Marcos 8 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaJesús jiáꞌa yájíꞌ ku̱mi̱ꞌ mil (4000) ñɨvɨ ( Mateo 15:32-39 ) 1 Ɨɨn rá ki̱vɨ̱ꞌ vá, sáá nku̱tútú tuku ta xá ñɨvɨ, jee maá sáá ntu̱náꞌ íyó ya̱ kajiꞌ ráa, jee nkana Jesús rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: 2 ―Kúnáꞌví iniꞌ ni̱ꞌ néꞌyá ni̱ꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ yaꞌá, chi ya̱ nkuvi u̱ni̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nééꞌ ráa jín ni̱ꞌ. Jee ntu̱náꞌ íyó ya̱ kajiꞌ ráa. 3 Jee ré nachuichí niteꞌ ni̱ꞌ ráa veꞌi ráa, jee kuvineenꞌ ráa ichi, chi íyó ráa íká va̱ji. 4 Jee nna̱xiníkó rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Né núꞌ kuvi ni̱ꞌi̱nꞌ ne̱ ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ku̱ꞌva‑a kajiꞌ rá ñɨvɨ yaꞌá nu̱u̱nꞌ ñuꞌun sáɨn yaꞌá rúja? 5 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ ráa: ―¿Na̱ja i̱xta̱tíláꞌ níso rán? Jee nkachiꞌ ráa: ―U̱xa̱ꞌ. 6 Jee nta̱jí re̱ꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá ya̱ kikuneeꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún. Ntɨɨn re̱ꞌ ni u̱xa̱ꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ vá, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee nta̱sáva re̱ꞌ rává, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, sáva ku̱ꞌva ráa maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ. Jee nta̱sáva ráa maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ. 7 Jee kúmí ráa yakuꞌ tia̱ká lúlí. Jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee suni nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ tasáva ráa maa. 8 Jee nyajiꞌ rá ñɨvɨ ne̱ nkuvi chi̱ji ráa. Jee rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nna̱keꞌen ráa rá léfé nkino̱o ka̱ꞌ. Jee nchu̱chítú ráa u̱xa̱ꞌ chikívɨ́ꞌ. 9 Yatin ku̱mi̱ꞌ mil (4000) ñɨvɨ ví rá nyajiꞌ. Jee kuíre nna̱chuichí Jesús ráa. 10 Jee kuíre nki̱vɨ re̱ꞌ jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa iniꞌ barkúꞌ. Jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Dalmanuta. Jíkánꞌ rá fariseo ɨɨn seña a̱nasɨ́ va̱ꞌa ( Mateo 16:1-4 ; Lucas 12:54-56 ) 11 Jee nkenta rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo, jee nka̱jiéꞌé ráa kántáꞌán túꞌun ráa jín Jesús. Jee ni̱ka̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ saꞌá re̱ꞌ ɨɨn seña, ya̱ stúvi re̱ꞌ ya̱ níso re̱ꞌ fuersáꞌ ííꞌ va̱ji ne̱ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ nééꞌ‑e antivɨ́. Ni̱ka̱nꞌ ráa suꞌva, sáva kototúníꞌ ráa re̱ꞌ. 12 Ne̱ naꞌán nkeꞌen Jesús kue̱ka̱ꞌ jee nkachiꞌ‑i: ―¿Na̱kui chi jíkánꞌ rá ñɨvɨ tiempúꞌ vitan, ya̱ stúvi ni̱ꞌ ɨɨn seña a̱nasɨ́ rúja? Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ni ɨɨn seña a̱nasɨ́ ntu̱náꞌ ku̱ꞌva ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 13 I̱ña̱jée nxi̱nóo re̱ꞌ ráa jee nki̱vɨ tuku re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ íyo ka̱ꞌ yuꞌú nteñúꞌún. Tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ rá te̱e grupo fariseo, kúvi‑i kuéntáꞌ levadura ( Mateo 16:5-12 ) 14 Jee nnaanꞌ iniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa kunaꞌá ráa i̱xta̱tíláꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ jín ráa. Jee kua̱chi ɨɨn i̱xta̱tíláꞌ ni ínáváꞌa ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa iniꞌ barkúꞌ. 15 Jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa [jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ rá fariseo]: ―Kumí rán maárán. Nito koo rán maárán nu̱u̱nꞌ levadura rá fariseo jín levadura Herodes. 16 Jee nátúꞌún ɨɨn inka ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ sukuán jee nkachiꞌ ráa: ―Chi ntu̱ví i̱xta̱tíláꞌ ínaꞌá‑ó. 17 Sáá nku̱káꞌnú iniꞌ Jesús ya̱ nkachiꞌ ráa sukuán, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Na̱kui chi nátúꞌún rán ya̱ ntu íyó i̱xta̱tíláꞌ rúja? ¿Á ni ntiáꞌan ki̱ku̱ꞌun iniꞌ rán? Jee, ¿á ni ntu tɨ́ɨn kuéntáꞌ rán na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ káꞌánꞌ ni̱ꞌ? ¿Á yúú xi̱ni̱ꞌ rán? 18 Íyó nchinúún rán, jee, ¿á ntu néꞌyá rán? Íyó so̱ꞌo rán, jee, ¿á ntu tésóꞌo rán rúja? ¿Á ntu náꞌán rán 19 sáá nta̱sáva ni̱ꞌ u̱ꞌu̱nꞌ i̱xta̱tíláꞌ nu̱u̱nꞌ u̱ꞌu̱nꞌ mil (5000) te̱e? ¿Na̱ja chikívɨ́ꞌ nñu̱chitú rá léfé nkino̱o, nna̱keꞌen rán rúja? ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―U̱xu̱vi̱ꞌ (12). 20 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Jee sáá nta̱sáva ni̱ꞌ u̱xa̱ꞌ i̱xta̱tíláꞌ nu̱u̱nꞌ ku̱mi̱ꞌ mil (4000) ñɨvɨ, ¿na̱ja chikívɨ́ꞌ ñúchitú nna̱keꞌen rán rúja? Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―U̱xa̱ꞌ. 21 Saájee, nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Á ni ntiáꞌan ki̱ku̱ꞌun iniꞌ rán? Jesús xínúvi ɨɨn te̱e kuáá nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Betsaida 22 I̱ña̱jée nkenta ráa ñuunꞌ Betsaida. Jee nki̱naka rá ñɨvɨ ɨɨn te̱e kuáá nu̱u̱nꞌ Jesús jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, ya̱ sikáchiꞌi re̱ꞌ te̱e vá. 23 Ntɨɨn Jesús naꞌá te̱e kuáá vá jee ña̱na̱ka re̱ꞌ maa yuñúúnꞌ. Ntiesɨ̱ɨ́ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá nchinúún‑u. Jee ntee re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u. Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ maa: ―¿Á íyó ya̱ túvi néꞌyá nú? 24 Nne̱ꞌyá te̱e kuáá vá, jee nkachiꞌ‑i: ―Néꞌyá ni̱ꞌ rá te̱e jee túvi ráa kuéntáꞌ íyó yutun ya̱ jíka. 25 Saájee ntee tuku Jesús naꞌá‑a nu̱u̱nꞌ rá nchinúún te̱e kuáá vá jee nxi̱núvi re̱ꞌ maa. Jee va̱ꞌa nne̱ꞌyá‑a, saájee kájíkuitɨꞌ nna̱kune̱ꞌyá‑a nɨꞌɨ. 26 Jee nna̱chuichí Jesús maa kua̱noꞌonꞌ‑o veꞌi‑i jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Koto kívɨ nú ñuunꞌ. Ni koto nákani nú yaꞌá nu̱u̱nꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ yukuán. Sánáaꞌ Pedro ya̱ Jesús nísotíñú re̱ꞌ kúvi re̱ꞌ Cristo ya̱ ñani Ndiosíꞌ maa sáva tatúníꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ ( Mateo 16:13-20 ; Lucas 9:18-21 ) 27 Jee kuíre nkene Jesús jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa yukuán jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn ñuunꞌ Cesarea Filipo. Ni jíka ráa, ni̱ka̱tu̱ꞌún Jesús rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa: ―¿Né ɨɨn káchíꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúvi nuꞌuꞌ? 28 Jee suviráa nna̱xiníkó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Káchíꞌ sava rá ñɨvɨ ya̱ kúvi nú Juan ya̱ nsi̱kuánuté, jee sava ráa ka̱ꞌ káchíꞌ ya̱ kúvi nú Elías, jee sava ráa ka̱ꞌ káchíꞌ kúvi nú ɨɨn rá te̱e nna̱kani ráa tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ tióꞌ chíji nasɨ́kuitɨꞌ. 29 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ ráa: ―Soo ránoꞌó, ¿né ɨɨn káchíꞌ rán ya̱ kúvi nuꞌuꞌ? Nna̱xiníkó Pedro nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Noꞌó kúvi Cristo. 30 Soo nta̱túníꞌ ñáꞌnú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ ni ɨɨn nu̱u̱nꞌ nka̱chíꞌ ráa maa. Stékútu̱ꞌún Jesús ya̱ kuviꞌ‑i ( Mateo 16:21-28 ; Lucas 9:22-27 ) 31 Jee nka̱jiéꞌé Jesús kachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ íyó kunoꞌo nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi re̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ. Jee rá te̱e kúñáꞌnú jín rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán kuichi iniꞌ ráa kune̱ꞌyá ráa re̱ꞌ. Jee kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. Soo ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ jee natekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ kene re̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ. 32 Na̱a̱ꞌ kuitɨꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun yaꞌá. I̱ña̱jée kua̱ꞌa̱nꞌ sɨ́ɨ́n Pedro jín re̱ꞌ jee nka̱jiéꞌé‑e núxeenꞌ‑e nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ káchíꞌ re̱ꞌ sukuán. 33 Soo nna̱koto yátá Jesús, jee sáá niniꞌ re̱ꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jee nku̱xeenꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pedro jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡Kuiyo, kuáꞌán iyo! ¡Satanás! Nsáꞌ nénu̱u̱nꞌ nú tiñu Ndiosíꞌ, chisaꞌ nénu̱u̱nꞌ nú sáni jiáni iniꞌ rá ñɨvɨ. 34 I̱ña̱jée nkana re̱ꞌ rá ñɨvɨ jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Retú néni ɨɨn ñɨvɨ kuíni‑i kunikɨnꞌ‑ɨ nuꞌuꞌ, íyó xináánꞌ‑a iniꞌ‑i rá níyo iniꞌ maáa, jee ɨɨn ni koo iniꞌ‑i kunoꞌo‑o jie̱ꞌe̱ꞌ níkɨ́nꞌ nuꞌuꞌ kuéntáꞌ ɨɨn ya̱ níso‑o kurúsiꞌ sáva kuviꞌ‑i nu̱u̱nꞌ vá. Jee kunikɨnꞌ‑ɨ nuꞌuꞌ. 35 Chi néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ntu níkɨ́nꞌ nuꞌuꞌ chi níyo iniꞌ‑i kutekuꞌ va̱ꞌa‑a ñɨ̱vɨ́ yaꞌá jín ya̱ ka̱ku‑u nu̱u̱nꞌ tu̱nóꞌó kiji nu̱u̱nꞌ‑u jie̱ꞌe̱ꞌ níkɨ́nꞌ‑ɨ nuꞌuꞌ, jee sukuíta‑a kutekuꞌ‑u jín Ndiosíꞌ. Soo néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ níkɨ́nꞌ nuꞌuꞌ súka̱ꞌ nóꞌo‑o tu̱nóꞌó ne̱ kuviꞌ‑i jie̱ꞌe̱ꞌ níkɨ́nꞌ‑ɨ nuꞌuꞌ, jee ka̱ku nijia‑a chi ni̱ꞌi̱nꞌ‑i ya̱ kutekuꞌ‑u nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ saꞌá re̱ꞌ. 36 ¿Na̱ nu̱u̱nꞌ íyótiñu nu̱u̱nꞌ ɨɨn ñɨvɨ retú ni̱ꞌi̱nꞌ ñɨvɨ vá kua̱íyó ñɨ̱vɨ́, jee sukuíta‑a ánímaꞌ‑a ya̱ nsáꞌ nanitáꞌvíꞌ‑i nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ rúja? 37 ¿Soo ná kúvi ya̱ chunáán ɨɨn ñɨvɨ sáva sikáku‑u ánímaꞌ‑a rúja? Ntu̱náꞌ íyó ya̱ kúvi ku̱ꞌva‑a. 38 Chi néni ɨɨn ya̱ kúkanuun‑u jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ jín jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kua̱chi yaꞌá, ya̱ na̱ni jie̱ꞌe̱ꞌ xínóo ráa Ndiosíꞌ, jee suni maáníꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee kukanuun ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ vá, sáá niji ni̱ꞌ va̱ne̱ꞌ tu̱u̱nꞌ nasɨ́kuitɨꞌ ya̱ viiꞌ kúñáꞌnú ni̱ꞌ jín Tátáꞌ ni̱ꞌ Ndiosíꞌ, jín rá najiáꞌáꞌ ííꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.