Marcos 5 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaTe̱e, ñuunꞌ Gadara, ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ néꞌí iniꞌ re̱ꞌ ( Mateo 8:28-34 ; Lucas 8:26-39 ) 1 Jee nkenta ráa íyo ka̱ꞌ ichi yuꞌú nteñúꞌún nu̱u̱nꞌ káá ñuꞌun rá ñɨvɨ ñuunꞌ Gadara. 2 Jee sáá nkene Jesús iniꞌ barkúꞌ, jee kuíntañúꞌún nna̱ketáꞌán re̱ꞌ jín ɨɨn te̱e yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini maa. Nkene te̱e yaꞌá nteñu rá yaviꞌ yu̱u̱ꞌ nu̱u̱nꞌ séꞌí ráa rá ni̱yɨ, 3 chi yukuán nééꞌ‑e iniꞌ rá yaviꞌ ni̱yɨ vá. Ni ɨɨn ntu káꞌ kúvi kuꞌniꞌ maa, súka̱ꞌ jíꞌníꞌ ráa maa jín cadena ka̱a. 4 Chi kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí íchí ya̱ niꞌniꞌ ráa naꞌá‑a jín jie̱ꞌe̱ꞌ‑e jín cadena ka̱a, soo nsi̱káꞌnɨ́ꞌ‑ɨ ka̱a. Ni ɨɨn ráa ntu kúvi kúneí ráa jín‑i. 5 Sukuáni nuví niñuꞌ kánajíín‑i nteñu rá yaviꞌ ni̱yɨ jín nteñu rá yuku. Jee xtúfíꞌ‑i maáa jín rá yu̱u̱ꞌ. 6 Jee sáá niniꞌ íká re̱ꞌ Jesús, ninu re̱ꞌ jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ ña̱xin re̱ꞌ maáréꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús. 7 Jee ni̱ꞌin xá nka̱najíín re̱ꞌ nsa̱ꞌá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini, jee nkachiꞌ‑i: ―¿Na̱kui chi kíní nú maánú nteñu ráníꞌ, Jesús, Se̱ꞌya Ndiosíꞌ, máá kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ nu̱u̱nꞌ kua̱íyó? Jíkánꞌ táꞌvíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ noꞌó ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ koto xínóꞌo nú nuꞌuꞌ. 8 Sukuán nkachiꞌ‑i, chi nta̱túníꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u: ―¡Ta̱chi̱ꞌ kíni! ¡Kene te̱e i̱ña̱ꞌ! 9 Ni̱ka̱tu̱ꞌún Jesús ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini vá: ―¿Ná naní nú? Jee nna̱xiníkó‑o nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Legión naní ni̱ꞌ chi kue̱ꞌe̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ ránꞌ. 10 Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ víꞌí‑i nu̱u̱nꞌ Jesús ya̱ koto tájí íká re̱ꞌ ráa ñuunꞌ yaꞌá. 11 Jee yukuán íñɨ́ víꞌí kúchíꞌ i̱ka̱ꞌ yuku, yájíꞌ rátíꞌ. 12 Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Tají ránuꞌuꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ rá kúchíꞌ yukuán sáva ki̱vɨ ránꞌ iniꞌ rátíꞌ. 13 Saájee nyɨ̱netuꞌ re̱ꞌ. Jee nkene rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini te̱e yaꞌá, jee nki̱vɨ ráa iniꞌ rá kúchíꞌ. Jee yatin u̱vi̱ꞌ mil (2000) kúchíꞌ nkuvi rátíꞌ. Jee nkaninuun ya̱chi̱ꞌ rátíꞌ nu̱kana, ne̱ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. Jee nkaꞌaꞌ rátíꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. 14 Jee rá te̱e náka ráa rá kúchíꞌ vá, nkenekunu ráa, jee nna̱kani ráa na̱kuá nkuvi, nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ jín rá kuaríáꞌ. Jee nkine̱ꞌyá rává na̱kuá nkuvi. 15 Jee nkiji ráa nu̱u̱nꞌ Jesús. Jee niniꞌ ráa te̱e nyɨ́ꞌɨ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini. Ñúꞌún re̱ꞌ saꞌma. Nééꞌ re̱ꞌ. Jee ya nna̱ku̱ꞌun kájí iniꞌ maáréꞌ ya̱ nyɨ́ꞌɨ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini naní Legión. Jee nyu̱ꞌví ráa. 16 Jee rá ñɨvɨ niniꞌ ya̱ nkuvi, jee nna̱kani ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nkenta yukuán, ya̱ nkuvi jín te̱e nyɨ́ꞌɨ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí jín rá kúchíꞌ. 17 I̱ña̱jée nka̱jiéꞌé ráa jíkánꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús ya̱ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ iyo re̱ꞌ ñuunꞌ ráa. 18 Sáá kua̱ki̱vɨ Jesús iniꞌ barkúꞌ, jee te̱e nyɨ́ꞌɨ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí kákini ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ‑i nu̱u̱nꞌ Jesús ya̱ retú kuvi kutáꞌán‑a jín re̱ꞌ. 19 Soo Jesús ntu nyɨ̱netuꞌ re̱ꞌ kutáꞌán‑a jín re̱ꞌ, chisaꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Kuánoꞌonꞌ veꞌi nú, jín nu̱u̱nꞌ rá táꞌán nú, jee nakani nú nu̱u̱nꞌ ráa nɨꞌɨ ya̱ nsa̱ꞌá I̱toꞌoꞌ jín nú, ya̱ nku̱náꞌví iniꞌ re̱ꞌ nó. 20 Jee kua̱ꞌa̱nꞌ te̱e vá, jee nka̱jiéꞌé‑e stekútu̱ꞌún‑u jie̱ꞌe̱ꞌ rá tiñu nsa̱ꞌá Jesús jín‑i, nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Decápolis, ya̱ kuíni kachiꞌ u̱ji̱ꞌ ñuunꞌ. Jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ nti̱vɨ́ xíniꞌ ráa. Se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Jairo jín ñaꞌan ya̱ nkakɨ̱ꞌɨ saꞌma Jesús ( Mateo 9:18-26 ; Lucas 8:40-56 ) 21 Sáá njia̱ꞌa tuku Jesús íyó ka̱ꞌ ichi nteñúꞌún jín barkúꞌ, jee kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nku̱tútú nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nééꞌ re̱ꞌ yuꞌú nteñúꞌún. 22 Jee nkenta ɨɨn rá te̱e néetiñu nu̱u̱nꞌ veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel súkuáꞌa ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. Suvire̱ꞌ naní Jairo. Jee sáá niniꞌ re̱ꞌ Jesús, jee nstu̱víꞌ re̱ꞌ maáréꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús, 23 jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ñáꞌnú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ sa̱néꞌ íyó kuviꞌ‑i. Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú xá chisó nú rá naꞌá nú ña, sáva nuvi ña jee kutekuꞌ ña ―nkachiꞌ re̱ꞌ. 24 I̱ña̱jée kua̱ꞌa̱nꞌ Jesús jín re̱ꞌ. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ráa, jee nna̱kuniꞌi ráa Jesús. 25 Jee yukuán íñɨ́ ɨɨn ñaꞌan kúꞌvíꞌ, ya̱ ya va̱ji u̱xu̱vi̱ꞌ (12) kui̱ya̱ꞌ, nóꞌo ña kue̱ꞌi̱ꞌ jiátɨ ni̱ñɨ̱ꞌ. 26 Nnoꞌo víꞌí ña xi̱ntíín kue̱ꞌe̱ꞌ te̱e tátán. Jee ña̱xi̱nꞌ ña nɨꞌɨ ya̱ kúmí ña. Soo ntu̱náꞌ níyótiñu, chisaꞌ manéátúꞌún ka̱ꞌ nkuvi. 27 Nteso̱ꞌo ña ya̱ káꞌánꞌ rá ñɨvɨ xi̱ni̱ꞌ Jesús. Jee ña̱kuyatin ña ya̱ta̱ꞌ Jesús nteñu rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ, jee nsi̱káchiꞌi ña yúsaꞌma ya̱ta̱ꞌ re̱ꞌ. 28 Chi nkaꞌvi iniꞌ ña: “Retú kua̱chi sikáchiꞌi ni̱ꞌ saꞌma re̱ꞌ, jee nuvi ni̱ꞌ.” 29 Kuísá ni̱chi̱ꞌ ni̱ñɨ̱ꞌ vá ña, jee niniꞌ ña ya̱ nnuvi yɨkɨkúñu ña. 30 Sáá nijin nkuvi iniꞌ Jesús nijin nkene fuersáꞌ ííꞌ níꞌin níso re̱ꞌ jee nnuvi ɨɨn ñɨvɨ, jee kuíntañúꞌún nna̱jikó re̱ꞌ nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Né ɨɨn nsi̱jíkɨ́nꞌ‑ɨ naꞌá‑a saꞌma ni̱ꞌ? 31 Jee nkachiꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Néꞌyá nú ya̱ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ nákuniꞌi ráa noꞌó. Jee jíkátu̱ꞌún nú: “¿Né ɨɨn nsi̱jíkɨ́nꞌ naꞌá‑a nó?” 32 Soo íyó íyó ichi nne̱ꞌyá Jesús sáva kuniꞌ‑i né ɨɨn ví ya̱ nsa̱ꞌá maa. 33 I̱ña̱jée ñaꞌan vá nkisɨ ña ya̱ máá yúꞌví ña. Chi jíníꞌ ña ya̱ nkuvi jín ña. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ ña jee nstu̱víꞌ ña maáña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee nna̱kani ña nɨꞌɨ ya̱ naáꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 34 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ña: ―Se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́, nxi̱núvi ni̱ꞌ noꞌó jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ínúꞌ iniꞌ nú kúneí iniꞌ nú nuꞌuꞌ. Kuáꞌán váꞌa. Nuvi nú jie̱ꞌe̱ꞌ kue̱ꞌi̱ꞌ nú. 35 Ni káꞌánꞌ i̱i̱ꞌ ka̱ꞌ Jesús, jee nkenta rá te̱e va̱ji ne̱ veꞌi te̱e néetiñu nu̱u̱nꞌ veꞌi sinagoga vá, jee nkachiꞌ ráa: ―Se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ nú ya ni̱ꞌi̱ꞌ‑i. ¿Na̱chi íxtáña̱ꞌán nú ka̱ꞌ mestrúꞌ yaꞌá? 36 Soo Jesús ntu nsáꞌá re̱ꞌ kuéntáꞌ ya̱ nkachiꞌ ráa jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ te̱e néetiñu nu̱u̱nꞌ veꞌi sinagoga: ―Koto yúꞌví nú. Kua̱chi vá kuneí iniꞌ nú nuꞌuꞌ. 37 Jee ntu njiáꞌa re̱ꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ kutáꞌán ráa jín re̱ꞌ, chisaꞌ kua̱chi Pedro, Jacobo jín Juan, ya̱ kúvi ñaniꞌ Jacobo nku̱táꞌán ráa jín re̱ꞌ. 38 Sáá nkenta ráa veꞌi te̱e néetiñu nu̱u̱nꞌ veꞌi sinagoga, jee niniꞌ re̱ꞌ ya̱ kúváaꞌ víꞌí rá ñɨvɨ. Jee náꞌyúꞌ rá ñɨvɨ vá jee kánajíín víꞌí ráa. 39 Sáá nki̱vɨ re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Na̱chi kúváaꞌ rán jee náꞌyúꞌ rán? Ñalúlí vá nsáꞌ níꞌiꞌ‑i, chisaꞌ kíxíꞌ‑i. 40 Jee nkaꞌanꞌ ichi ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ. Soo ntavaꞌ re̱ꞌ ntáká rá ñɨvɨ iniꞌ veꞌi jee ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín tátáꞌ ñalúlí vá jín nánáꞌ ña jín rá kútáꞌán jín re̱ꞌ, jee nki̱vɨ ráa nu̱u̱nꞌ káá ñalúlí vá. 41 Jee ntɨɨn re̱ꞌ naꞌá ñalúlí jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ña: ―Talita kumi. (Tu̱ꞌun yaꞌá kuíni káchíꞌ: Ñalúlí, nu̱u̱nꞌ nú káchíꞌ ni̱ꞌ: Nako̱o.) 42 Jee kuísá ntañúꞌún kuitɨꞌ nnako̱o ñalúlí, jee nka̱jiéꞌé ña jíka ña, chi íñɨ́ ña u̱xu̱vi̱ꞌ (12) kui̱ya̱ꞌ. Jee ntañúꞌún kuitɨꞌ nti̱vɨ́ xá xíniꞌ rá ñɨvɨ. 43 Soo nta̱túníꞌ ni̱ꞌin Jesús nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ ni ɨɨn nu̱u̱nꞌ nka̱chíꞌ ráa maa. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva ráa kajiꞌ ñalúlí vá. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.