Mateo 17 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaSáma Jesús na̱ja túvi‑i nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa‑a vá ( Marcos 9:2-13 ; Lucas 9:28-36 ; 2 Pedro 1:16-17 ) 1 Jee sáá njia̱ꞌa i̱ñu̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ, jee nkeꞌen Jesús, Pedro, jín Jacobo jín Juan ya̱ kúvi ñaniꞌ Jacobo, jee kua̱ꞌa̱nꞌ sɨ́ɨ́n Jesús jín ráa ne̱ xi̱ni̱ꞌ ɨɨn yuku súkún. 2 Jee yukuán nsama re̱ꞌ sáá ntu̱vi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, chi jiánu̱te̱ꞌ víꞌí nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ nuva nka̱niiꞌ, jee saꞌma re̱ꞌ máá yaa nnuvi‑i kuéntáꞌ nuva ñuꞌunꞌ. 3 Jee nne̱ꞌyá ráa jee niniꞌ ráa Moisés jín Elías, ya̱ ntu̱vi rává nu̱u̱nꞌ ráa, jee íñɨ́ rává kúkuéntú rává jín Jesús. 4 Saájee nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ Jesús: ―I̱toꞌoꞌ, na̱ ka̱ꞌ va̱ꞌa ka̱ꞌ ya̱ íyó‑ó yaꞌá, retú kuíni nú, jee saꞌá ni̱ꞌ u̱ni̱ꞌ veꞌi sayo: ɨɨn kuvi nú, jee ɨɨn kuvi Moisés, jee ɨɨn kuvi Elías ―nkachiꞌ Pedro. 5 Jee ni káꞌánꞌ i̱i̱ꞌ ka̱ꞌ Pedro, jee nkenta vi̱ko̱ꞌ maa jiánu̱te̱ꞌ kuéntáꞌ íyó nuva ñuꞌunꞌ ñasɨꞌ‑ɨ ráa, jee nu̱u̱nꞌ vi̱ko̱ꞌ vá nkene ɨɨn ta̱chi̱yuꞌú, jee káchíꞌ‑i: ―Yaꞌá ví Se̱ꞌya ni̱ꞌ jee ñúnúunꞌ ni̱ꞌ re̱ꞌ, jee kúváꞌa iniꞌ ni̱ꞌ néꞌyá ni̱ꞌ re̱ꞌ. Tɨɨn kuéntáꞌ ñáꞌnú rá tu̱ꞌun káchíꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ nusuyuꞌú vá. 6 Jee sáá nteso̱ꞌo rá te̱e ya̱ súkuáꞌa Jesús vá rá tu̱ꞌun vá, jee ña̱ka̱va nei ráa ña̱xin ráa nu̱u̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún, chi nyu̱ꞌví víꞌí ráa. 7 Saájee ña̱kuyatin Jesús nu̱u̱nꞌ káá nei ráa, jee nsi̱káchiꞌi re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Nako̱o rán, koto yúꞌví rán ―nkachiꞌ re̱ꞌ. 8 Jee sáá nna̱kune̱ꞌyá ráa, jee ni ɨɨn ntu̱náꞌ niniꞌ ráa ka̱ꞌ, chisaꞌ kua̱chi métúꞌún nika̱ꞌ Jesús niniꞌ ráa. 9 Jee sáá nnene ráa va̱nuun ráa xi̱ni̱ꞌ yuku vá, jee nta̱túníꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ni ɨɨn nu̱u̱nꞌ koto nákani rán ya̱ niniꞌ rán, ne̱kua̱ꞌ xinátekuꞌ i̱i̱ꞌ tuku Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ kene ni̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ ―nkachiꞌ re̱ꞌ. 10 Saájee rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa: ―¿Na̱chi káchíꞌ rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun ley Ndiosíꞌ, ya̱ xíꞌna ka̱ꞌ íyó kiji Elías, jee kuíre kiji maáréꞌ ya̱ kúvi Cristo rúja? 11 Saájee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Máá nááꞌ nijia ya̱ kiji Elías [xíꞌnañúꞌún], sáva nasástákoo jiáá re̱ꞌ nɨꞌɨ sáva nakuneenu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Ndiosíꞌ. 12 Soo káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ Elías ya nkiji re̱ꞌ, jee ntu nna̱kuniꞌ rá ñɨvɨ maáréꞌ ví ya̱ nkenta re̱ꞌ. Chisaꞌ nsa̱ꞌá kini ráa re̱ꞌ na̱kua̱ꞌ nkuini ráa. Jee suni sukuán xinóꞌo víꞌí ráa nuꞌuꞌ ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ ―nkachiꞌ Jesús. 13 Saájee ña̱ku̱ꞌun iniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, ya̱ nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ Juan ya̱ nsi̱kuánuté. Xínúvi Jesús ɨɨn te̱e súchí ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ kíni maa ( Marcos 9:14-29 ; Lucas 9:37-43 ) 14 Saájee sáá nenta ráa nu̱u̱nꞌ íñɨ́ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ, jee ña̱kuyatin ɨɨn te̱e ña̱kui̱ñi̱ꞌ ítɨ́‑ɨ nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ‑i: 15 ―I̱toꞌoꞌ, kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ, chi jíꞌíyɨ̱ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee nóꞌo nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ, chi kue̱ꞌe̱ꞌ íchí nániso‑o nu̱u̱nꞌ ñúꞌúnꞌ, jín kue̱ꞌe̱ꞌ íchí nu̱u̱nꞌ nute. 16 Jee nkisiáꞌa ni̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa nú, soo ntu nkúneí ráa xinúvi ráa maa ―nkachiꞌ te̱e vá. 17 Saájee nna̱xiníkó Jesús jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡Na̱ ka̱ꞌ ránoꞌó ya̱ ntu ínúꞌ iniꞌ rán Ndiosíꞌ jín ya̱ nku̱sɨ́ɨ́n rán nu̱u̱nꞌ ya̱ nááꞌ! ¿Na̱ja ka̱ꞌ tiempúꞌ vá íyó kuneeꞌ ni̱ꞌ jín ránoꞌó? ¿Na̱ja ka̱ꞌ tiempúꞌ vá íyó keꞌneꞌ iniꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó? Kínaka rán se̱ꞌya yɨ́ɨ́ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ yaꞌá ―nkachiꞌ Jesús. 18 Saájee nku̱xeenꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ kui̱ꞌna̱ꞌ yɨ́ꞌɨ́ iniꞌ te̱e súchí vá, jee nkene‑e re̱ꞌ, jee kuísá nnuvi re̱ꞌ hora yukuán. 19 Saájee nkikuyatin rá te̱e súkuáꞌa Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nkaꞌanꞌ sɨ́ɨ́n ráa jín re̱ꞌ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ: ―¿Na̱kui chi ntu̱ví nkúneí ráníꞌ tavaꞌ ráníꞌ ta̱chi̱ꞌ kíni vá? ―nkachiꞌ ráa. 20 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ntu nkúvi tavaꞌ rán maa jie̱ꞌe̱ꞌ matíꞌínꞌ kúneí iniꞌ rán Ndiosíꞌ. Chi máá naáꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ retánꞌ kúneí iniꞌ rán Ndiosíꞌ, sú máá lúlí nijia kua̱ꞌ kuéntáꞌ íyó ɨɨn nikɨn lúlí yutun kúlíꞌ, yukuán jee kachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ ɨɨn yuku yaꞌá: “Kuiyo nu̱u̱nꞌ íñɨ́ nú yaꞌá, jee kuáꞌán kuiñɨ nu̱u̱nꞌ yukuán”, jee kuiyo‑o, jee ntu íyó ɨɨn tiñu víjí ya̱ nkúvi saꞌá rán. 21 [Soo ɨɨn ta̱chi̱ꞌ kíni ya̱ íyó suꞌva, jee ntu kéne‑e kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ‑ɨ retú ntu̱ví jíkánꞌ táꞌvíꞌ rán nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jín retú ntu íyó niteꞌ iniꞌ rán] ―nkachiꞌ Jesús. Stékútu̱ꞌún tuku Jesús ya̱ kuviꞌ‑i ( Marcos 9:30-32 ; Lucas 9:43-45 ) 22 Jee ni jíkónúun tútú Jesús jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá nu̱u̱nꞌ ñuꞌun Galilea, jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, va̱kuyatin naku̱ꞌva ɨɨn ñɨvɨ nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá te̱e ya̱ jíníꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa nuꞌuꞌ. 23 Jee kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ, soo ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ jee natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ jee kene ni̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ ―nkachiꞌ Jesús. Jee nnu̱kuéká víꞌí iniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ sukuán nu̱u̱nꞌ ráa. Xu̱ꞌún náneeꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ ya̱ chúnáán rá te̱e Israel sáva jiátíñú maa veñu̱ꞌun káꞌnú 24 Sáá nkenta Jesús jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ñuunꞌ Capernaum, jee rá te̱e tɨ́ɨn xu̱ꞌún náneeꞌ ráa sáva jiátíñú maa veñu̱ꞌun káꞌnú, ña̱kuyatin ráa nu̱u̱nꞌ Pedro, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa maa: ―¿Á ntu chúnáán mestrúꞌ ránú xu̱ꞌún náneeꞌ ráníꞌ? ―nkachiꞌ ráa. 25 Jee nkachiꞌ Pedro: ―Saá. Jee sáá nki̱vɨ Pedro iniꞌ veꞌi, jee xíꞌna ka̱ꞌ máá Jesús nkaꞌanꞌ re̱ꞌ Pedro, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ máá: ―¿Ná jiáni iniꞌ nú, Simón? Rá te̱e ya tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, ¿né ɨɨn nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ náneeꞌ ráa rá xu̱ꞌún jín rá xu̱ꞌún tétáꞌán, á nu̱u̱nꞌ rá se̱ꞌya maáráa, áxí nu̱u̱nꞌ rá inka ñɨvɨ rúja? ―nkachiꞌ Jesús. 26 Soo nkachiꞌ Pedro: ―Rá inka ñɨvɨ. Jee nkachiꞌ Jesús: ―Soo retú saájee rá se̱ꞌya maáráa ntu̱náꞌ kéꞌen ya̱ꞌvi nu̱u̱nꞌ ráa. 27 Soo sáva ntu chuníní‑ó iniꞌ ráa, saáva kuáꞌán yúnteñúꞌún, jee sikéne yoꞌo núꞌníꞌ ka̱a lúlí ya̱ tɨ́ɨn tia̱ká nu̱u̱nꞌ nute, jee tia̱ká xíꞌnañúꞌún ya̱ tɨɨn ka̱a vá, jee tavaꞌ ti̱ꞌ, jee nikaꞌ nú yuꞌú ti̱ꞌ, jee yukuán naniꞌinꞌ nú ɨɨn xu̱ꞌún, jee tɨɨn maa chunáán nú nu̱u̱nꞌ rá te̱e vá, sáva kasɨꞌ nú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ jín nu̱u̱nꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Jesús. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.