Marcos 15 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaÍñɨ́ Jesús ichinúúnꞌ Pilato ( Mateo 27:1-2 , 11-14 ; Lucas 23:1-5 ; Juan 18:28-38 ) 1 Jee ya̱neꞌenꞌ, nna̱túꞌún rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín nɨꞌɨ rá inka ka̱ꞌ te̱e yɨ́ꞌɨ́ Justicia Ñáꞌnú ya̱ néen kuéntáꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Israel. Jee niꞌniꞌ ráa Jesús, jee nnaka ráa maa, jee nna̱ku̱ꞌva ráa maa xi̱ntíín Pilato. 2 Jee nxi̱náꞌmáꞌ Pilato re̱ꞌ: ―¿Á noꞌó kúvi te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel? Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Noꞌó káchíꞌ nú maa. 3 Jee nxi̱kóñáꞌán rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú re̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí kua̱chi. 4 Saájee tukuni ni̱ka̱tu̱ꞌún Pilato re̱ꞌ: ―¿Á ni ntu̱náꞌ náxiníkó nú? Kuniꞌ chi kue̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi xíkóñáꞌán ráa noꞌó. 5 Soo Jesús ntu̱náꞌ nnáxiníkó‑o ka̱ꞌ. Saáva nti̱vɨ́ xíniꞌ Pilato. Nsa̱náaꞌ ráa ya̱ kuviꞌ Jesús ( Mateo 27:15-31 ; Lucas 23:13-25 ; Juan 18:38—19:16 ) 6 Soo ta viko Pascua, sukuáni nakani núne Pilato ɨɨn rá te̱e násɨ́ꞌ veka̱a ya̱ jíkánꞌ rá ñɨvɨ Israel. 7 Jee íyó ɨɨn te̱e naní Barrabás. Yɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ jín rá inka te̱e iniꞌ veka̱a, chi nka̱ntáꞌán ráa jín rá te̱e nísotíñú jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ ni̱yɨ. 8 Jee nkenta kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ya̱ nka̱jiéꞌé jíkánꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pilato, ya̱ saꞌá re̱ꞌ sáni ya̱ sáꞌá re̱ꞌ ta viko vá. 9 Saájee ni̱ka̱tu̱ꞌún Pilato ráa: ―¿Á kuíni rán ya̱ nakani núne ni̱ꞌ te̱e nísotíñú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel rúja? 10 Nkachiꞌ re̱ꞌ suꞌva chi niniꞌ re̱ꞌ ya̱ ñúꞌún u̱ꞌvi̱ꞌ iniꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú néꞌyá ráa Jesús. Jie̱ꞌe̱ꞌ saáva nna̱ku̱ꞌva ráa maa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 11 Soo rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá nsi̱káꞌánꞌ ráa rá ñɨvɨ, ya̱ ka̱ka̱nꞌ ráa, ya̱ siááꞌ re̱ꞌ Barrabás kiji‑i nu̱u̱nꞌ ráa nsú káꞌ Jesús. 12 Saájee Pilato nna̱xiníkó tuku nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Ná saꞌá ni̱ꞌ jín maáréꞌ ya̱ káchíꞌ rán ya̱ kúvi te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel rúja? 13 Jee tukuni nka̱najíín ráa: ―¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ! 14 Soo Pilato nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Na̱kui rúja? ¿Ná kúvi ya̱ niváꞌa nsa̱ꞌá‑a, réja? Soo suviráa saꞌ nxi̱níꞌin ráa ka̱ꞌ nka̱najíín ráa: ―¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ! 15 Saájee Pilato kuíni re̱ꞌ kino̱o va̱ꞌa re̱ꞌ jín rá ñɨvɨ, jee nsia̱áꞌ re̱ꞌ Barrabás. Jee nchiꞌi rá soldado yoꞌo Jesús nsa̱ꞌá re̱ꞌ, jee nna̱ku̱ꞌva re̱ꞌ maa xi̱ntíín ráa, sáva tekaa ráa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, sáva kaꞌniꞌ ráa maa. 16 Jee kuíre ña̱na̱ka rá soldado re̱ꞌ chíkéꞌi nééꞌ iniꞌ vetíñú, naní pretorio, nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ rá soldado. Jee nna̱stútú ráa ntáká rá soldado. 17 Jee nna̱sikúnijin ráa ɨɨn saꞌma kání líꞌí maa, kua̱ꞌ saꞌma ñúꞌún te̱e máá kúñáꞌnú. Jee nchu̱táꞌán ti̱yu̱ꞌ ráa yokúꞌúꞌ iñu kua̱ꞌ kúvi corona, jee nchuꞌun ráa maa xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ. 18 Jee nka̱jiéꞌé ráa nkaꞌanꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa kuéntáꞌ nkaꞌanꞌ yɨ́ñúꞌún ráa nika̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¡Natɨɨn tu̱ꞌun káva̱ꞌa noꞌó, ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel! 19 Jee nkuun ráa ɨɨn tu̱xíi xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ, jee ntiesɨ̱ɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, sáva saꞌá ráa nika̱ꞌ yɨ́ñúꞌún ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, kuéntáꞌ yɨ́ñúꞌún ñɨvɨ ɨɨn te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ. 20 Sáá nnɨꞌɨ nsa̱ꞌá katá iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ sukuán, jee nsiíyo ráa saꞌma líꞌí nñúꞌun re̱ꞌ, jee nna̱sikúnijin tuku ráa saꞌma re̱ꞌ maáréꞌ. Jee ntavaꞌ ráa re̱ꞌ sáva tekaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ sáva kuviꞌ re̱ꞌ. Nte̱kaa ráa Jesús nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ ( Mateo 27:32-44 ; Lucas 23:26-43 ; Juan 19:17-27 ) 21 Jee yukuán kua̱jia̱ꞌa ɨɨn te̱e, jee nte̱tuvi ráa re̱ꞌ kuniso re̱ꞌ kurúsiꞌ Jesús. Naní re̱ꞌ Simón, kúvi re̱ꞌ te̱e ñuunꞌ Cirene, jee kúvi re̱ꞌ tátáꞌ Alejandro jín Rufo. Jee va̱ji re̱ꞌ ɨɨn kuaríáꞌ. 22 Jee kua̱na̱ka ráa Jesús nu̱u̱nꞌ naní Gólgota, yukuán kúníꞌ káchíꞌ: Yɨkɨ Xíníꞌ Ni̱yɨ. 23 Jee njia̱ꞌa ráa nixiꞌ uva nsa̱ka̱nuun ráa jín su̱jie u̱va̱ꞌ naní mirra. Soo ntu níꞌínꞌ re̱ꞌ maa. 24 Jee nte̱kaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ. Jee nta̱sáva ráa saꞌma re̱ꞌ. Nsi̱kɨ́ ráa suertéꞌ sáva kuniꞌ ráa né ɨɨn ráa vá ni̱ꞌi̱nꞌ maa. 25 Kúvi kaɨ̱ɨ̱nꞌ ya̱neꞌenꞌ, sáá nte̱kaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ. 26 Jee kua̱ꞌ xíkóñáꞌán ráa re̱ꞌ, sukuán ntee ráa nu̱u̱nꞌ tutuꞌ, ya̱ nte̱kaa ráa xi̱ni̱ꞌ kurúsiꞌ, ya̱ káchíꞌ: “Te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel.” 27 Jee nte̱kaa ráa u̱vi̱ꞌ rá te̱e kuíꞌná jín re̱ꞌ jee ta nu̱u̱nꞌ ráa kurúsiꞌ ráa, ɨɨn ichi kuáꞌá re̱ꞌ jee ɨɨn ichi sátín re̱ꞌ. 28 [Jee nsi̱kúnkuvi sáni ya̱ káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ: “Ntɨɨn kuéntáꞌ ráa ya̱ nkuvi re̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn rá te̱e sáꞌá kua̱chi.”] 29 Jee rá ñɨvɨ jiáꞌa yukuán ntenu̱u̱nꞌ ráa re̱ꞌ, jee nchi̱só íká ráa nu̱u̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa: ―¡Ja! Noꞌó ya̱ káchíꞌ nú ya̱ kanɨꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú, jee u̱ni̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nasaꞌá nú maa. 30 Sikáku maánú jee nuun nú nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 31 Suni sukuán rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán, nkaꞌanꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ɨɨn inka ráa: ―Rá inka ka̱ꞌ ñɨvɨ nsi̱káku re̱ꞌ, soo ntu kúvi sikáku re̱ꞌ maáréꞌ. 32 ¡Cristo!, ya̱ kúvi te̱e nísotíñú ya̱ tátúníꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ nación Israel, íyó nuun re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ntañúꞌún, sáva kuniꞌ‑ó jee i̱nu̱ꞌ iniꞌ‑ó maa ―nkachiꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú. Jee rá inka ka̱ꞌ te̱e níntakaa nu̱u̱nꞌ rá kurúsiꞌ jín re̱ꞌ, suni ntenu̱u̱nꞌ ráa re̱ꞌ. Ni̱ꞌi̱ꞌ Jesús ( Mateo 27:45-56 ; Lucas 23:44-49 ; Juan 19:28-30 ) 33 Sáá nkenta sava nuví, jee nnu̱neenꞌ nɨꞌɨ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún, jín ne̱ kau̱ni̱ꞌ yánini. 34 Jee maá kau̱ni̱ꞌ, nka̱najíín ni̱ꞌin Jesús: ―¡Eloi! ¡Eloi! ¿Lama sabactani? (Tu̱ꞌun yaꞌá kuíni kachiꞌ: ¡Ndiosíꞌ ni̱ꞌ! ¡Ndiosíꞌ ni̱ꞌ! ¿Na̱kui chi nkeꞌen nú nxi̱nóo nú nuꞌuꞌ?) 35 Jee sava ráa íñɨ́ yukuán, sáá nteso̱ꞌo ráa yaꞌá, nkachiꞌ ráa: ―¡Teso̱ꞌo rán! Kána re̱ꞌ Elías. 36 Saájee ninu ɨɨn te̱e jee nchu̱náji re̱ꞌ ɨɨn tia̱ꞌma̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nixiꞌ uva iyá, jee nchi̱só re̱ꞌ maa xi̱ni̱ꞌ ɨɨn yutun, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ vá nu̱u̱nꞌ Jesús, sáva koꞌo‑o vá, jee nkachiꞌ te̱e vá: ―Nkúsaá maa, jee kuniꞌ‑ó retú kiji Elías xinúun re̱ꞌ maa. 37 Soo kua̱yuꞌú Jesús nka̱najíín re̱ꞌ jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ. 38 Jee saꞌma káꞌnú níntakaa ñúmáꞌñú jiásɨ́ꞌ iniꞌ veꞌi ííꞌ víꞌí iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú, jee nna̱ta̱sava ne̱ xi̱ni̱ꞌ‑i jín ne̱ jie̱ꞌe̱ꞌ‑e. 39 Jee maá capitán tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá soldado vá íñɨ́ re̱ꞌ ichinúúnꞌ Jesús. Jee sáá nteso̱ꞌo re̱ꞌ ya̱ nka̱najíín‑i suꞌva jee niniꞌ re̱ꞌ ya̱ suꞌva ni̱ꞌi̱ꞌ‑i, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Máá nááꞌ nijia ya̱ Se̱ꞌya Ndiosíꞌ kúvi te̱e yaꞌá. 40 Jee suni ni̱ñɨ rá ñaꞌan nne̱ꞌyá íká ráa. Jee nteñu ráa ni̱ñɨ María ñuunꞌ Magdala, jín Salomé, jín María, nánáꞌ José jín Jacobo, ya̱ súchí ka̱ꞌ. 41 Jee sáá nneeꞌ Jesús Galilea, jee rá ñaꞌan yaꞌá nnikɨnꞌ ráa Jesús, jee nchi̱neí ráa re̱ꞌ. Jee suni ni̱ñɨ kue̱ꞌe̱ꞌ ka̱ꞌ rá ñaꞌan nkiji jín re̱ꞌ ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén. Nse̱ꞌí ráa Jesús ( Mateo 27:57-61 ; Lucas 23:50-56 ; Juan 19:38-42 ) 42 Sáá nini ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, jee kúvi tiempúꞌ sástákoo ráa, chi kúvi‑i ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ kúníꞌ ka̱ꞌ jee kenta ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví ráa. 43 Jee nkenta José, te̱e ñuunꞌ Arimatea. Jee kúvi re̱ꞌ te̱e yɨ́ꞌɨ́ Justicia Ñáꞌnú, ya̱ íyó ñáꞌnú rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee suni íyó tu̱neí iniꞌ re̱ꞌ máá ki̱vɨ̱ꞌ tatúníꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́. Jee nna̱sáneí re̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ, jee ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pilato, jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ Jesús. 44 Jee nti̱vɨ́ xíniꞌ Pilato ya̱ ya ni̱ꞌi̱ꞌ Jesús. Jee nkana re̱ꞌ capitán, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ maa, retú ya̱ ni̱ꞌi̱ꞌ Jesús. 45 Jee sáá nku̱káꞌnú iniꞌ re̱ꞌ, ya̱ nkachiꞌ capitán, ya̱ ya ni̱ꞌi̱ꞌ Jesús, saájee njia̱ꞌa re̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ vá nu̱u̱nꞌ José. 46 Jee nkeꞌen re̱ꞌ ɨɨn saꞌma kuíjín váꞌa. Jee nxi̱núun re̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ vá, jee nsu̱kún re̱ꞌ maa. Jee nchuꞌun re̱ꞌ maa iniꞌ yaviꞌ veꞌi ni̱yɨ nu̱u̱nꞌ ya̱ nkaanꞌ ráa ne̱ i̱ka̱ꞌ kava. Jee nchi̱naꞌá ráa ɨɨn yu̱u̱ꞌ máá káꞌnú nsi̱kótíyu ráa maa yuꞌú yaviꞌ vá, sáva kasɨꞌ ráa maa. 47 Jee María ñuunꞌ Magdala, jín María nánáꞌ José, niniꞌ ráa nu̱u̱nꞌ nse̱ꞌí ráa ñunéꞌyúꞌ Jesús. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.