Marcos 14 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaNátúꞌún ráa na̱sa tɨɨn ráa Jesús ( Mateo 26:1-5 ; Lucas 22:1-2 ; Juan 11:45-53 ) 1 I̱ña̱jée ni̱yo u̱vi̱ꞌ ka̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ jee koo viko Pascua jín viko yájíꞌ ráa i̱xta̱tíláꞌ ya̱ ntu yɨ́ꞌɨ́ levadura. Jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán, núkú ráa na̱sa kuvi xináꞌví ráa Jesús, jee tɨɨn ráa re̱ꞌ, jee kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. 2 Jee nkachiꞌ ráa: ―Nsáꞌ tɨɨn‑ó maa ki̱vɨ̱ꞌ íyó viko, sáva ntu saꞌá rá ñɨvɨ tuntíxín. Nchi̱só ɨɨn ñaꞌan aceite jiávi̱xi̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Jesús ( Mateo 26:6-13 ; Juan 12:1-8 ) 3 Nneeꞌ Jesús ñuunꞌ Betania iniꞌ veꞌi Simón, ya̱ nnoꞌo‑o kue̱ꞌi̱ꞌ téꞌyúꞌ naní lepra. Ni nééꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ mesa yájíꞌ re̱ꞌ, jee nkenta ɨɨn ñaꞌan nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Ínaꞌá ña ɨɨn ti̱noꞌoꞌ lúlí kúvi yu̱u̱ꞌ alabastro, ñúꞌún chitú aceite maa. Aceite vá kúvi ninuꞌun nardo nute jiávi̱xi̱ꞌ, jee yɨ́yáꞌvi víꞌí. Jee nta̱ꞌví ña ti̱noꞌoꞌ vá, jee nchi̱só ña aceite vá xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ. 4 Saájee rá ñɨvɨ káꞌvi ni íñɨ́ yukuán nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ ráa jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ táꞌán ráa: ―¿Na̱kui chi nsi̱kɨ́naanꞌ ña aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ vá? 5 Chi kuvi xi̱kó aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ vá, nékúvi, ya̱ kúvi xu̱ꞌún ya̱ꞌvi ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ujíꞌ yo̱o̱ꞌ. Jee kuvi ku̱ꞌva xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ rá láꞌví, nékúvi ―nkachiꞌ sava ráa nkakuíyuꞌú ráa nu̱u̱nꞌ ña. 6 Soo Jesús nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Kusaá rán ña. ¿Na̱kui chi xtáña̱ꞌán rán ña? Chi ɨɨn tiñu váꞌa ví ya̱ nsa̱ꞌá ña nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ. 7 Chi sukuáni nééꞌ rá láꞌví jín ránoꞌó. Jee résá kuíni rán, jee kúvi saꞌá rán ya̱ váꞌa jín ráa. Soo nuꞌuꞌ, nsáꞌ nɨ́ɨ́nkání kuneeꞌ ni̱ꞌ jín rán. 8 Nsa̱ꞌá ña na̱kua̱ꞌ nku̱neí ña. Nyosoꞌ ña aceite vá nu̱u̱nꞌ ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ, sáva saꞌá stákoo ya̱chi̱ꞌ ña nuꞌuꞌ, ne̱ ntiáꞌan se̱ꞌí ráa nuꞌuꞌ. 9 Jee máá na̱a̱ꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ né ni ví nkuvi nu̱u̱nꞌ stekútu̱ꞌún ráa tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ kua̱íyó nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́, jee suni nakani ráa ya̱ nsa̱ꞌá ña, sáva naku̱ꞌun iniꞌ rá ñɨvɨ ña ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. Núkú Judas sáá naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rá te̱e néetiñu íñɨ́ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ ( Mateo 26:14-16 ; Lucas 22:3-6 ) 10 Saájee Judas Iscariote, ya̱ kúvi ɨɨn rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) te̱e, ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, sáva sukuíta re̱ꞌ Jesús. 11 Jee sáá nteso̱ꞌo ráa re̱ꞌ, jee nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ ráa. Jee nchi̱sóyuꞌú ráa ya̱ ku̱ꞌva ráa xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Saájee nnu̱kú re̱ꞌ sáá kuvi naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús xi̱ntíín ráa. Xíní I̱toꞌoꞌ‑ó ( Mateo 26:17-29 ; Lucas 22:7-23 ; Juan 13:21-30 ; 1 Corintios 11:23-26 ) 12 Jee ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún viko yájíꞌ rá ñɨvɨ Israel i̱xta̱tíláꞌ ya̱ ntu yɨ́ꞌɨ́ levadura, jín sáá jiáꞌníꞌ ráa lanchi lúlí sókóꞌ ráa ya̱ yájíꞌ ráa viko Pascua. Jee rá te̱e súkuáꞌa jín Jesús, ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ: ―¿Né núꞌ kuíni nú ya̱ kɨ̱saꞌá stákoo ránꞌ, sáva kuxíní‑ó viko Pascua? 13 Saájee nta̱jí re̱ꞌ u̱vi̱ꞌ ni rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Kuáꞌán rán ne̱ ñuunꞌ káꞌnú, jee yukuán naketáꞌán rán ɨɨn te̱e níso re̱ꞌ ɨɨn ki̱yɨ ñúꞌún nute. Kunikɨnꞌ rán maa. 14 Jee nu̱u̱nꞌ ki̱vɨ re̱ꞌ, jee kachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ te̱e xí veꞌi vá: “Maá Mestrúꞌ káchíꞌ: ¿Né núꞌ íyó ɨɨn iniꞌ veꞌi nu̱u̱nꞌ kuneeꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kuvi kuxíní ni̱ꞌ viko Pascua jín rá te̱e kútáꞌán jín ni̱ꞌ súkuáꞌa ni̱ꞌ ráa?” 15 Jee suvire̱ꞌ xinéꞌénꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránó ɨɨn iniꞌ veꞌi káꞌnú yósóꞌ táꞌán, ya̱ nɨꞌɨ ya̱ íyó stákoo. Yukuán saꞌá stákoo rán ya̱ kuxíní‑ó ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. 16 Jee nkene ni núvíꞌ rá te̱e, ya̱ súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jee nkenta ráa ñuunꞌ káꞌnú. Jee nna̱niꞌinꞌ ráa nɨꞌɨ sánikua̱ꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Jee yukuán nsa̱ꞌá stákoo ráa ya̱ kuxíní ráa viko Pascua. 17 Sáá kúnéñuꞌun jee nkenta Jesús jín ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e. 18 Sáá nééꞌ ráa nu̱u̱nꞌ mesa, yájíꞌ ráa, jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ɨɨn ránoꞌó vá naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e kua̱chi. Ɨɨn ya̱ nééꞌ yájíꞌ nkáꞌnú jín ni̱ꞌ ví‑i ―nkachiꞌ Jesús. 19 Saájee suviráa nka̱jiéꞌé nku̱kuéká iniꞌ ráa, jee nka̱jiéꞌé ta ɨɨn ta ɨɨn ráa káchíꞌ: ―¿Á nuꞌuꞌ ví‑i rúja? Inka ka̱ꞌ nkachiꞌ: ―¿Á nuꞌuꞌ ví‑i rúja? 20 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ɨɨn ya̱ uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rán kúvi‑i. Ɨɨn rán ya̱ chúꞌun re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ jín ni̱ꞌ ví‑i. 21 Chi nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, máá naáꞌ nijia kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ, sánikua̱ꞌ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ. Soo, ¡na̱ ka̱ꞌ xe̱e̱nꞌ náꞌví ka̱ꞌ te̱e vá ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ!, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ. Va̱ꞌa ka̱ꞌ retánꞌ ntu nkáku te̱e yukuán nékúvi, [chi xe̱e̱nꞌ kunoꞌo re̱ꞌ] ―nkachiꞌ re̱ꞌ. 22 Jee ni yájíꞌ ráa, jee ntɨɨn Jesús ɨɨn i̱xta̱tíláꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee ña̱ꞌnu̱ꞌ re̱ꞌ maa, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Tɨɨn rán maa. Yaꞌá ví ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ. 23 Jee kuíre ntɨɨn re̱ꞌ ɨɨn vasúꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ráa, jee niꞌi ntáká ráa maa. 24 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Yaꞌá ví ni̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ nasokoꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva kakɨnꞌ re̱ꞌ tratúꞌ, chi katɨ‑ɨ sáá kuviꞌ ni̱ꞌ sáva chunáán nkáꞌnú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ. 25 Máá na̱a̱ꞌ káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ni nsáꞌ koꞌo ni̱ꞌ ka̱ꞌ nixiꞌ ya̱ vixíꞌ kúun yokúꞌúꞌ uva, nekuaꞌ kenta ki̱vɨ̱ꞌ nakoꞌo jiáá tuku ni̱ꞌ maa, sáá nakɨ̱ꞌɨ nɨꞌɨ xi̱ntíín Ndiosíꞌ jee tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ―nkachiꞌ Jesús. Stékútu̱ꞌún Jesús ya̱ kachiꞌ Pedro ya̱ ntu jíníꞌ‑i re̱ꞌ ( Mateo 26:30-35 ; Lucas 22:31-34 ; Juan 13:36-38 ) 26 Sáá nkuvi nita ráa ɨɨn yaaꞌ ííꞌ ya̱ nákuetúꞌún‑u Ndiosíꞌ, jee kuíre nkene ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa yuku naní Olivos. 27 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ntáká ránoꞌó kininkava nayu̱ꞌví rán jee xinóo métúꞌún rán nuꞌuꞌ yakuááꞌ vitan. Chi sáni káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ: “Kaꞌniꞌ ni̱ꞌ te̱e náka lanchi jee kutenuun rá lanchi.” 28 Soo sáá natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ jee nako̱o ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ nene ni̱ꞌ nteñu rá níyɨ, jee kuíre xíꞌna ni̱ꞌ ka̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nu̱u̱nꞌ Galilea nsú káꞌ suvirán ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. 29 Saájee Pedro nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Súnika̱ꞌ ntáká ráa kininkava nayu̱ꞌví jee xinóo ráa noꞌó, soo nuꞌuꞌ chi ntu̱ví. 30 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ya̱: Yakuááꞌ vitan, nikɨ́n ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kana stóꞌo ya̱ uvíꞌ íchí, jee u̱ni̱ꞌ íchí kachiꞌ nú ya̱ ntu jíníꞌ nú nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u. 31 Soo ni̱ꞌin ka̱ꞌ nkaꞌanꞌ Pedro: ―Súnika̱ꞌ íyó kuviꞌ ni̱ꞌ jín noꞌó, soo ni nsáꞌ kachiꞌ ni̱ꞌ ya̱ ntu jíníꞌ ni̱ꞌ noꞌó. Jee suni sukuán nkachiꞌ ntáká ráa. Jíkánꞌ táꞌvíꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌún Getsemaní ( Mateo 26:36-46 ; Lucas 22:39-46 ) 32 Jee nkenta Jesús jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa ɨɨn ñuꞌun naní Getsemaní. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Kuneeꞌ rán yaꞌá ni kaꞌanꞌ ni̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. 33 Jee nkeꞌen re̱ꞌ Pedro, Jacobo jín Juan, jee nka̱jiéꞌé nku̱kuíꞌyá iniꞌ re̱ꞌ jee nna̱niꞌvɨꞌ víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. 34 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Íyó víꞌí tu̱nkuéká iniꞌ ánímaꞌ ni̱ꞌ ne̱ kuéntáꞌ réáꞌ ya̱ jíꞌíꞌ ni̱ꞌ. Kunetu rán yaꞌá, jee kunito rán ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 35 Saájee Jesús nika re̱ꞌ ntíꞌ ka̱ꞌ ichinúúnꞌ, jee ña̱ka̱va nei re̱ꞌ, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ, vá réáꞌ kuvi jee nkúnoꞌo re̱ꞌ tu̱nóꞌó va̱ji si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ yukuán. 36 Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ: ―¡Abba! ¡Tátáꞌ ni̱ꞌ! Nɨꞌɨ nu̱u̱nꞌ vá kúvi saꞌá nú. Siíyo nú copa yaꞌá ya̱ kúvi tu̱nóꞌó kiji kunoꞌo ni̱ꞌ. Soo koto sáꞌá nú ya̱ kuíni iniꞌ nuꞌuꞌ, chisaꞌ saꞌá ya̱ kuíni maánú ―sukuán ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ. 37 Jee nni̱kó re̱ꞌ, jee kíxíꞌ ráa nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pedro: ―Simón, ¿á kíxíꞌ nú? ¿Á ni ntu nkúvi kunito nú métúꞌún hora? 38 Kunito rán jee ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ koto síkúvi iniꞌ rán kininkava rán nu̱u̱nꞌ xinóo rán ya̱ kuiñɨ ni̱ꞌin rán jín nuꞌuꞌ. Íyó nijia ya̱ ɨɨn ni ñúꞌún káñá iniꞌ ánímaꞌ rán sikúnkuvi va̱ꞌa rán, soo ñunéꞌyúꞌ rán chi táyáꞌ‑a ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. 39 Jee kua̱ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ tuku re̱ꞌ, jee suni nuún nkachiꞌ tuku re̱ꞌ tu̱ꞌun ya̱ ya nkachiꞌ re̱ꞌ. 40 Jee nni̱kó tuku re̱ꞌ, jee kíxíꞌ tuku ráa nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa, chi va̱ne̱ꞌ kúvéi ma̱ꞌná nchinúún ráa. Jee ntu nkútúníꞌ iniꞌ ráa ná nna̱xiníkó ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 41 Jee nnenta re̱ꞌ ya̱ uníꞌ íchí, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Á kíxíꞌ i̱i̱ꞌ rán jee nájiáví rán? Ya nkuvira. Ya nkenta hora. Kune̱ꞌyá rán, jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, naku̱ꞌva ñɨvɨ nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá ñɨvɨ kua̱chi. 42 Nako̱o rán. Nkóꞌónꞌ‑órán. Jee kune̱ꞌyá rán. Te̱e ya̱ naku̱ꞌva‑a nuꞌuꞌ ya va̱kuyatin‑i ―nkachiꞌ Jesús. Ntɨɨn ráa Jesús ( Mateo 26:47-56 ; Lucas 22:47-53 ; Juan 18:2-11 ) 43 Ni káꞌánꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ, jee ntañúꞌún kuitɨꞌ, nkenta Judas, ya̱ kúvi ɨɨn rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) te̱e vá. Jee nkenta kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ jín re̱ꞌ ya̱ ínaꞌá ráa yuchiꞌ espada jín yutun. Rá ñɨvɨ vá ví rá nta̱jí rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, jín rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ Israel. 44 Jee Judas, ya̱ naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, njia̱ꞌa re̱ꞌ ɨɨn seña nu̱u̱nꞌ ráa. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Te̱e ya̱ teyuꞌú ni̱ꞌ, suvi kúvi‑i. Tɨɨn maa jee kunaka kutú rán maa ―nkachiꞌ Judas. 45 Sáá nkenta re̱ꞌ, jee ntañúꞌún kuitɨꞌ nku̱yatin re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Mestrúꞌ. Jee nte̱yuꞌú re̱ꞌ maa. 46 Saájee ntɨɨn ráa maa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín‑i. 47 Soo ɨɨn rá íñɨ́ yatin jín Jesús ntavaꞌ re̱ꞌ yuchiꞌ espada re̱ꞌ, jee nkuun re̱ꞌ maa musúꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ jee ñeꞌneꞌ re̱ꞌ so̱ꞌo‑o. 48 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Á nkene rán va̱ji rán jín yuchiꞌ jín yutun sáva tɨɨn rán nuꞌuꞌ, kuéntáꞌ réáꞌ ɨɨn te̱e kuíꞌná ví ni̱ꞌ rúja? 49 Ni ki̱vɨ̱ꞌ nééꞌ ni̱ꞌ jín rán iniꞌ chíkéꞌi veñu̱ꞌun káꞌnú, jee xínéꞌénꞌ ni̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee ntu ntɨ́ɨn rán nuꞌuꞌ. Soo sukuán kúvi sáva sikúnkuvi rá tu̱ꞌun nééꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. 50 Saájee ntáká rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nkeꞌen ráa nxi̱nóo ráa re̱ꞌ jee ninu ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa. Ɨɨn te̱e súchí ya̱ ninu 51 Jee ɨɨn te̱e súchí nnikɨnꞌ re̱ꞌ Jesús. Jee nnijin nkáꞌnú re̱ꞌ kua̱chi ɨɨn saꞌma vítá ni. Jee ntɨɨn ráa re̱ꞌ. 52 Soo nkeꞌen re̱ꞌ nxi̱nóo re̱ꞌ saꞌma vítá vá, jee íyó ñɨɨ́n re̱ꞌ ninu re̱ꞌ. Íñɨ́ Jesús nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúñáꞌnú nísotíñú xínáꞌmáꞌ ráa re̱ꞌ ( Mateo 26:57-68 ; Lucas 22:54-55 , 63-71 ; Juan 18:12-14 , 19-24 ) 53 Jee ña̱na̱ka ráa Jesús nu̱u̱nꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ. Jee nku̱tútú ntáká rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú, jín rá te̱e kúñáꞌnú, jín rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán. 54 Jee nnikɨnꞌ íká Pedro ráa, ne̱ nkenta re̱ꞌ chíkéꞌi nééꞌ iniꞌ veꞌi su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ. Jee nééꞌ re̱ꞌ jín rá musúꞌ kúmí yuvéꞌí, núvixinꞌ re̱ꞌ yunúꞌúnꞌ. 55 Saájee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín ntáká rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ Justicia Ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ téꞌnéꞌ kua̱chi nnu̱kú ráa rá te̱e jiáꞌa ya̱ naáꞌ si̱kɨ̱ꞌ Jesús, sáva kaꞌniꞌ ráa maa. Soo ntu̱náꞌ nnániꞌinꞌ ráa ya̱ kuvi chikua̱chi ráa maa. 56 Chi kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nsa̱náaꞌ tu̱ntúꞌún ráa si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ, soo ntu nkúnuún kaꞌanꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ káchíꞌ ráa. 57 Jee te̱e káꞌvi ni nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ jee nsa̱náaꞌ tu̱ntúꞌún ráa si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ ráa: 58 ―Ránuꞌuꞌ nteso̱ꞌo ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ: “Suvini̱ꞌ xináánꞌ ni̱ꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú yaꞌá, ya̱ nsa̱ꞌá jín naꞌá rá te̱e, jee ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ nasaꞌá ni̱ꞌ inka ka̱ꞌ, ya̱ ntu sáꞌá rá te̱e jín naꞌá‑a” ―nkachiꞌ ráa. 59 Jee ni sukuán ntu nkúnuún kaꞌanꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ ráa. 60 Saájee nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ nteñu ráa, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ Jesús: ―¿Á ntu̱náꞌ naxiníkó nú? ¿Ná kúvi ya̱ naáꞌ jiáꞌa ráa si̱kɨ̱ꞌ nú? 61 Soo níín íyó re̱ꞌ, jee ntu̱náꞌ nnáxiníkó re̱ꞌ. Jee inka íchí ka̱ꞌ ni̱ka̱tu̱ꞌún tuku su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ maa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Noꞌó, ¿á kúvi nú Cristo, ya̱ kúvi nú Se̱ꞌya Ndiosíꞌ ííꞌ, ya̱ netuꞌ kúvi re̱ꞌ? 62 Jee nkachiꞌ Jesús: ―Nuꞌuꞌ ví‑i. Jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, kuniꞌ rán nuꞌuꞌ kuneeꞌ ni̱ꞌ xiín ichi kuáꞌá Ndiosíꞌ ya̱ níso fuersáꞌ ííꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ, nu̱u̱nꞌ kúñáꞌnú ni̱ꞌ jín re̱ꞌ. Jee kuniꞌ rán niji ni̱ꞌ nteñu vi̱ko̱ꞌ súkún ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 63 Saájee maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ nna̱tá re̱ꞌ saꞌma re̱ꞌ, [sáva stúvi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ya̱ kítɨ́ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ iniꞌ re̱ꞌ]. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Na̱ nu̱u̱nꞌ jíniñúꞌún‑ó ka̱ꞌ ñɨvɨ sanáaꞌ ya̱ nááꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑ó, rúsa? 64 Chi ya nteso̱ꞌo maárán tu̱ꞌun níváꞌa ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ Ndiosíꞌ. ¿Na̱ja íyó kúníꞌ rán, rúsa? ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ. Jee ntáká ráa nsa̱náaꞌ ráa ya̱ néíká kuviꞌ re̱ꞌ. 65 Jee kéꞌín ráa nka̱jiéꞌé tiésɨ́ɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee ñasɨꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee jiáꞌa ráa re̱ꞌ jín yɨ̱kɨ́ ráa. Jee káchíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Kachiꞌ tu̱ꞌun kéne yuꞌú Ndiosíꞌ. Jee rá te̱e kúmí ráa re̱ꞌ nkatuꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Pedro káchíꞌ ya̱ ntu jíníꞌ re̱ꞌ Jesús ( Mateo 26:69-75 ; Lucas 22:56-62 ; Juan 18:15-18 , 25-27 ) 66 Jee íñɨ́ Pedro chi̱ji nu̱u̱nꞌ íyó chíkéꞌi iniꞌ veꞌi. Jee nkenta ɨɨn ñaꞌan kúvi musúꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ. 67 Jee sáá niniꞌ ña ya̱ núvixinꞌ Pedro yunúꞌúnꞌ, jee nna̱kune̱ꞌyá va̱ꞌa ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Jee suni noꞌó ranika̱ꞌ kútáꞌán nú jín Jesús, te̱e ñuunꞌ Nazaret. 68 Soo maáréꞌ nkachiꞌ ntu̱ví, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ni ntu jíníꞌ ni̱ꞌ, ni ntu jiáku̱ꞌun iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ káchíꞌ nú. Jee va̱kene re̱ꞌ jee nkenta re̱ꞌ ichi yuvéꞌí chíkéꞌi. Jee nkana stóꞌo. 69 Jee sáá niniꞌ tuku musúꞌ vá re̱ꞌ, jee nka̱jiéꞌé tuku ña nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ rá íñɨ́ yukuán: ―Te̱e yaꞌá kúvi ɨɨn rá kútáꞌán jín Jesús. 70 Soo tukuni nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ ntu̱ví. Sáá nku̱núún ka̱ꞌ, tukuni rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pedro: ―Máá nááꞌ nijia ya̱ kúvi nú ɨɨn rá kútáꞌán jín Jesús, chi te̱e Galilea kúvi nú, [chi kuéntáꞌ káꞌánꞌ ráa káꞌánꞌ nú]. 71 Soo nka̱jiéꞌé re̱ꞌ ne̱ nchi̱sónínu re̱ꞌ maáréꞌ ya̱ xinóꞌo Ndiosíꞌ re̱ꞌ retú ntu káꞌánꞌ na̱a̱ꞌ re̱ꞌ. Jee nsa̱náaꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun káchíꞌ re̱ꞌ: ―Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ te̱e vá, ya̱ káꞌánꞌ rán jie̱ꞌe̱ꞌ‑e. 72 Jee ntañúꞌún kuitɨꞌ, nkana stóꞌo ya̱ uvíꞌ íchí. Jee nna̱ku̱ꞌun iniꞌ Pedro ya̱ nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kana stóꞌo ya̱ uvíꞌ íchí, u̱ni̱ꞌ íchí kachiꞌ nú ya̱ ntu̱ví jíníꞌ nú nuꞌuꞌ”, nkachiꞌ Jesús. Jee sáá nna̱ku̱ꞌun iniꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun vá, jee nnaꞌyuꞌ re̱ꞌ. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.