Mateo 27 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaNna̱ku̱ꞌva ráa Jesús nu̱u̱nꞌ Pilato ( Marcos 15:1 ; Lucas 23:1-2 ; Juan 18:28-32 ) 1 Jee sáá va̱kunijinꞌ jee ntáká rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ nna̱túꞌún ráa ya̱ naku̱ꞌva ráa Jesús kuviꞌ re̱ꞌ. 2 Jee niꞌniꞌ ráa re̱ꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ jee nna̱ku̱ꞌva ráa re̱ꞌ xi̱ntíín Pilato ya̱ kúvi te̱e ñuunꞌ Roma, ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Israel. Ni̱ꞌi̱ꞌ Judas 3 Saájee Judas, te̱e ya̱ nna̱ku̱ꞌva‑a Jesús, niniꞌ‑i ya̱ íchí nsa̱ꞌá náaꞌ ráa ya̱ kaꞌniꞌ ráa Jesús, jee nni̱kó iniꞌ Judas, jee nna̱ku̱ꞌva‑a ni ókóꞌ u̱ji̱ꞌ (30) xu̱ꞌún ka̱a ya̱ kúvi plata nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ 4 jee nkachiꞌ‑i: ―Nsa̱ꞌá ni̱ꞌ kua̱chi, chi nna̱taji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ɨɨn te̱e ntu̱ví íyó kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ sáva kaꞌniꞌ rán re̱ꞌ ―nkachiꞌ Judas nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá. Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Judas: ―Ntu̱ví ná i̱ña̱ꞌ jítú ka̱ꞌ iniꞌ ránꞌ, i̱ña̱ꞌ ví si̱kɨ̱ꞌ maánú ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Judas. 5 Saájee nna̱sikéne Judas xu̱ꞌún plata vá iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú jee nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a, jee nte̱kaa‑a maáa jee ni̱ꞌi̱ꞌ‑i. 6 Jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú nna̱keꞌen ráa rá xu̱ꞌún ka̱a plata vá jee nkachiꞌ ráa: ―Ntu yɨ́netuꞌ nachuꞌun rá xu̱ꞌún ka̱a yaꞌá iniꞌ ya̱tu̱nꞌ nu̱u̱nꞌ ñúꞌún váꞌa xu̱ꞌún veñu̱ꞌun, chi kúvi‑i xu̱ꞌún ña̱kunáán ya̱ kaꞌniꞌ‑ó ɨɨn te̱e ―nkachiꞌ ráa. 7 Jee kuíre nna̱túꞌún ráa ya̱ jín xu̱ꞌún vá keꞌen ráa ɨɨn ñuꞌun naní ñuꞌun ñɨvɨ ya̱ sáꞌá nantíñú jín ñuꞌun nkíxín, sáva yukuán se̱ꞌí ráa rá ñunéꞌyúꞌ rá to̱ꞌo̱ꞌ inka ñuunꞌ. 8 Saáva naní ñuꞌun vá, Ñuꞌun Ni̱ñi̱ꞌ ne̱ ntañúꞌún. 9 Jee sukuán nsi̱kúnkuvi jie̱ꞌe̱ꞌ vá nu̱u̱nꞌ rá tu̱ꞌun nkaꞌanꞌ Jeremías, ya̱ nkuvi te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ ne̱ yanaꞌán, sáá nkachiꞌ‑i: Jee nna̱keꞌen ráa ni ókóꞌ u̱ji̱ꞌ (30) xu̱ꞌún ka̱a plata vá, chi sukuán ña̱kuya̱ꞌvi te̱e vá ya̱ ñaniya̱ꞌvi rá se̱ꞌya ñuunꞌ Israel maa. 10 Jee nchu̱náán ráa xu̱ꞌún ka̱a vá nu̱u̱nꞌ ñuꞌun ñɨvɨ sáꞌá nantíñú jín ñuꞌun nkíxín, sánikua̱ꞌ nta̱túníꞌ máá I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, nkachiꞌ Jeremías. Íñɨ́ Jesús ichinúúnꞌ Pilato ( Marcos 15:2-5 ; Lucas 23:3-5 ; Juan 18:33-38 ) 11 Jee náka ráa Jesús nkenta ichinúúnꞌ te̱e nísotíñú naní Pilato, ya̱ kúvi gobernador, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún Pilato Jesús: ―¿Á noꞌó kúvi te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel? ―nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ Jesús. Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ Pilato: ―Noꞌó káchíꞌ nú maa ―nkachiꞌ Jesús. 12 Jee sáá xíkóñáꞌán rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ si̱kɨ̱ꞌ Jesús, soo ni ntu̱ví nnáxiníkó kuitɨꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ káchíꞌ ráa. 13 Saájee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Á ntu̱ví tésóꞌo nú rá kua̱chi ya̱ sánáaꞌ ráa si̱kɨ̱ꞌ nú? ―nkachiꞌ Pilato. 14 Soo ni ɨɨn tu̱ꞌun ntu̱náꞌ nnáxiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, saájee nti̱vɨ́ víꞌí xi̱ni̱ꞌ te̱e nísotíñú vá. Sánáaꞌ ráa ya̱ kaꞌniꞌ ráa Jesús ( Marcos 15:6-20 ; Lucas 23:13-35 ; Juan 18:38—19:16 ) 15 Jee ta sáá íyó viko Pascua, nka̱an te̱e nísotíñú, ya̱ kúvi gobernador, níkɨ́nꞌ re̱ꞌ ñujiínꞌ sukuáni nákani núne re̱ꞌ ɨɨn rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ iniꞌ veka̱a ya̱ sáni kuíni maá rá ñɨvɨ ñuunꞌ ya̱ tavaꞌ re̱ꞌ. 16 Jee tiempúꞌ yukuán yɨ́ꞌɨ́ ɨɨn te̱e naní Barrabás iniꞌ veka̱a, jee tékútu̱ꞌún ya̱ kúvi re̱ꞌ te̱e nsa̱ꞌá kua̱chi ni̱ꞌin. 17 Jee sáá nku̱tútú rá ñɨvɨ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún Pilato ráa: ―¿Né ɨɨn te̱e kuíni rán ya̱ nakani núne ni̱ꞌ: á Barrabás áxí Jesús, ya̱ káchíꞌ ñɨvɨ ya̱ kúvi Cristo? ―nkachiꞌ re̱ꞌ suꞌva, 18 chi niniꞌ re̱ꞌ ya̱ ñúꞌún u̱ꞌvi̱ꞌ iniꞌ ráa néꞌyá ráa Jesús saáva nna̱ku̱ꞌva ráa maa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 19 Jee ni nééꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ teyuꞌ nu̱u̱nꞌ jiéꞌnéꞌ re̱ꞌ kua̱chi, jee nta̱jí ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ káchíꞌ‑i: ―Koto jíꞌín nú jiéꞌnéꞌ kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ te̱e na̱a̱ꞌ i̱ña̱ꞌ, chi vitan nnoꞌo víꞌí ni̱ꞌ nsa̱ꞌá ña̱ní nu̱u̱nꞌ ñuma̱ꞌná ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ ñaꞌ. 20 Soo rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ vá nsi̱kúvi ráa iniꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá, ya̱ ka̱ka̱nꞌ rává ya̱ nakani núne Pilato Barrabás, jee tají re̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ rá soldado Jesús. 21 Saájee tukuni ni̱ka̱tu̱ꞌún gobernador rá ñɨvɨ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Né ɨɨn ni núvíꞌ rá te̱e yaꞌá vá kuíni rán ya̱ nakani núne ni̱ꞌ résa? ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Barrabás. 22 Jee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Ná kúvi ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jín Jesús ya̱ káchíꞌ ñɨvɨ ya̱ kúvi Cristo résa? ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee ntáká kuitɨꞌ ráa nkachiꞌ: ―¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ sáva kuviꞌ‑i! ―nkachiꞌ ráa. 23 Soo nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Na̱kui rúja? ¿Na̱ kúvi ya̱ niváꞌa nsa̱ꞌá‑a réja? ―nkachiꞌ Pilato. Soo suviráa chisaꞌ nxi̱níꞌin ráa ka̱ꞌ kánajíín níꞌin ráa ka̱ꞌ: ―¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ! ―káchíꞌ ráa. 24 Jee sáá niniꞌ Pilato ya̱ ntu kúneí re̱ꞌ jín rá ñɨvɨ chisaꞌ víꞌí ka̱ꞌ kúváaꞌ ráa, jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ nute, jee nna̱naꞌá re̱ꞌ ichinúúnꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ntu kuáchi si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ kuviꞌ te̱e yaꞌá. ¡Yaꞌá ví si̱kɨ̱ꞌ maárán! ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 25 Jee nna̱xiníkó ntáká ráa jee nkachiꞌ ráa: ―¡Kiji kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ ránuꞌuꞌ jín si̱kɨ̱ꞌ rá se̱ꞌya ráníꞌ ya̱ kuviꞌ re̱ꞌ! ―nkachiꞌ ntáká ráa. 26 Saájee nna̱kani núne re̱ꞌ Barrabás. Jee nchiꞌi rá soldado yoꞌo Jesús nsa̱ꞌá re̱ꞌ, jee nna̱ku̱ꞌva re̱ꞌ maa xi̱ntíín rá soldado sáva tekaa ráa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ kuviꞌ‑i. Sáxéenꞌ rá soldado Jesús 27 Saájee rá soldado gobernador vá kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín Jesús chíkéꞌi nééꞌ iniꞌ vetíñú, naní pretorio, nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ rá soldado, jee nna̱stútú ráa ntáká rá táꞌán soldado ráa jee ne̱ nkuti̱yu̱ꞌ ráa xiín Jesús. 28 Jee ntavaꞌ ráa saꞌma ñúꞌún re̱ꞌ, jee nna̱chuꞌun ráa re̱ꞌ ɨɨn saꞌma kání líꞌí kuéntáꞌ kua̱ꞌ saꞌma ñúꞌún máá kúñáꞌnú. 29 Jee kuíre nchu̱táꞌán ti̱yu̱ꞌ ráa yokúꞌúꞌ iñu kua̱ꞌ kúvi corona jee nchuꞌun ráa maa xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ, jee nchuꞌun ráa ɨɨn tu̱xíi iniꞌ naꞌá kuáꞌá re̱ꞌ, jee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ sáxéenꞌ ráa re̱ꞌ, jee káchíꞌ ráa: ―¡Natɨɨn tu̱ꞌun káva̱ꞌa iniꞌ noꞌó ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel! ―káchíꞌ ráa néꞌyá ráa Jesús. 30 Jee tiésɨ́ɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nna̱keꞌen ráa tu̱xíi ínaꞌá re̱ꞌ jee nkuun ráa maa xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ. 31 Jee sáá nkuvi nsa̱xéenꞌ ráa re̱ꞌ, jee ntavaꞌ ráa saꞌma kání líꞌí nchuꞌun ráa re̱ꞌ, jee nna̱chuꞌun ráa re̱ꞌ saꞌma maáréꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ sáva tekaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, sáva kuviꞌ re̱ꞌ. Nte̱kaa ráa Jesús nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ ( Marcos 15:21-32 ; Lucas 23:26-43 ; Juan 19:17-27 ) 32 Jee sáá kua̱kene ráa jín Jesús, jee nke̱táꞌán ráa ɨɨn te̱e naní Simón, kúvi re̱ꞌ te̱e ñuunꞌ naní Cirene, jee nte̱tuvi ráa re̱ꞌ kuniso re̱ꞌ kurúsiꞌ Jesús. 33 Jee sáá nkenta ráa jín Jesús ɨɨn nu̱u̱nꞌ naní Gólgota (ya̱ kuíni kachiꞌ: Nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún Yɨkɨ Xíníꞌ Ni̱yɨ), 34 jee yukuán njia̱ꞌa ráa nu̱xi nixiꞌ iyá nsa̱ka̱nuun ráa jín nute u̱va̱ꞌ sáva koꞌo re̱ꞌ maa, soo sáá ni̱totúníꞌ re̱ꞌ maa jee ntu nkuíni re̱ꞌ koꞌo re̱ꞌ maa. 35 Jee sáá nte̱kaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, jee nta̱sáva ráa saꞌma re̱ꞌ, jee nsi̱kɨ́ ráa suertéꞌ sáva kuniꞌ ráa né ɨɨn ráa vá ni̱ꞌi̱nꞌ saꞌma vá. [Sukuán nkuvi sáva nsi̱kúnkuvi Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ ntee ɨɨn te̱e ya̱ nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ ne̱ yanaꞌán sáá nkachiꞌ‑i: Nsi̱kɨ́ ráa suertéꞌ sáva nta̱sáva ɨɨn inka ráa saꞌma ni̱ꞌ, káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ.] 36 Jee ña̱kuneeꞌ ráa yukuán kúmí ráa re̱ꞌ. 37 Jee ntee ráa tutuꞌ xi̱ni̱ꞌ kurúsiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ntee ráa na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ nxi̱kóñáꞌán ráa re̱ꞌ jee káchíꞌ‑i suꞌva: “Yaꞌá ví Jesús, ya̱ kúvi te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel.” 38 Jee suni nte̱kaa ráa u̱vi̱ꞌ rá te̱e kuíꞌná kákini jín re̱ꞌ, ɨɨn nte̱kaa ráa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ íñɨ́ ichi kuáꞌá re̱ꞌ jee inka ka̱ꞌ nte̱kaa ráa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ íñɨ́ ichi sátín re̱ꞌ. 39 Jee rá ñɨvɨ ya̱ jiáꞌa yukuán, jee ténúunꞌ ráa re̱ꞌ ne̱ chíso íká ráa nu̱u̱nꞌ ráa néꞌyá ráa re̱ꞌ. 40 Jee káchíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Noꞌó ya̱ káchíꞌ nú ya̱ kanɨꞌ nú veñu̱ꞌun káꞌnú, jee u̱ni̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nasaꞌá nú maa, ¡sikáku maánú!, ¡jee nuun nú nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ i̱ña̱ꞌ, retú Se̱ꞌya nijia Ndiosíꞌ ví nú! ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 41 Jee suni rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín rá te̱e ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ, suni sukuán nkaꞌanꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa: 42 ―Rá inka ka̱ꞌ ñɨvɨ nsi̱káku re̱ꞌ, soo ntu kúvi sikáku re̱ꞌ maáréꞌ. ¡Retú te̱e nísotíñú ya̱ tátúníꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ nación Israel ví re̱ꞌ, jee nuun re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ sáva i̱nu̱ꞌ iniꞌ‑ó re̱ꞌ! 43 Chi nku̱neí iniꞌ re̱ꞌ Ndiosíꞌ, jee íyó sikáku Ndiosíꞌ maa ntañúꞌún retú kuíni Ndiosíꞌ sikáku maa, chi nkachiꞌ re̱ꞌ: “Se̱ꞌya Ndiosíꞌ ví ni̱ꞌ” ―nkachiꞌ ráa. 44 Jee suni ne̱ jíꞌín ni núvíꞌ rá te̱e kuíꞌná kákini níntakaa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ranika̱ꞌ jín re̱ꞌ ntenu̱u̱nꞌ ráa re̱ꞌ. Ni̱ꞌi̱ꞌ Jesús ( Marcos 15:33-41 ; Lucas 23:44-49 ; Juan 19:28-30 ) 45 Jee sáá nkuvi kaxu̱vi̱ꞌ (12), jee nnu̱neenꞌ kua̱ꞌ íyó kuitɨꞌ iniꞌ ñɨ̱vɨ́ nkenta ne̱ kau̱ni̱ꞌ ya̱ kuáini. 46 Jee nɨ́ kau̱ni̱ꞌ ni̱ꞌin víꞌí nka̱najíín Jesús, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Elí, Elí, ¿lama sabactani? ―nkachiꞌ re̱ꞌ. (Jee tu̱ꞌun yaꞌá kuíni kachiꞌ: Ndiosíꞌ ni̱ꞌ, Ndiosíꞌ ni̱ꞌ, ¿na̱kui chi nkeꞌen nú nxi̱nóo nú nuꞌuꞌ?) 47 Jee sáá nteso̱ꞌo sava rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa: ―Kána re̱ꞌ Elías ―nkachiꞌ ráa. 48 Jee kuísá ntañúꞌún ninu ɨɨn ráa ña̱keꞌen‑e tia̱ꞌma̱ꞌ, jee nchu̱náji‑i vá nu̱u̱nꞌ nixiꞌ iyá uva, jee nchi̱só‑o vá xi̱ni̱ꞌ ɨɨn yutun, jee njia̱ꞌa‑a vá nu̱u̱nꞌ Jesús sáva koꞌo re̱ꞌ maa. 49 Jee sava ráa ka̱ꞌ káchíꞌ: ―Nkúsaá maa, jee kuniꞌ‑ó retú kiji Elías sikáku re̱ꞌ maa ―nkachiꞌ ráa. 50 Jee kuíre tukuni kua̱yuꞌú Jesús nka̱najíín níꞌin re̱ꞌ, jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ. 51 Jee maa hora yukuán, jee saꞌma káꞌnú níntakaa ñúmáꞌñú jiásɨ́ꞌ iniꞌ veꞌi ííꞌ víꞌí iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú nna̱ta̱sava, ne̱ xi̱ni̱ꞌ‑i jín ne̱ jie̱ꞌe̱ꞌ‑e, jee nta̱an nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún jee nna̱tasáva rá yu̱u̱ꞌ. 52 Jee nine rá yuꞌú yaviꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ rá ni̱yɨ, jee nna̱tekuꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. 53 Jee nkene ráa veꞌi ñáñá ráa, sáá ya̱ nna̱tekuꞌ i̱i̱ꞌ tuku Jesús, jee nki̱vɨ ráa ñuunꞌ Jerusalén ya̱ kúvi ñuunꞌ ííꞌ, jee ntu̱vi ráa nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ. 54 Jee te̱e kúvi capitán rá soldado jín rá soldado ya̱ íñɨ́ ráa jín re̱ꞌ ya̱ kúmí ráa Jesús, jee sáá niniꞌ ráa ya̱ nta̱an jín nɨꞌɨ ya̱ nkuvi, jee nyu̱ꞌví nasɨ́kuitɨꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa: ―Máá nááꞌ nijia ya̱ Se̱ꞌya Ndiosíꞌ kúvi te̱e yaꞌá ―nkachiꞌ ráa. 55 Jee yukuán íñɨ́ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñaꞌan néꞌyá íká ráña, jee suviráña vá nchi̱nikɨnꞌ ráña Jesús ne̱ ñuꞌun Galilea sáva chineí ráa re̱ꞌ. 56 Jee nteñu ráña vá íñɨ́ María, ñaꞌan ñuunꞌ Magdala, jín María, nánáꞌ Jacobo jín José, jín nánáꞌ rá se̱ꞌya Zebedeo. Nse̱ꞌí ráa Jesús ( Marcos 15:42-47 ; Lucas 23:50-56 ; Juan 19:38-42 ) 57 Jee sáá yánini ki̱vɨ̱ꞌ yukuán jee nkenta ɨɨn te̱e kúká, jee kúvi re̱ꞌ te̱e ñuunꞌ Arimatea, jee naní re̱ꞌ José, jee suni nkuvi re̱ꞌ ɨɨn te̱e ya̱ nsu̱kuáꞌa Jesús re̱ꞌ. 58 Jee te̱e yaꞌá ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pilato jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ Jesús, saájee nta̱túníꞌ Pilato ya̱ ku̱ꞌva ráa ñunéꞌyúꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 59 Jee nna̱keꞌen José ñunéꞌyúꞌ Jesús, jee nsu̱kún re̱ꞌ ɨɨn saꞌma manta íyó noo maa. 60 Jee nchi̱só re̱ꞌ maa iniꞌ yaviꞌ veꞌi ni̱yɨ jiáá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ya nsa̱ꞌá re̱ꞌ nkaanꞌ musúꞌ re̱ꞌ yu̱u̱ꞌ, jee sáá nkuvi nsi̱jíkótíyu ráa ɨɨn yu̱u̱ꞌ máá na̱sɨ ñasɨꞌ ráa yuꞌú kava vá, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ. 61 Jee yukuán nééꞌ María, ñaꞌan ñuunꞌ Magdala, jín inka ka̱ꞌ María ichinúúnꞌ yuꞌú nu̱u̱nꞌ nchiꞌi ráa ñunéꞌyúꞌ Jesús. Íñɨ́ rá soldado kúmí ráa nu̱u̱nꞌ nse̱ꞌí ráa ñunéꞌyúꞌ Jesús 62 Jee ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, ya̱ kúvi ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví, jee nnu̱tútú rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ jín rá te̱e kúvi fariseo, jee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pilato 63 jee nkachiꞌ ráa: ―I̱toꞌoꞌ, nákúꞌun iniꞌ ráníꞌ ya̱ sáá ntekuꞌ te̱e xínáꞌví vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “Ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ jee natekuꞌ ni̱ꞌ kene ni̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ.” 64 Saáva tatúníꞌ ya̱ kɨ̱sákutú rá soldado nú yuꞌú yaviꞌ kava nu̱u̱nꞌ nséꞌí rá ñɨvɨ maa, ne̱ jia̱ꞌa ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ, nsuñájee kiji rá te̱e nsu̱kuáꞌa re̱ꞌ vá yakuááꞌ, jee sakuíꞌná ráa ñunéꞌyúꞌ níꞌiꞌ re̱ꞌ, jee kachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ nna̱tekuꞌ re̱ꞌ nkene‑e nteñu rá níꞌiꞌ, jee tu̱ꞌun xínáꞌví yaꞌá kuvi manéátúꞌún ka̱ꞌ nsú káꞌ tu̱ꞌun xínáꞌví xíꞌnañúꞌún ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pilato. 65 Saájee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ ráa: ―Yaꞌá íyó rá soldado, jee kuáꞌán rán jín ráa, jee kɨ̱sákutú rán yuꞌú kava nu̱u̱nꞌ nse̱ꞌí ráa maa sáni jíníꞌ rán sákutú rán maa ―nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ ráa. 66 Saájee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa, jee nna̱saꞌá kutú ráa ka̱ꞌ yaviꞌ kava vá chi násɨ́ꞌ yuꞌú kava vá jín ɨɨn yu̱u̱ꞌ jee ña̱xin ráa seyúꞌ yuꞌú yu̱u̱ꞌ vá, jee nxi̱nóo ráa rá soldado sáva kumí ráa maa. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.