Mateo 25 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaTu̱ꞌun káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ u̱ji̱ꞌ rá ñaꞌan súchí jiáꞌnu jiáá 1 ’Saájee, nééꞌ Ndiosíꞌ antivɨ́ súkún jee suꞌva kenta tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kívɨ naꞌá re̱ꞌ kuéntáꞌ u̱ji̱ꞌ rá ñaꞌan súchí núún íyó ninuꞌun, ya̱ ntɨɨn tanu̱u̱nꞌ ráa kantil ráa, jee nkene ráa kua̱taꞌanꞌ ráa te̱e tánáꞌá. 2 Jee u̱ꞌu̱nꞌ ráa kúvi ráa ñaꞌan naanꞌ jee u̱ꞌu̱nꞌ ráa jiáni kájí xi̱ni̱ꞌ. 3 Chi rá ñaꞌan súchí núún ya̱ ntu ñúkájí iniꞌ, ínaꞌá ráa rá kantil ráa, jee ntu̱ví ínaꞌá sɨ́ɨ́n ráa ka̱ꞌ aceite kunaꞌá ráa sáva nachuꞌun ráa iniꞌ kantil ráa. 4 Soo rá ñaꞌan súchí núún ñúkájí iniꞌ, ínaꞌá sɨ́ɨ́n ráa ka̱ꞌ aceite ñúꞌún iniꞌ rá ti̱noꞌoꞌ ínaꞌá ráa jín rá kantil ráa. 5 Jee ni kúkuéé te̱e tánáꞌá vá kenta re̱ꞌ, jee nkanta ma̱ꞌná nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rá ñasúchí, jee nkixiꞌ ráa. 6 ’Saájee sáá nkuvi savañuún, jee nteso̱ꞌo ráa ɨɨn nusuꞌ ta̱chi̱ꞌ yuꞌú kánajíín‑i, káchíꞌ‑i: “¡Kune̱ꞌyá! Ya va̱ji te̱e tánáꞌá. Kene rán kitaꞌanꞌ rán maa”, nkachiꞌ‑i. 7 Saájee nnako̱o ntáká rá ñaꞌan súchí núún íyó ninuꞌun vá, jee nna̱saꞌá stákoo ráa rá kantil ráa. 8 Soo rá ñaꞌan súchí núún ntu ñúkájí iniꞌ vá, nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñaꞌan súchí núún ñúkájí iniꞌ: “Taji rán ntíꞌ aceite rán ni̱ꞌi̱nꞌ ráníꞌ, chi náꞌváꞌ kantil ráníꞌ”, nkachiꞌ ráa. 9 ’Soo nna̱xiníkó rá ñaꞌan súchí núún ñúkájí iniꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: “Ntu̱ví, chi koto nkánta ni̱ꞌi̱nꞌ ráníꞌ jee ni ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ ránú. Sosaꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránú nu̱u̱nꞌ xíkó ráa maa ki̱ke̱ꞌen rán maa sáva ni̱ꞌi̱nꞌ rán ya̱ kuatíñú rán”, nkachiꞌ rá ñaꞌan ñúkájí iniꞌ vá. 10 ’Jee ni kua̱ꞌa̱nꞌ rá ñaꞌan súchí núún kua̱keꞌen ráa aceite jee nkanta te̱e tánáꞌá vá, jee ni úꞌúnꞌ rá ñaꞌan ya̱ íyó tu̱ꞌva ráa jín kantil ráa, jee nki̱vɨ ráa jín te̱e tánáꞌá vá iniꞌ veꞌi nu̱u̱nꞌ íyó viko tánáꞌá vá, jee nna̱kasɨꞌ yuvéꞌí nu̱u̱nꞌ nkívɨ ráa vá. 11 ’Jee kuíre kuéé ka̱ꞌ suni nkenta rá ni úꞌúnꞌ ka̱ꞌ rá ñaꞌan súchí núún vá, jee nkachiꞌ ráa: “¡I̱toꞌoꞌ, i̱toꞌoꞌ!, kune yuvéꞌí.” 12 ’Soo nna̱xiníkó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “Maa nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ntu jíníꞌ ni̱ꞌ ránoꞌó”, nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 13 Jee nkachiꞌ Jesús: ―Saáva nito koo rán chi ntu̱ví jíníꞌ rán na̱ ki̱vɨ̱ꞌ ni na̱ hora kiji tuku nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́. Tu̱ꞌun ya̱ káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ xu̱ꞌún ( Lucas 19:11-27 ) 14 ’Jee ya̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kúvi‑i kuéntáꞌ kua̱ꞌ ɨɨn te̱e ya̱ ya íyó túꞌva re̱ꞌ ya̱ kene re̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ íká re̱ꞌ inka ñuunꞌ, jee nkana re̱ꞌ rá musúꞌ re̱ꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ xu̱ꞌún re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ta ɨɨn ráa satíñú ráa jín‑i. 15 Jee nu̱u̱nꞌ ɨɨn musúꞌ re̱ꞌ njia̱ꞌa re̱ꞌ u̱ꞌu̱nꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ka̱a, jee nu̱u̱nꞌ inka ka̱ꞌ njia̱ꞌa re̱ꞌ u̱vi̱ꞌ, jee nu̱u̱nꞌ inka ka̱ꞌ njia̱ꞌa re̱ꞌ ɨɨn, sukuán njia̱ꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ta ɨɨn ráa sánikua̱ꞌ na̱ja kuvi kuneí satíñú ta ɨɨn ráa jín xu̱ꞌún vá sáva ni̱ꞌi̱nꞌ ráa ka̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ xu̱ꞌún. Saájee nkene re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ íká re̱ꞌ. 16 Jee musúꞌ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ u̱ꞌu̱nꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ka̱a vá, kuísá ña̱satíñú‑u jín xu̱ꞌún vá, jee nku̱neí‑i ni̱ꞌi̱nꞌ‑i u̱ꞌu̱nꞌ ka̱ꞌ kustáꞌ si̱kɨ̱ꞌ xu̱ꞌún vá. 17 Jee suni sukuán nsa̱ꞌá inka ka̱ꞌ musúꞌ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ u̱vi̱ꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún vá, chi suni ña̱satíñú‑u jín xu̱ꞌún vá, jee nku̱neí‑i ni̱ꞌi̱nꞌ‑i u̱vi̱ꞌ kustáꞌ ka̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ xu̱ꞌún vá. 18 Soo musúꞌ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ ɨɨn kustáꞌ xu̱ꞌún vá, ña̱ꞌa̱nꞌ‑a ñete‑e nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún, jee nchi̱yuꞌuꞌ‑u xu̱ꞌún i̱toꞌoꞌ‑o vá chi̱ji ñuꞌun nu̱u̱nꞌ ñete‑e vá. 19 ’Jee sáá njia̱ꞌa víꞌí tiempúꞌ, jee nni̱kó i̱toꞌoꞌ rá musúꞌ vá, jee natavaꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ jín ráa. 20 Jee musúꞌ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ u̱ꞌu̱nꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ka̱a vá, ña̱kuyatin‑i nu̱u̱nꞌ i̱toꞌoꞌ‑o jín u̱ꞌu̱nꞌ ka̱ꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún, jee nkachiꞌ‑i: “I̱toꞌoꞌ, u̱ꞌu̱nꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ka̱a ntaji nú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee kune̱ꞌyá, yaꞌá íyó u̱ꞌu̱nꞌ ka̱ꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ‑ɨ.” 21 Jee nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Va̱ꞌa nsa̱ꞌá nú, chi musúꞌ va̱ꞌa síkínkuvi na̱a̱ꞌ kúvi nú. Chi síkúnkuvi na̱a̱ꞌ nú jín yakuꞌ tiñu lúlí, saájee kani ni̱ꞌ noꞌó nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ tiñu ñáꞌnú ka̱ꞌ. Ki̱vɨ nu̱u̱nꞌ nasaꞌá sɨ́ɨꞌ ni̱ꞌ iniꞌ nú jín nuꞌuꞌ, ya̱ kúvi I̱toꞌoꞌ nú”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ musúꞌ vá. 22 ’Jee suni ña̱kuyatin musúꞌ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ u̱vi̱ꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ i̱toꞌoꞌ‑o, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “I̱toꞌoꞌ, u̱vi̱ꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ntaji nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, jee kune̱ꞌyá, yaꞌá íyó u̱vi̱ꞌ ka̱ꞌ kustáꞌ xu̱ꞌún ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ‑ɨ”, nkachiꞌ musúꞌ vá. 23 Jee nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Va̱ꞌa nsa̱ꞌá nú, chi musúꞌ va̱ꞌa síkúnkuvi na̱a̱ꞌ kúvi nú. Chi síkúnkuvi na̱a̱ꞌ nú jín yakuꞌ tiñu lúlí, saájee kani ni̱ꞌ noꞌó nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ tiñu ñáꞌnú ka̱ꞌ. Ki̱vɨ nu̱u̱nꞌ nasaꞌá sɨ́ɨꞌ ni̱ꞌ iniꞌ nú jín nuꞌuꞌ, ya̱ kúvi I̱toꞌoꞌ nú”, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ musúꞌ vá. 24 ’Jee suni ña̱kuyatin musúꞌ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ ɨɨn kustáꞌ xu̱ꞌún vá, jee nkachiꞌ‑i: “I̱toꞌoꞌ, jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ te̱e xichiꞌ kúvi nú, ya̱ nákeꞌen nú tataꞌ sáꞌá nu̱u̱nꞌ ntu ntaji nú, jín ya̱ nákeꞌen nú tataꞌ sáꞌá ya̱ ntu nsíkúténuun nú nikɨn tataꞌ. 25 Jee saáva yu̱ꞌví ni̱ꞌ, jee ña̱ꞌa̱nꞌ ni̱ꞌ ña̱chiyuꞌuꞌ ni̱ꞌ xu̱ꞌún nú chi̱ji ñuꞌun, jee kune̱ꞌyá, yaꞌá natɨɨn nú xu̱ꞌún nú”, nkachiꞌ‑i. 26 ’Jee nna̱xiníkó i̱toꞌoꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: “Musúꞌ kánéꞌén, jee kúxí nú, ¿á ya niniꞌ nú ya̱ nákeꞌen ni̱ꞌ tataꞌ sáꞌá nu̱u̱nꞌ ntu ntaji ni̱ꞌ, jín ya̱ nákeꞌen ni̱ꞌ tataꞌ sáꞌá ya̱ ntu nsíkúténuun ni̱ꞌ nikɨn tataꞌ rúja? 27 Saáva íyó kakɨnꞌ va̱ꞌa nú xu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e sátíñú nu̱u̱nꞌ káá xu̱ꞌún nékúvi. Jee sáá nenta ni̱ꞌ jee nakeꞌen ni̱ꞌ maa ne̱ jín ya̱ ñaꞌnu si̱kɨ̱ꞌ‑ɨ rúja”, nkachiꞌ te̱e xí xu̱ꞌún vá. 28 ’Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Kaneeꞌ rán xu̱ꞌún xi̱ntíín‑i, jee naku̱ꞌva rán maa nu̱u̱nꞌ musúꞌ ya̱ ya ínaꞌá u̱ji̱ꞌ xu̱ꞌún. 29 Chi ntáká ñɨvɨ ya̱ ya kúmí‑i jee naku̱ꞌva ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u, jee kumí‑i kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ka̱ꞌ, soo ñɨvɨ ya̱ ntu kúmí jeesaꞌ kaneeꞌ nɨꞌɨ súka̱ꞌ matíꞌínꞌ kúmí‑i. 30 Jee musúꞌ yaꞌá ya̱ ntu̱náꞌ íyótiñu‑u, tavaꞌ rán maa kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ‑ɨ chíkéꞌi nu̱u̱nꞌ ñu̱neenꞌ, jee yukuán kunaꞌyuꞌ‑u, jee ne̱ kaꞌñɨꞌ rá nu̱ꞌun‑u, nkachiꞌ i̱toꞌoꞌ rá musúꞌ vá. Jiéꞌnéꞌ Jesús kua̱chi rá ñɨvɨ ntáká nación 31 ’Chi sáá niji tuku ni̱ꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee viiꞌ víꞌí kuñáꞌnú ni̱ꞌ, jee nɨꞌɨ rá najiáꞌáꞌ ííꞌ kutáꞌán ráa jín ni̱ꞌ, saájee ki̱kuneeꞌ ni̱ꞌ teyuꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ viiꞌ ñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ. 32 Jee nutútú ñɨvɨ ntáká nación ichinúúnꞌ ni̱ꞌ, jee saꞌá sɨ́ɨ́n ni̱ꞌ ɨɨn inka ráa, kuéntáꞌ sáꞌá te̱e náka sa̱na̱ꞌ sáá sáꞌá sɨ́ɨ́n re̱ꞌ rá lanchi jín rá nixíꞌyú. 33 Jee rá ñɨvɨ ni̱ꞌ ya̱ kúvi kuéntáꞌ rá lanchi ni̱ꞌ, kani ni̱ꞌ ráa xiín ichi kuáꞌá ni̱ꞌ. Jee maáráa ya̱ ntu kúvi ñɨvɨ ni̱ꞌ kúvi ráa kuéntáꞌ rá nixíꞌyú, jee kani ni̱ꞌ ráa xiín ichi sátín ni̱ꞌ. 34 ’Saájee nuꞌuꞌ ya̱ kúvi ni̱ꞌ ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ jee kachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ ichi kuáꞌá ni̱ꞌ: “Neꞌenꞌ ránoꞌó, ya̱ netuꞌ kúvi rán nsa̱ꞌá Tátáꞌ ni̱ꞌ, jee ni̱ꞌi̱nꞌ rán ta̱ꞌvi̱ꞌ ya̱ váꞌa ya̱ yɨ́ꞌɨ́ rán xi̱ntíín re̱ꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ya íyó túꞌva‑a ne̱ sáá nka̱jiéꞌé ña̱ko̱o ñɨ̱vɨ́ yaꞌá nsa̱ꞌá re̱ꞌ. 35 Chi sáá jíso̱ko ni̱ꞌ jee ntaji rán nya̱jiꞌ ni̱ꞌ, jee sáá jíchíꞌ ni̱ꞌ nute jee ntaji rán nute niꞌi ni̱ꞌ, jee nika ni̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn te̱e jíka íká inka ñuunꞌ jee ntaji rán ntíꞌ veꞌi rán nkino̱o ni̱ꞌ, 36 jee nkumaniꞌ saꞌma kuꞌun ni̱ꞌ jee ntaji rán saꞌma nñu̱ꞌun ni̱ꞌ, jee nkuꞌviꞌ ni̱ꞌ jee ña̱ne̱ꞌyá rán nuꞌuꞌ, jee nyɨ̱ꞌɨ niꞌyuꞌ ni̱ꞌ veka̱a, jee ña̱ne̱ꞌyá rán nuꞌuꞌ”, kachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ ichi kuáꞌá ni̱ꞌ. 37 ’Saájee rá ñɨvɨ na̱a̱ꞌ vá, naxiníkó ráa, jee kachiꞌ ráa: “I̱toꞌoꞌ, ¿na̱ tiempúꞌ niniꞌ ráníꞌ ya̱ jíso̱ko nú jee ntaji ráníꞌ nya̱jiꞌ nú?, jee, ¿na̱ tiempúꞌ jíchíꞌ nú nute jee ntaji ránꞌ nute niꞌi nú?, 38 jee, ¿na̱ tiempúꞌ niniꞌ ránꞌ ya̱ jíka nú kuéntáꞌ ɨɨn te̱e jíka íká inka ñuunꞌ jee ntaji ráníꞌ ntíꞌ veꞌi ránꞌ nkino̱o nú?, jee, ¿na̱ tiempúꞌ kúmániꞌ saꞌma kuꞌun nú jee ntaji ránꞌ saꞌma nñu̱ꞌun nú?, 39 jee, ¿na̱ tiempúꞌ niniꞌ ránꞌ ya̱ kúꞌvíꞌ nú, áxí, yɨ́ꞌɨ́ nú veka̱a jee ña̱ne̱ꞌyá ránꞌ noꞌó?”, kachiꞌ ráa. 40 ’Jee nuꞌuꞌ ya̱ kúvi ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ naxiníkó ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee kachiꞌ ni̱ꞌ: “Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱, mákua sukuán nsa̱ꞌá rán jín ɨɨn rá ñanitáꞌán ni̱ꞌ yaꞌá, ya̱ kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ, sú ɨɨn máá ñɨvɨ láꞌví ka̱ꞌ kúvi‑i, saájee nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ nsa̱ꞌá rán maa”, kachiꞌ ni̱ꞌ. 41 ’Saájee kachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ ichi sátín ni̱ꞌ: “¡Kuiyo rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ! Chísónínu Tátáꞌ ni̱ꞌ ránoꞌó. Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rán nu̱u̱nꞌ ñuꞌúnꞌ xéénꞌ ya̱ káyúꞌ nɨ́ɨ́nkání, nu̱u̱nꞌ ya̱ íyó stákoo nu̱u̱nꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ kui̱ꞌna̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá ta̱chi̱ꞌ kíni‑i ya̱ kúvi najiáꞌáꞌ‑a. 42 Chi sáá jíꞌíꞌ ni̱ꞌ so̱ko jee ntu̱ví ntáji rán kajiꞌ ni̱ꞌ, jee jíchíꞌ ni̱ꞌ nute jee ntu̱ví ntáji rán nute koꞌo ni̱ꞌ, 43 nika ni̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn te̱e jíka íká inka ñuunꞌ jee ntu̱ví ntáji rán ntíꞌ veꞌi rán kino̱o ni̱ꞌ, jee nkumaniꞌ saꞌma kuꞌun ni̱ꞌ jee ntu̱ví ntáji rán saꞌma kuꞌun ni̱ꞌ, jee nkuꞌviꞌ ni̱ꞌ jee nyi̱ꞌɨ ni̱ꞌ veka̱a, jee ntu̱ví ña̱ne̱ꞌyá rán nuꞌuꞌ.” 44 ’Saájee suni naxiníkó ráa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee kachiꞌ ráa: “I̱toꞌoꞌ, ¿na̱ tiempúꞌ niniꞌ ráníꞌ ya̱ jíso̱ko nú, áxí jíchíꞌ nú nute, áxí jíka nú kuéntáꞌ ɨɨn te̱e jíka íká inka ñuunꞌ, áxí kúmániꞌ saꞌma kuꞌun nú, áxí kúꞌvíꞌ nú, áxí yɨ́ꞌɨ́ nú veka̱a, jee ni ntu̱ví nchíneí ránꞌ noꞌó?” 45 ’Saájee naxiníkó ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee kachiꞌ ni̱ꞌ: “Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ mákua sukuán ntu nsáꞌá rán maa jín ɨɨn rá ñanitáꞌán ni̱ꞌ yaꞌá, ya̱ kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ, sú ɨɨn máá ñɨvɨ láꞌví ka̱ꞌ kúvi‑i, saájee suni ntu nsáꞌá rán maa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ”, kachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 46 ’Saájee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rá ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ xinóꞌo Ndiosíꞌ ráa nɨ́ɨ́nkání, soo rá ñɨvɨ na̱a̱ꞌ chi kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ kutekuꞌ ráa nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.