ÀfaꞋa 2 - MundaniMènkɨ̀Ꞌɨ̂ Fo Kèfə 1 Àlia Pentekɔ̀s a li me kɨꞋɨ, bòt bu bɔ zì mèntɨ̧ɨ̧ mɔb ane Yesò la e bu̧u̧te adzìꞋ yeamɔꞋ. 2 Bɔ bê me zə àghɨ ako a làꞋ a ègwelebuule mbɨ̀Ꞌɨ̀ àfeme àkekweelè aa ntsèà. ÀdziꞋ me wù̧ù̧ne, bɔ tsiꞋ zə ngaa mbɨ̀Ꞌɨ̀ àghɨ yu a wua ntsèà nè èbem lob yu bɔ̀ wu a èbèm la. 3 Bɔ tsiꞋi ye èghɨ ko mbɨ̀Ꞌɨ̀ ètem èwet e sàbte a ègwet mbà̧à̧te a waa waa tà wu abot la. 4 AfɨꞋa mbɔŋ Fo Kèfə nyi a mèntɨ̧ɨ̧ mɔb tè waa waa tsiꞋi me làꞋà ane ndɨ̧te èlaꞋ tsa tsa, mbɨ̀Ꞌɨ̀ Fo Kèfə è ŋa wɔb mètàŋ la. 5 Bèjuê è le wuê a Jèlusalèm, bòt bɔ̀ɔ̀ nkùkta Mbɔ̧ɔ̧mà bɔ dzəa èlaꞋ ègème a ngɔ̀ŋ ŋaa la. 6 AfɨꞋa bòt baa e zə ndɨ bòt bu bɔ zì mèntɨ̧ɨ̧ mɔb ane Yesò la, e tsiꞋa ndàꞋa ndɨ̧te èlaꞋ tsa tsa la, taꞋà ènɔ̧̂ bòt e bu̧u̧te abot. Ènyit bòt ngaa bàgème e taꞋa bɔ̌ nkàà nê bɔ zə ndɨ bòt Yesò bu e làꞋà ane ndɨ̧ tɔb la. 7 Ànəa ngaa a bê ntsè àwɔb tè bɔ tsiꞋi laꞋnê, “Ka bòt baa ndàꞋà anè la wu bòt Galìlî à? 8 Bɔ chɨɨmè ngɨ̀ na ka ntsìꞋa ndàꞋà ndɨ̧te èlaꞋ ta à? 9 ÀbəèꞋ àya a dzə a Patìà, Medìà, nè Elàm; èbeko e dzəè a Mèsòpòtamìà, Jùdià, nè Kàpàdosìà; nè èbe be dzə a Pontùs, ndɔ̀Ꞌ nè Esìà, 10 nè bòt bɔ ndzəè fɔ̀ɔ̀le a Fligìà nè Pàmfilìà, ka ŋè èbe Ejìb, nè Libìà a ngèt àpfəèa Silenè, mè nè èbe be dzəè a Luêm la, 11 Bèjuê nè bòt kà wu Bèjuê, bɔ gheblè tê ntsìꞋa nkùkta Mbɔ̧ɔ̧mà mbɨ̀Ꞌɨ̀ Bèjuê la. ÀbəèꞋ àko ane yɔb li ngu bòt Klît, nê bòt Àlabìà. AfɨꞋa mbɔŋ bòt ngaa e biitè nê, ‘Ghǎ ghɨ̂ ka ba me zə bòt baa bɔ zì mèntɨ̧ɨ̧ mɔb ane Yesò la e tsiꞋa ndàꞋà ane ndɨ̧ ta shua taꞋa mènəè Mbɔ̧ɔ̧mà ghɨ̀ la à’?” 12 Ànəa ngaa a li mbê ntsè àwɔb tè waa waa ane yɔb tsiꞋi me biite wanyɨ vi nê, “Àyaa à nyɨꞋta ne ghà à?” 13 Ka bòt ko e me wȩ̀ȩ̀te bòt Yesò bu shua nê, “Bòt baa e be mèlùꞋ.” Èngǎ̧ Pità li ndàꞋ la 14 AfɨꞋa mbɔŋ, Pità lɔ̀Ꞌɔ a si a kètsìà bɔntu̧ Yesò ko bu ntsɔ̀b wemɔ̀Ꞌ la, ndɔ̀kè àtɔŋ azi mbùꞋ èngǎ̧ waa me làꞋa abua ènɔ̧̂ bòt bu è wu abot la. Tà li nê, “Bɔnyɨ bɔ̧ Bèjuê, nè waa waa tàa ntsèka a Jèlusalèm la, bɨ̀ yute è shu awɨ̧ àghɨa mènəè maa bɨ ye àfɨ̀Ꞌ yaa la nyɨꞋtà la. 15 Bòt baa è bakà be mèlùꞋ mbɨ̀Ꞌɨ̀ bɨ kwàꞋtà la. Àfɨ̀Ꞌ yaa bele wu nyèm tebəèꞋa a ntɔtetsɔ̌Ꞌ. 16 Eyaa wu àghɨa ndàꞋàtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà, Jòl li shu la nê: 17 ‘Mbɔ̧ɔ̧mà laꞋnê, eyaa àghɨa màa li ghɨ̌ ane èli mèndìa la. Maa li zǐ Fo yaã adù̧ waa waa, bɔ̧ bɨ̧ aa me làꞋà mèngǎ̧ ane àtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà, bɔngwàꞋ bɨ̧ e ye ètsə, ndente bòt tɨ̧ te mè ndzě ndzò̧tsə. 18 Ooê, maa li zǐ Fo yaã fɔ̀ɔ̀le a ègwet bɔfàꞋ bɔ̧, àvi nè mbâ̧ àfɨꞋa mbɔŋ tè bɔɔ me làꞋa mèngǎ̧ ane àtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà. 19 Maa li ghɨ̀ ngɨŋa mènəè a ègwelebuule e mě èghɨ ènəê kà ye fɨ̀Ꞌ àa nyɨ̀Ꞌta mètàŋ mɔ̧ la a sitsǎꞋ. Bɨa li ndzè àlo̧, ndzě èwet, mè ndzè ndiꞋ kèfen, 20 àtaãnyèm a fen, èŋu e tsiꞋi me beꞋe mbɨ̀Ꞌɨ̀ àlo̧, ka ngule àlia nɨ̧ Lefɨ̀Ꞌ a kùꞋ. 21 AfɨꞋa mbɔŋ, waa waa tà tɔ èlen Tǎt wa la, naa peme.’ ” 22 Pità ghɨ̀ ale, mè shu abua yɔb nê, “Bòt Izəèlȩê, bɨ̀ yute èngǎ̧ waa. Yesò wòt Nazàlet li ngu wòt Mbɔ̧ɔ̧mà yɔꞋ mè ngɨ̀ bɨ ko atò ane mènəè kà ye fɨ̀Ꞌ mu tà li ngua ngɨ̀à mè ngɨ̀à ngɨŋa mènəè, ngɨ̀à èghɨ àa nyɨ̀Ꞌta mètàŋ Mbɔ̧ɔ̧mà la. Bɨ̀a mbɔŋ bɨ koê mènəè maa nkàà nê bɨ li ngu a si àfɨꞋa mbɔŋ. 23 Mbɔ̧ɔ̧mà zìambɔŋ li ndzaŋe làŋke mè nko ndɨ bòt kàbɔ̀ŋ aa li ŋa Yesò abua yɨ̧ la. Bɨ li ngɨ̀ bòt kàbɔ̀ŋ e wu̧u̧te atò a mbɨ̧̀ mbasa, mbùŋè. 24 Ka Mbɔ̧ɔ̧mà li ngɨ̀ tà yù̧ù̧me. Mbɔ̧ɔ̧mà li mè ngɨ̀ ngoꞋte kekweelè tu tà li ndze ka mpfə la, te sa atò nkàà nê èvə e li è ka wu ko ebaãaã atò ekuule adzìꞋ yu bòt àa mpfəèa ngà la. 25 Dàbid li shu èngà̧ waa ane Yesò nê, ‘Maà ndzèa Tǎt am àfɨ̀Ꞌ àgème a ngèt yaã. Tà wu àbâ àbualu̧ am, ale è nka wu me bɔɔ àghɨa ko. 26 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ àa anè la, maà ndàꞋà ngùꞋtà am nkàà nê èntɨ̧ɨ̧ am aa mbɔ̀. Mâ batè ngû nyà̧ sitsǎꞋ mbɨ̀Ꞌɨ̀ bɔbȩ bàgème ale, mbɔ̂ ndzì èntɨ̧ɨ̧ am ane àghɨa tàa li ghɨ̌ abua am la. 27 Mâ ko nê, betsiꞋa àwɔ̀ Tǎt am, à ka waꞋa am àlaꞋ a bèmpfəà. BetsiꞋa à ka waꞋa waã wè tàa ndzəèa awê ntsɔ̧̀ la, tà fì. 28 À nyɨꞋte am alu̧ màa ghȩ̀ȩ̀ne tè ye ngule mèmpème kàlìà la. Ndɨ̀ wu à wu ba nè la, aa ghɨ̌ maa bɔ taꞋa mèngùꞋte.’ 29 “Bɔnyɨ bɔ̧, maà làꞋa tê bɨa ko ndɨ tǎt nyaꞋ wa Dàbid li ngu la. Tà li mpfə bɔ tu atò, tè àtsəasì atò a bele nè laane waa ba yea. 30 Tà li ngu ndàꞋàtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà mè nko àghɨa Mbɔ̧ɔ̧mà wu e kâꞋ nê yea ghɨ̌ abua zi la. Mbɔ̧ɔ̧mà li ndzì nkà̧ nê yea li yɔꞋɔ wòt àndǎ̧ Dàbid kǒ ane fɔ̧̀, taa wu mbɨ̀Ꞌɨ̀ Dàbid li nguê la. 31 Dàbid li nko àghɨa Mbɔ̧ɔ̧mà nàa nkɨ̀ li ghɨ̌ la. Tà ko ale, tà nɨ èngà̧ waa nɨŋ shu ndɨ Fɔ̧̀ wu Mbɔ̧ɔ̧mà li ndzɔꞋ etsàà la, nàa li eyu̧u̧me la, nê, ‘Mbɔ̧ɔ̧mà li tà kà sa atò àlaꞋ a bèmpfəà. Nyà̧te ènyit tò te li tè ka fî.’ 32 Bàa mbɔŋ ba yè nê àghɨ aya mè nko nê, Mbɔ̧ɔ̧mà ghɨ̂ Yesò waa yù̧ù̧me. 33 Mbɔ̧ɔ̧mà yu̧u̧me atò ntsìà àbâ àbualu̧ azi, mè ndzì Fo Kèfə ane tò, mbɨ̀Ꞌɨ̀ Tǎt tò Mbɔ̧ɔ̧mà wu zìambɔŋ li nkàꞋ la. Èghɨ bàa bɨ ye àfɨ̀Ꞌ yaa mè ndzəèa la, wu èghɨ Yesò ghɨ̌ ane ya la. 34 Dàbid zìambɔŋ li tà kà gha a ègwet. Tà li ntsìꞋi shu nê, ‘Mbɔ̧ɔ̧mà Lefɨ̀Ꞌ li shu abua Lefɨ̀Ꞌ am nê, tseke àbâ àbualu̧ am, 35 tè è ngɨ̀a ŋà èlu̧ à tsite èka bê a ègwet bɔmbù̧ bê.’ 36 “Bɨ̀a bòt Izəèlȩê bàgème, bɨ ko nkûŋ nkûŋ nê, Mbɔ̧ɔ̧mà lȩ̂ a Yesò wu bɨ li ngù̧ù̧te atò a mbɨ̧̀ mbasa la ane Tǎt wa, mè ndzɔ̀Ꞌɔ atò mbɨ̀Ꞌɨ̀ Fɔ̧̀ wu ye tsàà la.” 37 Mbɨ̀Ꞌɨ̀ bòt bu abot la e zə èngà̧ waa la, e baãaãte awɔb a mèntɨ̧ɨ̧ mɔb. Bɔ biitè a Pità nè bɔntu̧ Yesò ko bu nê, “Bɔnyɨ ba, baa chɨɨme ghɨ̀ naà?” 38 Pità bɨ̀ɨ̀lè èngǎ̧ wɔb nê, “Waa waa ane yɨ̧ waꞋa mènəè kàbɔ̀ŋ mi, bɔ zì atò a èdzî ane èlen Yesò Klistò. Bɨ ghɨ̌ ale, ko Mbɔ̧ɔ̧mà naa waꞋa mènəè kàbɔ̀ŋ mɨ̧ e mě zǐ Fo Kèfə ane yɨ̧. 39 Mbɔ̧ɔ̧mà kàꞋà mènəè maa abua yɨ̧ nè bɔ̧ bɨ̧ bàgème. Tà kàꞋà mènəè maa mɨ̧̂ abua bòt bɔ bele a endɨ̌ la, nè waa waa tàa tɔ atò nê tà kɨꞋɨ nkùŋe àvi la.” 40 Pità làꞋà mènəè nyaŋ nɨŋ shù̧ù̧te awɔb, mè səèŋkè ètû̧ bɔb nê, bɔ̀ kubte ane mènəè kàbɔ̀ŋ mɔb mbɨ̀Ꞌɨ̀ ngoꞋ yaa nga ekwene a ègwet bòt kàbɔ̀ŋ la, è kwene a ègwet lɔb mɨ̧̂. 41 Tà làꞋa èngǎ̧ mbɔŋ ale, bòt nyaŋ abot və e bɨ̧ɨ̧nè tè bɔ zì àwɔb a èdzî. Bòt mbɔ̀ŋè bètɔsì batat e nkwèꞋnè ane bòt Yesò bu ane àlia ngaa. Mèntsèke bòt Yesò 42 AfɨꞋa bɔ bɨ̧̀ɨ̧̀ne èngǎ̧ Yesò la, bɔ zì ètsə bɔb mbɨ̀Ꞌɨ̀ eko èghɨ bɔntu̧ Yesò bu e nyɨꞋtà la. Bɔ ghɨ̀ ale, ntsìꞋa ngɨ̀à mènəè mɔb ègème ane ètsəê wemɔꞋ, njɨ̀a èghɨjɨ bɔb mè ntsàꞋtè a Mbɔ̧ɔ̧mà adzìꞋ yeamɔꞋ. 43 Mbɔ̧ɔ̧mà li ngɨ̀ bɔntu̧ Yesò bu e taꞋa ghɨ̀ ngɨŋa mènəè, nè tèwuute ènəê kà ye fɨ̀Ꞌ nɨŋ nyɨ̀Ꞌte mètàŋ tò. Wòt ègème tà ye àghɨa a ghɨ̀ la, è taꞋa bɔa. 44 Bòt Yesò bu e li ngua ntsèkâ wuê mbɨ̀Ꞌɨ̀ ləlob yemɔ̀Ꞌ mè fɔ̀ta mbà̧à̧ta èghɨ bɔb ndɨŋndɨ̀ŋ. 45 Wòt wɔb nàa ngɨ̀ tà me kɨ̀ŋke àghɨ, èbeko nè bòt e fɨ̧̀ɨ̧̀nè èghɨ bɔb, ngàbtè èkab wu abua bèŋût. 46 Bɔ li ngua mbù̧ù̧tà ane ènɔ̧̂ wemɔꞋ a èbem lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà a Jèlusalèm àli àgème. Bɔ li ngua njɨ̀a èghɨjɨ bɔb adzìꞋ yeamɔꞋ a èpfəè bɔb, nè èntɨ̧ɨ̧ kèfə mè ngùꞋtà wɔb. 47 Bɔ li ngua nguꞋta a Mbɔ̧ɔ̧mà tè waa waa ye nê bɔ wu bòt ntsɔ̧̀. Tè Yesò li ngua nkwèꞋnà bòt tà ŋa wɔb ngule mèmpème la ane yɔb àli àgème. |
© 2006, Cameroon Association for Bible Translation and Literacy