Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Mateo 9 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Xínúvi Jesús ɨɨn te̱e ntu kúvi kantaꞌ
( Marcos 2:1-12 ; Lucas 5:17-26 )

1 Saájee nna̱ku̱ꞌun Jesús iniꞌ barkúꞌ, jee nna̱jia̱ꞌa re̱ꞌ íyo tuku ka̱ꞌ inka ichi yúnteñúꞌún, jee nnenta re̱ꞌ ñuunꞌ nu̱u̱nꞌ nééꞌ re̱ꞌ.

2 Jee yukuán nkuvi ya̱ nki̱naka rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e kúꞌvíꞌ ya̱ ntu kúvi kantaꞌ‑a, jee yósóꞌ‑o nu̱u̱nꞌ tu̱nchi̱só. Jee sáá niniꞌ Jesús ya̱ jínúꞌ iniꞌ ráa kúneí iniꞌ ráa re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ te̱e ntu kúvi kantaꞌ vá: ―Se̱ꞌya, nasáneí iniꞌ nú, chi ya nne̱káꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ noꞌó jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi nú ―nkachiꞌ Jesús.

3 Saájee sava rá te̱e kúvi mestrúꞌ xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, nkaꞌvi iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús: “Káꞌánꞌ te̱e yaꞌá tu̱níváꞌa néꞌyá re̱ꞌ Ndiosíꞌ.”

4 Soo ya jíníꞌ Jesús ná kúvi ya̱ jiáni iniꞌ ráa jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Na̱ kuvi chi jiáni niva̱ꞌa iniꞌ ánímaꞌ rán rúja?

5 ¿Né ɨɨn vá ka̱ꞌá ka̱ꞌ kachiꞌ ni̱ꞌ rúja? ¿Á kachiꞌ ni̱ꞌ: “Nne̱káꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ noꞌó jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi nú”, áxí, á kachiꞌ ni̱ꞌ: “Nako̱o jee kaka”, rúja?

6 Soo nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, stúvi ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán sáva kukáꞌnú iniꞌ rán ya̱ nísotíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá sáva kunekáꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi ñɨvɨ ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ te̱e ntu kúvi kantaꞌ vá: ―Nako̱o, jee nakeꞌen tu̱nchi̱só nú jee kuánoꞌonꞌ veꞌi nú ―nkachiꞌ re̱ꞌ.

7 Saájee nnako̱o te̱e vá, jee kua̱noꞌonꞌ‑o veꞌi‑i.

8 Jee sáá niniꞌ rá ñɨvɨ ya̱ nsa̱ꞌá Jesús, jee nti̱vɨ́ xá xi̱ni̱ꞌ ráa. Jee nna̱kuetúꞌún víꞌí ráa Ndiosíꞌ, ya̱ suꞌva njiáꞌa Ndiosíꞌ fuersáꞌ ííꞌ níꞌin níso re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ.


Kána Jesús Mateo
( Marcos 2:13-17 ; Lucas 5:27-32 )

9 Jee sáá nkene Jesús yukuán, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e naní Mateo, nééꞌ‑e vetíñú nu̱u̱nꞌ tɨ́ɨn‑ɨ xu̱ꞌún náneeꞌ ñuunꞌ Roma, jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u: ―Kunikɨnꞌ nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ re̱ꞌ, jee nna̱kuiñɨꞌ‑ɨ jee nchi̱nikɨnꞌ‑ɨ Jesús kua̱ꞌa̱nꞌ‑a jín re̱ꞌ.

10 Jee sukuán nkuvi ni nééꞌ Jesús yumesáꞌ iniꞌ veꞌi, jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá te̱e tɨ́ɨn xu̱ꞌún náneeꞌ ñuunꞌ Roma, jín suni kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ kua̱chi, nkenta ráa yájíꞌ nkáá ráa jín Jesús nu̱u̱nꞌ nééꞌ re̱ꞌ jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ.

11 Jee sáá niniꞌ rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo yaꞌá, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ: ―¿Na̱ kuvi chi yájíꞌ Mestrúꞌ rán jín rá te̱e tíꞌñá tɨ́ɨn xu̱ꞌún náneeꞌ ñuunꞌ Roma jín rá te̱e sáꞌá kua̱chi? ―nkachiꞌ ráa.

12 Jee sáá nteso̱ꞌo Jesús ya̱ nkachiꞌ ráa sukuán, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Rá ñɨvɨ íyó váꞌa ntu̱ví jíniñúꞌún ráa te̱e sátátán ta̱ta̱nꞌ stíláꞌ, chisaꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ ví ya̱ jíniñúꞌún ráa maa.

13 Kuáꞌán rán, jee kutu̱ꞌva rán ná kúníꞌ káchíꞌ tu̱ꞌun yaꞌá ya̱ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ ya̱ káchíꞌ Ndiosíꞌ suꞌva: “Kuíni ni̱ꞌ ya̱ kunáꞌví iniꞌ rán ñanitáꞌán rán, jee nsú ya̱ so̱ko̱ꞌ rán rá sa̱na̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ.” Chisaꞌ nsáꞌ váji ni̱ꞌ kana ni̱ꞌ rá ñɨvɨ na̱a̱ꞌ sáva ki̱vɨ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, chisaꞌ va̱ji ni̱ꞌ kana ni̱ꞌ rá ñɨvɨ íyó kua̱chi sáva nakani iniꞌ ráa jee ki̱vɨ ráa naꞌá Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús.


Jíkátu̱ꞌún ráa Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nééꞌ niteꞌ
( Marcos 2:18-22 ; Lucas 5:33-39 )

14 Saájee rá te̱e súkuáꞌa Juan ráa, te̱e síkuánuté, nku̱yatin ráa nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ ráa: ―¿Na̱ kuvi chi ránuꞌuꞌ, jín suni rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo, jee kue̱ꞌe̱ꞌ íchí nééꞌ niteꞌ ráníꞌ, soo rá te̱e kútáꞌán jín nú súkuáꞌa nú ntu̱ví nééꞌ niteꞌ ráa?

15 Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Á kuvi kukuíꞌyáꞌ iniꞌ rá ñɨvɨ kútáꞌán jín te̱e sukuán tánáꞌá ni nééꞌ re̱ꞌ jín ráa rúja? Ntu̱ví. Soo kenta rá ki̱vɨ̱ꞌ siíyo rá inka ñɨvɨ te̱e sukuán tánáꞌá vá nu̱u̱nꞌ ráa, saájee kuneeꞌ niteꞌ ráa.

16 ’Ni ɨɨn ñɨvɨ ntu náchuꞌun kúté saꞌma jiáá ya̱ ntiáꞌan naniyɨ nu̱u̱nꞌ ɨɨn saꞌma túꞌú ntéꞌneꞌ nakoto‑o vá, chi naniyɨ saꞌma jiáá vá, jee natá‑a ka̱ꞌ jee kukáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ téꞌnéꞌ saꞌma túꞌú vá.

17 Jee suni ni nsáꞌ chuꞌun ñɨvɨ nixiꞌ jiáá iniꞌ ñɨɨn xlaúꞌ túꞌú, chi kaꞌnɨꞌ rá ñɨɨn xlaúꞌ vá, jee katɨ nixiꞌ vá jee naanꞌ rá ñɨɨn xlaúꞌ vá. Chisaꞌ chuꞌun‑ó nixiꞌ jiáá iniꞌ ñɨɨn xlaúꞌ jiáá, saájee ni núvíꞌ ráa nkɨ́naanꞌ jee kunaꞌán ka̱ꞌ ni núvíꞌ‑i ―nkachiꞌ Jesús.


Se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Jairo, jín ñaꞌan ya̱ nsi̱káchiꞌi ña yúsaꞌma Jesús
( Marcos 5:21-43 ; Lucas 8:40-56 )

18 Jee ni káchíꞌ ka̱ꞌ Jesús rá tu̱ꞌun vá, jee saájee nkenta ɨɨn te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel jee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́‑ɨ nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ‑i: ―Se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ sukuán ni̱ꞌi̱ꞌ ña. Soo kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú xá chisó nú naꞌá nú ña, jee kutekuꞌ ña ―nkachiꞌ‑i.

19 Jee nna̱kuiñɨꞌ Jesús kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín te̱e vá jín rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa.

20 Jee sukuán jee ɨɨn ñaꞌan kúꞌvíꞌ, ya̱ ya va̱ji u̱xu̱ꞌ u̱vi̱ꞌ (12) kui̱ya̱ꞌ ya̱ nóꞌo ña kue̱ꞌi̱ꞌ jiátɨ ni̱ñi̱ꞌ, jee ña̱kuyatin ña ya̱ta̱ꞌ Jesús jee nsi̱káchiꞌi ña yúsaꞌma ya̱ta̱ꞌ re̱ꞌ.

21 Chi jiáni iniꞌ maáña: “Retánꞌ kua̱chi sikáchiꞌi ni̱ꞌ saꞌma re̱ꞌ, jee nuvi ni̱ꞌ”, káꞌvi iniꞌ ña.

22 Soo nna̱koto yátá Jesús, jee niniꞌ re̱ꞌ ña, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Nasaꞌá neí iniꞌ nú, se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́, chi jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ínúꞌ iniꞌ nú kúneí iniꞌ nú nuꞌuꞌ jee nxi̱núvi ni̱ꞌ noꞌó ―nkachiꞌ re̱ꞌ, jee kuísá máá hora yukuán nnuvi ña.

23 Jee sáá nkanta Jesús veꞌi te̱e kúñáꞌnú vá, jee niniꞌ re̱ꞌ ya̱ nééꞌ rá ñɨvɨ tívɨ́ꞌ xi̱kiꞌli yaaꞌ ni̱yɨ jee ne̱ va̱a̱ꞌ náꞌyúꞌ rá ñɨvɨ.

24 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Kene rán yaꞌá, chi nsáꞌ ni̱ꞌi̱ꞌ ña, chisaꞌ kíxíꞌ ña ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nkaꞌanꞌ ichi rá ñɨvɨ vá nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ.

25 Soo sáá nsiíyo re̱ꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ, jee nki̱vɨ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ káá ñalúlí vá, ntɨɨn re̱ꞌ naꞌá ña jee nxi̱nákóo re̱ꞌ ña nna̱tekuꞌ ña.

26 Jee ñe̱te̱nuun tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ tiñu ya̱ nsa̱ꞌá Jesús kua̱íyó sánitɨ́ɨn yukuán.


Xínúvi Jesús u̱vi̱ꞌ rá te̱e kuáá

27 Jee nkene Jesús yukuán jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ, jee u̱vi̱ꞌ te̱e kuáá nchi̱nikɨnꞌ ráa re̱ꞌ, jee kánajíín ráa, jee nkachiꞌ ráa: ―¡Kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú ránuꞌuꞌ, noꞌó ya̱ kúvi nú Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ David! ―nkachiꞌ ráa.

28 Jee sáá nki̱vɨ Jesús veꞌi, jee ña̱tuꞌva ni núvíꞌ rá te̱e kuáá vá nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Á jínúꞌ iniꞌ rán ya̱ kuvi saꞌá ni̱ꞌ ya̱ nu̱nijínꞌ nchinúún rán? ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Saá, I̱toꞌoꞌ.

29 Saájee nsi̱káchiꞌi Jesús nchinúún ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Saꞌá ni̱ꞌ sánikua̱ꞌ jínúꞌ iniꞌ rán kúneí iniꞌ rán.

30 Saájee nnu̱nijinꞌ rá nchinúún ráa jee nkuvi nna̱kune̱ꞌyá ráa. Jee nta̱túníꞌ ni̱ꞌin re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Kumí rán ya̱ koto ni ɨɨn ñɨvɨ kukáꞌnú iniꞌ‑i ya̱ nkuvi jín rán.

31 Soo sáá nkene ráa nu̱u̱nꞌ nééꞌ Jesús, jee nsi̱kúténuun ráa tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ tiñu nsa̱ꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kua̱íyó ñuꞌun vá.


Xínákaꞌanꞌ Jesús ɨɨn te̱e ñɨ́ꞌɨ́nꞌ

32 Jee sáá nkene ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa, jee nkenta rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ Jesús náka ráa ɨɨn te̱e ñɨ́ꞌɨ́nꞌ yɨ́ꞌɨ́ kui̱ꞌna̱ꞌ maa.

33 Jee sáá nta̱níkɨ́nꞌ re̱ꞌ kui̱ꞌna̱ꞌ vá jee nna̱kaꞌanꞌ te̱e ñɨ́ꞌɨ́nꞌ vá, jee nti̱vɨ́ xá xíniꞌ rá ñɨvɨ, jee nkachiꞌ ráa: ―Ni ɨɨn íchí ntiáꞌan kuitɨꞌ kuvi ɨɨn tiñu íyó suꞌva nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Israel ―nkachiꞌ ráa.

34 Soo rá te̱e ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo, nkachiꞌ ráa: ―Táváꞌ re̱ꞌ rá kui̱ꞌna̱ꞌ jín tiñu kákini njiáꞌa i̱toꞌoꞌ rá kui̱ꞌna̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.


Kúnáꞌví iniꞌ Jesús néꞌyá re̱ꞌ rá ñɨvɨ

35 Nni̱kónúun Jesús ntáká rá ñuunꞌ jín rá kuaríáꞌ, xínéꞌénꞌ re̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ iniꞌ rá veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel, jee stékútu̱ꞌún re̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ kuvi ki̱vɨ ñɨvɨ naꞌá Ndiosíꞌ tátúníꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ráa, jee suni xínúvi re̱ꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ ntáká rá kue̱ꞌi̱ꞌ jín rá ñɨvɨ ya̱ táyáꞌ ñunéꞌyúꞌ ráa.

36 Jee néꞌyá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ, jee kúnáꞌví iniꞌ re̱ꞌ ráa, chi núkuíꞌyáꞌ iniꞌ ráa ya̱ nóꞌo ráa jín nuun iniꞌ ráa chi kúvi ráa kuéntáꞌ rá lanchi ntu i̱toꞌoꞌ kuneen kuéntáꞌ‑á rátíꞌ, [jee jiéténuun rátíꞌ].

37 Saájee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ: ―Kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ ki̱vɨ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ kúvi ráa tataꞌ sáꞌá re̱ꞌ. Soo íyó yakuꞌ ni rá musúꞌ kɨ̱stékútu̱ꞌún ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ sáva kɨ̱nastútú rá ñɨvɨ vá.

38 Saáva ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ I̱toꞌoꞌ xí tataꞌ sáꞌá vá, ya̱ chuichí re̱ꞌ ka̱ꞌ rá musúꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa nastútúꞌ ráa maa.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan