Romanos 3 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca1 Saájee, ¿ná kúvi kino̱o va̱ꞌa ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ Israel nsú káꞌ nu̱u̱nꞌ rá inka ñɨvɨ? Áxí, ¿na̱ nu̱u̱nꞌ íyótiñu ya̱ níso te̱e Israel seña circuncisión yɨkɨkúñu‑u? 2 ¡Kue̱ꞌe̱ꞌ!, jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí jie̱ꞌe̱ꞌ kúvi‑i ya̱ váꞌa nu̱u̱nꞌ ráa. Chi va̱tu̱ꞌ nijia chi ya̱ xíꞌnañúꞌún ka̱ꞌ kúvi ya̱ nte̱tíñú Ndiosíꞌ ráa kumí ráa tu̱ꞌun re̱ꞌ. 3 Jee, ¿ná kuvi retú sava ráa ntu nsi̱kúnkuvi na̱a̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ? ¿Á saꞌá yukuán ya̱ nsáꞌ sikúnkuvi na̱a̱ꞌ Ndiosíꞌ tu̱ꞌun njia̱ꞌayuꞌú re̱ꞌ rúja? 4 ¡Ntu̱né íyó sukuán! Chisaꞌ na̱a̱ꞌ kúvi Ndiosíꞌ súnika̱ꞌ nta̱ká ñɨvɨ kúvi ráa ñɨvɨ túꞌún, sáni káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ: Sáva kene na̱a̱ꞌ nú jín tu̱ꞌun káꞌánꞌ nú, jee kuneí nú sáá tée ñɨvɨ kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ nú. Káchíꞌ David nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. 5 Soo retú ya̱ niva̱ꞌa sáꞌá‑ó stúvi ya̱ na̱a̱ꞌ sáꞌá Ndiosíꞌ, ¿ná kúvi ya̱ kachiꞌ‑ó, résa? ¿Á ntu na̱a̱ꞌ kúvi Ndiosíꞌ xinóꞌo re̱ꞌ yó, résa? (Va̱ káꞌánꞌ ni̱ꞌ kuéntáꞌ káꞌánꞌ rá ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá.) 6 ¡Ntu̱né íyó sukuán! Chi retú ntu sáꞌá na̱a̱ꞌ Ndiosíꞌ, ¿na̱sa keꞌneꞌ re̱ꞌ kua̱chi rá ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́, résa? 7 Soo retú tuntúꞌún ni̱ꞌ íyótiñu‑u sáva stúvi‑i ya̱ na̱a̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ jee sukuán saꞌ víꞌí káꞌ ntántúníꞌ kenta tu̱vi ya̱ viiꞌ nasɨ́kuitɨꞌ ka̱ꞌ kúñáꞌnú re̱ꞌ, jee, ¿na̱ kuvi chi kúnáaꞌ i̱i̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ kúvi ni̱ꞌ ɨɨn ñɨvɨ kua̱chi, résa? 8 Ntu sukuán ví‑i, sáni kákuíyuꞌú ñɨvɨ káꞌvi ni si̱kɨ̱ꞌ yó jee káchíꞌ ráa ya̱ káchíꞌ‑ó: “Saꞌá‑ó ya̱ niváꞌa sáva kiji ya̱ váꞌa.” Na̱a̱ꞌ xinóꞌo Ndiosíꞌ ráa. Kua̱íyó ñɨvɨ sáꞌá kua̱chi 9 Saájee resa̱a jee ránuꞌuꞌ ya̱ kúvi ránꞌ ñɨvɨ Israel, ¿á kúvi ránꞌ va̱ꞌa ka̱ꞌ nsú káꞌ rá inka ñɨvɨ ya̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel? ¡Ntu̱ví kuitɨꞌ!, chi ya̱ nkachiꞌ ránꞌ ya̱ nta̱ká ñɨvɨ, va̱ni sú rá ñɨvɨ Israel jín va̱ni sú rá ñɨvɨ ya̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel, yɨ́ꞌɨ́ ráa xi̱ntíín kua̱chi. 10 Suꞌva káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ: Ntu íyó ñɨvɨ na̱a̱ꞌ, ni sú ɨɨn ni. 11 Ntu̱ví íyó ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ jiáku̱ꞌun iniꞌ‑i Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. Ntu̱ví íyó ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ núkú‑u kɨꞌɨ‑ɨ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. 12 Nta̱ká ñɨvɨ nna̱kui̱ñɨ̱ꞌ yátá ráa nu̱u̱nꞌ ichi Ndiosíꞌ. Ɨɨn nuún ni ntáká ñɨvɨ nkenta síjíta ráa maáráa. Ntu̱ví íyó ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ sáꞌá ya̱ váꞌa, ntu̱né íyó ni sú ɨɨn. 13 Jee káꞌánꞌ ráa tu̱ꞌun ntu íyó ninuꞌun chi yaviꞌ su̱ku̱nꞌ ráa kúvi kuéntáꞌ veꞌi ni̱yɨ ya̱ núne, jee yáá túꞌún ráa, jee xtúfíꞌ tu̱ꞌun káꞌánꞌ ráa kuéntáꞌ nute xéénꞌ koo. 14 Jee yuꞌú ráa ñúꞌún chitú máá tu̱ꞌun chísónínu jín tu̱ꞌun táꞌvi iniꞌ. 15 Jee ñamaꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ráa sáva saꞌá ráa ni̱yɨ. 16 Xínáánꞌ ráa jín tu̱nóꞌó sáꞌá ráa nu̱u̱nꞌ jíka ráa. 17 Jee ntu jíníꞌ ráa ichi kuneeꞌ ñunkúún ráa. 18 Jee ntu̱ví ñúꞌún yúꞌví iniꞌ ráa néꞌyá ráa Ndiosíꞌ. 19 Soo jíníꞌ‑ó ya̱ néni ɨɨn tu̱ꞌun ya̱ káchíꞌ ley nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jee káchíꞌ‑i vá nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa chi̱ji xi̱ntíín ley vá, sáva nta̱ká ñɨvɨ kasɨꞌ ráa yuꞌú ráa chi ntu kúvi nama ráa maáráa, jee kua̱íyó ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́ kɨꞌɨ ráa chi̱ji nu̱u̱nꞌ sanáaꞌ Ndiosíꞌ si̱kɨ̱ꞌ kua̱chi ráa. 20 Chi ni ɨɨn ñɨvɨ ntu kínóo na̱a̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nánukú ráa sikúnkuvi ráa ya̱ tátúníꞌ ley re̱ꞌ. Chisaꞌ sáꞌá ley vá ya̱ kukáꞌnú iniꞌ‑ó ya̱ níso‑ó kua̱chi. Sikáku Ndiosíꞌ yó siíyo re̱ꞌ yó xi̱ntíín kua̱chi‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ kúneí iniꞌ‑ó Jesús 21 Soo vitan jee stúvi Ndiosíꞌ ya̱ sáꞌá re̱ꞌ ya̱ kínóo na̱a̱ꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nsú jie̱ꞌe̱ꞌ ley ví‑i. Jee tu̱ꞌun ley re̱ꞌ ya̱ njiáꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Moisés jín tu̱ꞌun rá te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú re̱ꞌ, jee tu̱ꞌun ntee ráa jiáꞌa‑a ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ sáꞌá Ndiosíꞌ sukuán. 22 Chi Ndiosíꞌ sáꞌá re̱ꞌ ya̱ kínóo na̱a̱ꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús ya̱ kúvi Cristo. Sáꞌá Ndiosíꞌ sukuán jín ntáká ráa ya̱ kúneí iniꞌ ráa Cristo chi ntu sɨ́ɨ́n sáꞌá re̱ꞌ jín ɨɨn inka ráa. 23 Chi ntáká ñɨvɨ nsa̱ꞌá ráa kua̱chi jee saáva kújíká ráa ntu kénta kino̱o na̱a̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ viiꞌ kúñáꞌnú re̱ꞌ. 24 Soo nsiíyo Ndiosíꞌ kua̱chi‑ó sáva kino̱o na̱a̱ꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nsi̱kútaꞌviꞌ saɨn re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ‑ó sú ntu íyó ni̱ꞌi̱nꞌ‑ó maa chi íyó mániꞌ iniꞌ re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ yó, chi nchu̱náán nkáꞌnú Cristo Jesús nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi‑ó, sáva nákani núne Cristo yó kene‑ó nu̱u̱nꞌ kua̱chi‑ó, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ yɨ́ꞌɨ́‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 25 Chi ñani Ndiosíꞌ Jesús sáva kuviꞌ re̱ꞌ jee katɨ ni̱ñɨ̱ꞌ re̱ꞌ sáva so̱ko̱ꞌ re̱ꞌ maáréꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi‑ó, sáva kunekáꞌnú iniꞌ Ndiosíꞌ kua̱chi‑ó, jie̱ꞌe̱ꞌ kúneí iniꞌ‑ó Jesús. Jee sukuán stúvi Ndiosíꞌ ya̱ na̱a̱ꞌ kúvi re̱ꞌ chi njia̱ꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá kua̱chi nsa̱ꞌá ñɨvɨ tiempúꞌ yanaꞌán, jee ntu nxínóꞌo re̱ꞌ ráa, 26 chi ñeꞌneꞌ iniꞌ re̱ꞌ maa. Jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ sukuán sáva tiempúꞌ vitan stúvi re̱ꞌ ya̱ maáréꞌ na̱a̱ꞌ kúvi re̱ꞌ. Sáva kuvi saꞌá na̱a̱ꞌ re̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ kua̱chi ñɨvɨ jee suni sanáaꞌ re̱ꞌ ya̱ kino̱o na̱a̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 27 Resa̱a jee, ¿né núꞌ íyó ya̱ káꞌánꞌ téyɨ́ɨ́‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ maáó, résa? ¡Ntu kúvi kuitɨꞌ! ¿Na̱chi ntu kúvi kaꞌanꞌ téyɨ́ɨ́‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ maáó? ¿Á ntu kúvi kaꞌanꞌ téyɨ́ɨ́‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ sáꞌá‑ó tiñu váꞌa? ¡Ntu̱ví kuitɨꞌ!, chisaꞌ tátúníꞌ Ndiosíꞌ ya̱ íyó kuneí iniꞌ‑ó Cristo. 28 Chi jíníꞌ‑ó ya̱ sííyo Ndiosíꞌ kua̱chi‑ó sáva kino̱o na̱a̱ꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kúneí iniꞌ‑ó Jesús jee nsú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ síkúnkuvi‑ó rá tiñu tátúníꞌ ley. 29 ¿Á kúvi Ndiosíꞌ kua̱chi kuitɨꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ Israel, résa? ¿Á ntu suni kúvi re̱ꞌ Ndiosíꞌ rá inka ñɨvɨ ya̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel, résa? Va̱tu̱ꞌ nijia, suni kúvi re̱ꞌ Ndiosíꞌ ñɨvɨ rá inka nación. 30 Chi métúꞌún ɨɨn ni Ndiosíꞌ íyó. Suvire̱ꞌ ví ya̱ sííyo re̱ꞌ kua̱chi rá ñɨvɨ sáva kino̱o na̱a̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kúneí iniꞌ ráa Jesús, va̱ni ñɨvɨ Israel ya̱ níso seña Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ yɨkɨkúñu ráa, va̱ni rá ñɨvɨ inka nación ya̱ ntu níso ráa seña circuncisión. 31 Saájee retú sííyo Ndiosíꞌ kua̱chi‑ó jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kúneí iniꞌ‑ó Jesús, ¿á síjíta‑ó tu̱ꞌun káꞌánꞌ ley vá? ¡Ni ntu̱ví kuitɨꞌ! Chisaꞌ kúnáaꞌ iniꞌ‑ó ya̱ yɨ́yáꞌvi ley vá. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.