê, yea li mpfə è me wu ane èlibȩ betat ye yu̧u̧mè la.

64 È wu ale, ghɨa bɔ̀ gha me baabe àtsəasì yu tè èlibȩ bu betat la è tsea. À bakà ghɨ ale, ko ateko bɔkatè tò aa ghǎ etsɔ àpfəꞋte atò, e bɔ fɨte bòt laꞋnê tà yu̧u̧mè. Bɔ ghɨ̀ ale ko mèfà̧ mbɔŋ naa ghe te tsě me mbì mu.”

65 Pȩlèt zə ale, nê bɔ̀ nɨ bèshujà ko nɨŋ ngà ntsià bɔ̀ me nèèta mbààba àtsəasì yu ane ndɨ bɔ kɔ̀ŋkè la.

66 Ale, bɔ ghà nèètè ndzì àlȩê ane èti lu àtsəasì yu la mbɨ̀Ꞌɨ̀ wòt kǒ tsì, mbɔ̂ ntsià bèshujà bu bɔ me baabe.

© 2006, Cameroon Association for Bible Translation and Literacy

Lean sinn:



Sanasan