Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Mateo 19 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Xínéꞌénꞌ Jesús tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ xínóo sayo táꞌán
( Marcos 10:1-12 ; Lucas 16:18 )

1 Jee sáá nɨꞌɨ Jesús nkachiꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee nkene re̱ꞌ ñuꞌun Galilea, jee nkenta re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Judea ya̱ káá íyó ka̱ꞌ ichi yuꞌú nute káꞌnú Jordán.

2 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ráa re̱ꞌ, jee yukuán nxi̱núvi re̱ꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ.

3 Saájee ña̱kuyatin sava rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, chi kuíni ráa xinínkava ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun káꞌánꞌ re̱ꞌ, jee saáva ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ: ―¿Á yɨ́netuꞌ xinóo sayo ɨɨn te̱e ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ sú na̱ni jie̱ꞌe̱ꞌ yánká ni? ―nkachiꞌ ráa.

4 Soo nna̱xiníkó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Á ntu nkaꞌvi rán Tutuꞌ Ííꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, ya̱ maá Ndiosíꞌ ya̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ nɨꞌɨ jee ne̱ tiempúꞌ xíꞌnañúꞌún maáréꞌ nsa̱ꞌá re̱ꞌ ñɨvɨ te̱e jín ñaꞌan rúja?

5 Jee nkachiꞌ Ndiosíꞌ: “Jee saáva xinóo ɨɨn te̱e tátáꞌ re̱ꞌ jín nánáꞌ re̱ꞌ jee kutayú re̱ꞌ jín ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee ɨɨn ni kuvi núvíꞌ ráa kuéntáꞌ íyó ɨɨn yɨkɨkúñu ni.”

6 Saáva ntu ka̱ꞌ kúvi ráa u̱vi̱ꞌ ñɨvɨ ka̱ꞌ, chisaꞌ ɨɨn ni kúvi ráa. Saáva, ntu íyó sasɨ́ɨ́n ñɨvɨ ráa ya̱ nsi̱kétáꞌán Ndiosíꞌ ráa ―nkachiꞌ Jesús.

7 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa Jesús: ―Saájee, ¿na̱ kuvi chi nta̱túníꞌ Moisés ya̱ ɨɨn te̱e naku̱ꞌva‑a nu̱u̱nꞌ ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ ɨɨn tutuꞌ ya̱ nna̱neꞌen‑e ya̱ káchíꞌ ya̱ xinóo sayo‑o ña, jee taníkɨ́nꞌ‑ɨ ña? ―nkachiꞌ ráa.

8 Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ni̱ꞌin ánímaꞌ rán, saáva njia̱ꞌayuꞌú Moisés ya̱ xinóo sayo ránú ñasɨ́ꞌɨ́ ránú, soo ne̱ tiempúꞌ xíꞌnañúꞌún chi nsú sukuán nkuvi nékúvi.

9 Jee káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ kua̱chi kuvi xinóo sayo ɨɨn te̱e ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ retú nsa̱ꞌá téní ña kúsíkɨ́ iniꞌ, soo néni ɨɨn te̱e ya̱ xinóo sayo‑o ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ, sú ntu̱náꞌ kua̱chi téní kúsíkɨ́ iniꞌ nsa̱ꞌá ña jee retú natana̱ꞌá re̱ꞌ jín inka ka̱ꞌ ñaꞌan, yukuán jee ya kúsíká iniꞌ re̱ꞌ sáꞌá téní re̱ꞌ, [jee te̱e ya̱ tana̱ꞌá‑a jín ɨɨn ñaꞌan ya̱ nxi̱nóo yɨ́ɨ́ ña maáña, jee suni ya̱ kúsíkɨ́ iniꞌ re̱ꞌ jín ñaꞌan vá] ―nkachiꞌ Jesús.

10 Jee nkachiꞌ rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Retú sukuán íyó ñujiínꞌ te̱e jín ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ, jee íyó váꞌa ka̱ꞌ retánꞌ ni nta̱náꞌá‑a ―nkachiꞌ ráa.

11 Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Nsú nɨꞌɨ ñɨvɨ kuvi tɨɨn ráa tiñu ya̱ nkachiꞌ ni̱ꞌ, chisaꞌ sáni rá ñɨvɨ ya̱ jiáꞌa Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ kuvi tɨɨn ráa maa.

12 Íyó te̱e ya̱ ntu íyó váꞌa ñunéꞌyúꞌ‑u ne̱ tiempúꞌ ñúchíji nánáꞌ ráa maáráa jee saáva ntu kúvi kuneeꞌ jín ñaꞌan. Jee íyó te̱e ya̱ jiéꞌnéꞌ ñɨvɨ maa jee saáva ntu kúvi kuneeꞌ jín ñaꞌan. Jee íyó ñɨvɨ ya̱ ɨɨn ni ñúꞌún iniꞌ ráa ya̱ nsáꞌ tana̱ꞌá ráa sáva kɨtíñú ráa nu̱u̱nꞌ tiñu sáꞌá ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ nééꞌ antivɨ́ súkún ya̱ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ. Te̱e kuvi kaníjiá ráa tɨɨn ráa tu̱ꞌun yaꞌá, jee tɨɨn ráa maa ―nkachiꞌ Jesús.


Jíkánꞌ táꞌvíꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá su̱chí lúlí
( Marcos 10:13-16 ; Lucas 18:15-17 )

13 Yukuán jee ña̱na̱ka rá ñɨvɨ rá su̱chí lúlí nu̱u̱nꞌ Jesús, sáva chisó re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ ráa, jee ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ráa, soo rá tee súkuáꞌa re̱ꞌ vá, nku̱xeenꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kuáꞌánꞌ jín rá su̱chí lúlí vá.

14 Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá: ―Ku̱ꞌva rán kiji rá su̱chí kuáchí nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, jee koto kúsáꞌán rán ráa kiji ráa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, chi ñɨvɨ suꞌva, ya̱ kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ, ví rá ki̱vɨ naꞌá Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ne̱ antivɨ́ súkún ―nkachiꞌ Jesús.

15 Jee nchi̱só re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ rá su̱chí lúlí vá, sáva kunaka ñaꞌán Ndiosíꞌ ráa, saájee nkene re̱ꞌ yukuán kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ.


Ɨɨn te̱e súchí kúká káꞌánꞌ‑a jín Jesús
( Marcos 10:17-31 ; Lucas 18:18-30 )

16 Ɨɨn te̱e ña̱ꞌa̱nꞌ nne̱ꞌyá‑a Jesús, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún‑u re̱ꞌ: ―Mestrúꞌ, te̱e va̱ꞌa ví nú, ¿ná kúvi ya̱ váꞌa saꞌá ni̱ꞌ sáva ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ kutekuꞌ ni̱ꞌ nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ? ―nkachiꞌ‑i.

17 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u. ―¿Na̱chi káchíꞌ nú ya̱ kúvi ni̱ꞌ te̱e va̱ꞌa? [Ni ɨɨn ñɨvɨ ntu kúvi ñɨvɨ va̱ꞌa], chi métúꞌún Ndiosíꞌ ví ya̱ va̱ꞌa iniꞌ. Jee retú kuíni nú ki̱vɨ nú nu̱u̱nꞌ kutekuꞌ nú nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ, jee sikúnkuvi nú ntáká rá tiñu ya̱ nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

18 Jee nkachiꞌ te̱e vá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Né ɨɨn rá tiñu yaꞌá ví ya̱ íyó sikúnkuvi ni̱ꞌ rúja? ―nkachiꞌ‑i. Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u: ―Koto sáꞌá nú ni̱yɨ, ni koto sáténí nú, ni koto sákuíꞌná nú, ni koto kátúꞌún nú si̱kɨ̱ꞌ inka ñɨvɨ,

19 jee sáñáꞌnú nu̱u̱nꞌ tátáꞌ nú jín nu̱u̱nꞌ nánáꞌ nú, jee íyó kunu̱u̱nꞌ nú ñanitáꞌán nú kuéntáꞌ ñúnúunꞌ nú maánú ―nkachiꞌ Jesús.

20 Jee nkachiꞌ te̱e súchí vá nu̱u̱nꞌ Jesús: ―Nɨꞌɨ tiñu yaꞌá va̱ji síkúnkuvi ni̱ꞌ maa [ne̱ lúlí ni̱ꞌ]. ¿Ná kúvi ka̱ꞌ ya̱ kúmániꞌ saꞌá ni̱ꞌ rúja? ―nkachiꞌ‑i.

21 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u: ―Retú kuíni nú kuvi nú ɨɨn te̱e na̱a̱ꞌ ya̱ síkúnkuvi nɨꞌɨ, kuáꞌán, jee xi̱kó nú nɨꞌɨ rá nantíñú kúmí nú, jee ku̱ꞌva xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ láꞌví, saájee ni̱ꞌi̱nꞌ nú ta̱ꞌvi̱ꞌ váꞌa ka̱ꞌ yɨ́yáꞌvi víꞌí ne̱ antivɨ́ súkún. Jee neꞌenꞌ kunikɨnꞌ nú nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

22 Soo sáá nteso̱ꞌo te̱e súchí vá rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nnu̱kuéká iniꞌ re̱ꞌ, chi jie̱ꞌe̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí nantíñú re̱ꞌ íyó.

23 Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá: ―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ víjí vá ki̱vɨ ñɨvɨ kúká xi̱ntíín Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u ne̱ antivɨ́ súkún.

24 Jee tukuni níkó ni̱ꞌ káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ víjí ka̱ꞌ ki̱vɨ ɨɨn ñɨvɨ kúká xi̱ntíín Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u nsú káꞌ jia̱ꞌa ɨɨn kitɨ máá káꞌnú naní kameyúꞌ ɨɨn yaviꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ yɨkɨtíkú ―nkachiꞌ Jesús.

25 Jee sáá nteso̱ꞌo rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ, jee nti̱vɨ́ víꞌí xi̱ni̱ꞌ ráa, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún [táꞌán] ráa: ―Saájee, ¿né ɨɨn ñɨvɨ kuvi kuneí ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ‑i ya̱ natavaꞌ Ndiosíꞌ maa nu̱u̱nꞌ kua̱chi‑i nanitáꞌvíꞌ‑i?

26 Jee néꞌyá Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Rá ñɨvɨ chi ntu kúvi saꞌá ráa tiñu yaꞌá, soo Ndiosíꞌ chi kúvi saꞌá re̱ꞌ nɨꞌɨ nu̱u̱nꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

27 Saájee nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ Jesús: ―I̱toꞌoꞌ, kune̱ꞌyá ránuꞌuꞌ chi nxi̱nóo ránꞌ nɨꞌɨ ya̱ kúmí ránꞌ jee níkɨ́nꞌ ránꞌ noꞌó, jee, ¿ná kúvi ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ ránꞌ rúja? ―nkachiꞌ Pedro.

28 Jee nkachiꞌ Jesús: ―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ sáá kenta tiempúꞌ ya̱ nɨꞌɨ nasama jiáá, sáá kenta nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee sáá kuneeꞌ ni̱ꞌ teyuꞌ kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ ni̱ꞌ, nu̱u̱nꞌ viiꞌ nasɨ́kuitɨꞌ kúñáꞌnú ni̱ꞌ, jee ránoꞌó ya̱ níkɨ́nꞌ rán nuꞌuꞌ, jee suni sukuán kuneeꞌ rán ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) teyuꞌ ñáꞌnú, sáva sanáaꞌ rán tatúníꞌ rán nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúvi ráa rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) tataꞌ ichiyúkúnꞌ ya̱ nkene ráa nu̱u̱nꞌ rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Israel.

29 Jee ntáká ñɨvɨ ya̱ nxi̱nóo ráa, á veꞌi‑i, á ñaniꞌ‑i, á ku̱ꞌva‑a, á ku̱ꞌvi̱ꞌ‑i, á tátáꞌ‑a, á nánáꞌ‑a, á ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ, á se̱ꞌya‑a, á ñuꞌun‑u, jie̱ꞌe̱ꞌ yɨ́tíñú‑u nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee ni̱ꞌi̱nꞌ ráa sientúꞌ (100) víꞌí ka̱ꞌ ya̱ taji Ndiosíꞌ, nsú káꞌ kua̱ꞌ nxi̱nóo ráa, jee suni ni̱ꞌi̱nꞌ ráa nanitáꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ kutekuꞌ ráa nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ.

30 Soo kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúñáꞌnú vitan, jee kuvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ tiempúꞌ kiji, jee rá ñɨvɨ ya̱ kúvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ ka̱ꞌ vitan, jee suviráa vá xíꞌna ka̱ꞌ kuñáꞌnú ka̱ꞌ.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan