Marcos 10 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaXínéꞌénꞌ Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ koto xínóo táꞌán ( Mateo 19:1-2 ; Lucas 16:18 ) 1 Nkene Jesús yukuán, jee kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Judea jín rá ñuunꞌ káá íyó ka̱ꞌ nute káꞌnú Jordán. Jee nku̱tútú tuku rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee xínéꞌénꞌ tuku re̱ꞌ ráa, sánikua̱ꞌ sáꞌá re̱ꞌ. 2 Nku̱yatin kéꞌín rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo nu̱u̱nꞌ Jesús. Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa maa ya̱: ―¿Á yɨ́netuꞌ ya̱ xinóo sayo ɨɨn yɨɨ́ ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ? Jee nkachiꞌ ráa sukuán sáva kototúníꞌ ráa re̱ꞌ. 3 Soo nna̱xiníkó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Ná nta̱túníꞌ Moisés nu̱u̱nꞌ rán? 4 Jee nkachiꞌ ráa: ―Njia̱ꞌayuꞌú Moisés, ya̱ nna̱neꞌen ɨɨn te̱e tutuꞌ ya̱ káchíꞌ ya̱ xinóo sayo‑o ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ, jee taníkɨ́nꞌ‑ɨ ña. 5 Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌin ánímaꞌ rán, saáva ntee Moisés tu̱ꞌun yaꞌá ya̱ nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ rán. 6 Soo ne̱ xíꞌnañúꞌún, sáá nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ nɨꞌɨ ya̱ íyó, jee, “nsa̱ꞌá re̱ꞌ te̱e jín ñaꞌan”. 7 “Saáva xinóo ɨɨn te̱e tátáꞌ re̱ꞌ jín nánáꞌ re̱ꞌ, jee kutayú re̱ꞌ jín ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ. 8 Jee ɨɨn ni kuvi núvíꞌ ráa kuéntáꞌ íyó ɨɨn yɨkɨkúñu ni.” Saáva ntu ka̱ꞌ kúvi ráa u̱vi̱ꞌ ñɨvɨ ka̱ꞌ, chisaꞌ ɨɨn ni kúvi ráa. 9 Saáva ntu íyó sasɨ́ɨ́n ñɨvɨ ráa ya̱ nsi̱kétáꞌán Ndiosíꞌ ráa ―nkachiꞌ Jesús. 10 Sáá ya̱ nééꞌ ráa veꞌi, jee rá te̱e súkuáꞌa jín Jesús, ni̱ka̱tu̱ꞌún tuku ráa re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ yaꞌá. 11 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Néni ɨɨn te̱e ya̱ xinóo sayo re̱ꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee natana̱ꞌá re̱ꞌ jín inka ka̱ꞌ ñaꞌan, yukuán jee kúsíkɨ́ iniꞌ re̱ꞌ sáꞌá téní re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ. 12 Jee ré ɨɨn ñaꞌan xinóo sayo ña yɨɨ́ ña, jee tana̱ꞌá‑a jín inka ka̱ꞌ te̱e, suni kúsíkɨ́ iniꞌ ña sáꞌá téní nu̱u̱nꞌ yɨɨ́ ña ―nkachiꞌ Jesús. Jesús jíkánꞌ táꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá su̱chí lúlí ( Mateo 19:13-15 ; Lucas 18:15-17 ) 13 Ña̱na̱ka rá ñɨvɨ rá su̱chí kuáchí ráa nu̱u̱nꞌ Jesús sáva chisó re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ rá su̱chí kuáchí ráa. Soo rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nku̱xeenꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ vá. 14 Soo sáá niniꞌ Jesús yaꞌá, jee nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ku̱ꞌva rán kiji rá su̱chí kuáchí nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. Koto kúsáꞌán rán kiji ráa. Chi rá ñɨvɨ suꞌva, ya̱ kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ, ví ya̱ kívɨ ráa xi̱ntíín Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 15 Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ntu jiáꞌayuꞌú‑u ya̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ‑u, kuéntáꞌ jiáꞌayuꞌú ɨɨn su̱chí lúlí yaꞌá, ni nkúvi ki̱vɨ ráa naꞌá Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús. 16 Jee nnumi re̱ꞌ rá súchí kuáchí, jee nchi̱só re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ ráa, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ saꞌá re̱ꞌ ya̱ netuꞌ kuvi ráa. Ɨɨn te̱e súchí kúká káꞌánꞌ‑a jín Jesús ( Mateo 19:16-30 ; Lucas 18:18-30 ) 17 Sáá nkene Jesús kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jíka re̱ꞌ iniꞌ ichi, jee ninu ɨɨn te̱e jee nkenta‑a ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́‑ɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún‑u re̱ꞌ: ―Mestrúꞌ, te̱e va̱ꞌa ví nú. ¿Ná kúvi ya̱ saꞌá ni̱ꞌ, sáva ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ kutekuꞌ ni̱ꞌ nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ? ―nkachiꞌ te̱e vá. 18 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Na̱chi káchíꞌ nú ya̱ kúvi ni̱ꞌ te̱e va̱ꞌa? Ni ɨɨn ñɨvɨ ntu kúvi ñɨvɨ va̱ꞌa, chi métúꞌún Ndiosíꞌ ví ya̱ va̱ꞌa iniꞌ. 19 Ya jíníꞌ nú rá tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ: “Koto sáꞌá téní nú, koto sáꞌá nú ni̱yɨ, koto sákuíꞌná nú, koto kátúꞌún nú si̱kɨ̱ꞌ ñanitáꞌán nú, koto xínáꞌví nú, saꞌá ñáꞌnú nú nu̱u̱nꞌ tátáꞌ nú jín nu̱u̱nꞌ nánáꞌ nú” ―nkachiꞌ Jesús. 20 Jee nkachiꞌ te̱e vá nu̱u̱nꞌ Jesús: ―Mestrúꞌ, nɨꞌɨ tiñu yaꞌá va̱ji síkúnkuvi ni̱ꞌ maa ne̱ lúlí ni̱ꞌ. 21 Soo sáá nne̱ꞌyá Jesús nu̱u̱nꞌ te̱e vá, jee nñunu̱u̱nꞌ re̱ꞌ maa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Kúmániꞌ ɨɨn ka̱ꞌ tiñu íyó saꞌá nú. Kuáꞌán, jee xi̱kó nú nɨꞌɨ rá nantíñú kúmí nú, jee ku̱ꞌva xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ rá láꞌví, saájee ni̱ꞌi̱nꞌ nú ta̱ꞌvi̱ꞌ váꞌa ka̱ꞌ yɨ́yáꞌvi víꞌí ne̱ antivɨ́ súkún. Jee neꞌenꞌ kunikɨnꞌ nú nuꞌuꞌ, [jee xináán iniꞌ nú maánú kuéntáꞌ ɨɨn ya̱ níso kurúsiꞌ sáva kuviꞌ‑i nu̱u̱nꞌ vá jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ] ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 22 Soo nnu̱kuíꞌyáꞌ iniꞌ te̱e vá, ya̱ nkachiꞌ Jesús tu̱ꞌun yukuán. Nnu̱kuéká iniꞌ re̱ꞌ jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ, chi jie̱ꞌe̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí nantíñú re̱ꞌ íyó. 23 Jee sáá nna̱kune̱ꞌyá Jesús iyo iyo ichi, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa jín‑i: ―¡Na̱ ka̱ꞌ víjí ka̱ꞌ vá ki̱vɨ rá ñɨvɨ kúká xi̱ntíín Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u! 24 Rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, nti̱vɨ́ xíniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nkachiꞌ tuku re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Se̱ꞌya ni̱ꞌ, [rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa xu̱ꞌún kue̱ꞌe̱ꞌ jín rá nantíñú], na̱ ka̱ꞌ víjí ka̱ꞌ ki̱vɨ ráa xi̱ntíín Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. 25 Víjí ka̱ꞌ ki̱vɨ ɨɨn ñɨvɨ kúká xi̱ntíín Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u nsú káꞌ jia̱ꞌa ɨɨn kitɨ máá káꞌnú naní kameyúꞌ ɨɨn yaviꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ yɨkɨtíkú ―nkachiꞌ Jesús. 26 Soo nti̱vɨ́ nasɨ́kuitɨꞌ ka̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ ráa. Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún táꞌán ráa: ―¿Né ɨɨn ñɨvɨ kuvi kuneí‑i ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ‑i ya̱ natavaꞌ Ndiosíꞌ maa nu̱u̱nꞌ kua̱chi‑i nanitáꞌvíꞌ‑i rúja? 27 Nne̱ꞌyá Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Rá ñɨvɨ ntu kúvi saꞌá ráa tiñu yaꞌá, soo ntu íyó sukuán jín Ndiosíꞌ, chi Ndiosíꞌ chi kúvi saꞌá re̱ꞌ nɨꞌɨ nu̱u̱nꞌ ―nkachiꞌ Jesús. 28 Nki̱jiéꞌé Pedro nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Kune̱ꞌyá, ránuꞌuꞌ chi nxi̱nóo ránꞌ nɨꞌɨ ya̱ kúmí ránꞌ, jee níkɨ́nꞌ ránꞌ noꞌó. 29 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ néni ɨɨn ñɨvɨ xinóo‑o rá veꞌi‑i áxí rá ñaniꞌ‑i áxí rá ku̱ꞌva‑a áxí rá ku̱ꞌvi̱ꞌ‑i áxí nánáꞌ‑a áxí tátáꞌ‑a [áxí ñasɨ́ꞌɨ́‑ɨ] áxí rá se̱ꞌya‑a áxí ñuꞌun‑u, jie̱ꞌe̱ꞌ yɨ́tíñú‑u nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ jín jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ, 30 jee ni̱ꞌi̱nꞌ‑i sientúꞌ íchí ka̱ꞌ iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá tiempúꞌ tékúꞌ‑ó ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, rá veꞌi, rá ñaniꞌ, rá ku̱ꞌva, rá ku̱ꞌvi̱ꞌ, rá nánáꞌ, rá se̱ꞌya, jín rá ñuꞌun, sú koto u̱ꞌvi̱ꞌ ñɨvɨ maa. Jee suni tiempúꞌ kiji, jee ñɨvɨ vá kutekuꞌ‑u nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ saꞌá re̱ꞌ. 31 Soo kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ vitan kúvi ráa ya̱ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, kuvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ tiempúꞌ kiji. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ vitan kúvi ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ ka̱ꞌ, jee suviráa vá xíꞌna ka̱ꞌ kuñáꞌnú ka̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús. Stékútu̱ꞌún tuku Jesús ya̱ kuviꞌ re̱ꞌ ( Mateo 20:17-19 ; Lucas 18:31-34 ) 32 Saájee jíka Jesús jín rá ñɨvɨ kútáꞌán ráa jín re̱ꞌ jee kua̱nkaa ráa nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén. Jee yósóꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nti̱vɨ́ xíniꞌ ráa. Jee rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ maa yúꞌví ráa. Jee ntavaꞌ sɨ́ɨ́n re̱ꞌ rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) te̱e, jee nka̱jiéꞌé re̱ꞌ káchíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ kuvi jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ: 33 ―Kune̱ꞌyá rán. Kua̱nkaa‑ó ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén. Jee nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee naku̱ꞌva ɨɨn te̱e nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ. Jee sanáaꞌ ráa ya̱ kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. Jee naku̱ꞌva ráa nuꞌuꞌ xi̱ntíín rá ñɨvɨ ya̱ ntu kúvi nación Israel. 34 Jee kaꞌanꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ ráa kune̱ꞌyá ráa nuꞌuꞌ, chiꞌi ráa yoꞌo nuꞌuꞌ, tiesɨ̱ɨ́ ráa nuꞌuꞌ, jee kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. Soo ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ natekuꞌ i̱i̱ꞌ ni̱ꞌ kene ni̱ꞌ nteñu rá ni̱yɨ jee nako̱o yɨkɨkúñu ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús. Jacobo jín Juan kákua̱chi ráa nu̱u̱nꞌ Jesús ya̱ kunisotíñú ráa jín re̱ꞌ ( Mateo 20:20-28 ) 35 Jacobo jín Juan, rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Zebedeo, ña̱kuyatin ráa nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ ráa: ―Mestrúꞌ, kuíni ránꞌ ya̱ saꞌá nú ya̱ néni ɨɨn ya̱ ka̱ka̱nꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ nú. 36 Jee suvire̱ꞌ nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Ná kúníꞌ rán ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rán? 37 Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Taji xá tiñu kuniso ráníꞌ ya̱ kuneeꞌ ɨɨn ránꞌ xiín ichi kuáꞌá nú jee inka ránꞌ ichi sátín nú, sáá viiꞌ kuñáꞌnú nú jee tatúníꞌ nú nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨ̱vɨ́ ―nkachiꞌ Jacobo jín Juan. 38 Jee Jesús nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ntu jíníꞌ rán ná kúvi ya̱ jíkánꞌ rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. ¿Á kuvi kunoꞌo rán tu̱nóꞌó, kua̱ꞌ kunoꞌo ni̱ꞌ maa, ya̱ kuéntáꞌ koꞌo ni̱ꞌ maa? Áxí, ¿á kuvi kuanuté rán jín tu̱nóꞌó sú kuviꞌ rán kuéntáꞌ nuꞌuꞌ? ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. 39 Suviráa nkachiꞌ: ―Kuvi. Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ya̱ kunoꞌo ni̱ꞌ, kunoꞌo rán. Jee ya̱ kuanuté ni̱ꞌ jín tu̱nóꞌó kuanuté rán. 40 Soo rá ñɨvɨ ya̱ kuneeꞌ xiín ichi kuáꞌá ni̱ꞌ áxí ichi sátín ni̱ꞌ, nsú nuꞌuꞌ ví ya̱ ku̱ꞌva maa nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ. Chisaꞌ Ndiosíꞌ ya nsa̱túꞌva maa sáva ku̱ꞌva re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ ya̱ nka̱ji re̱ꞌ kuneeꞌ maa ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa. 41 Sáá nteso̱ꞌo rá ni ujíꞌ ka̱ꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa tu̱ꞌun yaꞌá, jee nka̱jiéꞌé ráa nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa Jacobo jín Juan. 42 Jee nkana Jesús ráa jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Jíníꞌ rán na̱ja sáꞌá rá te̱e yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá inka nación, ya̱ ntu kúvi Israel, chi nɨꞌɨ chíꞌi ráa xi̱ntíín ráa. Jee rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ tátúníꞌ ni̱ꞌin ráa nu̱u̱nꞌ rává sáá koo. 43 Soo nkúvi sukuán nteñu rán. Chisaꞌ néni ɨɨn ránú ya̱ kuíni‑i kuñáꞌnú‑u ka̱ꞌ nteñu rán, jee íyó kɨtíñú ñɨvɨ vá nu̱u̱nꞌ rán. 44 Jee néni ɨɨn ránú kuíni‑i kuvi‑i ya̱ xíꞌnañúꞌún nteñu ránú kosoꞌ‑o nu̱u̱nꞌ ránú, jee íyó kuvi‑i kuéntáꞌ ɨɨn musúꞌ kéꞌen ñɨvɨ kɨtíñú‑u chineí‑i nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ránú. 45 Chi nuꞌuꞌ, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, nsáꞌ váji ni̱ꞌ, sáva kɨtíñú rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, chisaꞌ va̱ji ni̱ꞌ sáva kɨtíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ. Jee va̱ji ni̱ꞌ sáva ku̱ꞌva ni̱ꞌ maáníꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ, sáva chunáán nkáꞌnú ni̱ꞌ maáníꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva nakani núne ni̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nkɨ́ꞌɨ ráa xi̱ntíín kua̱chi ráa xinánitáꞌvíꞌ ni̱ꞌ ráa ―nkachiꞌ Jesús. Xínúvi Jesús Bartimeo te̱e kuáá ( Mateo 20:29-34 ; Lucas 18:35-43 ) 46 Saájee nkenta ráa ñuunꞌ Jericó. Jee sáá kua̱kene Jesús ñuunꞌ vá, jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jín kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ. Jee Bartimeo nééꞌ re̱ꞌ yuíchí. Kúvi re̱ꞌ se̱ꞌya Timeo, jee kúvi re̱ꞌ te̱e kuáá, ya̱ jíkánꞌ re̱ꞌ caridáꞌ. 47 Sáá nteso̱ꞌo re̱ꞌ ya̱ váji Jesús, te̱e ñuunꞌ Nazaret, jee nka̱jiéꞌé re̱ꞌ kánajíín re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡Jesús, Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ David! ¡Kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú nuꞌuꞌ! 48 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ ráa nku̱xeenꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ kasɨꞌ re̱ꞌ yuꞌú re̱ꞌ. Sosaꞌ saꞌ víꞌí káꞌ nka̱najíín re̱ꞌ: ―¡Se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ David! ¡Kunáꞌví iniꞌ nú kune̱ꞌyá nuꞌuꞌ! 49 Saájee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ Jesús jee nkachiꞌ‑i: ―Kana rán maa. Jee nkana ráa te̱e kuáá vá, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ‑u: ―¡Neí koo iniꞌ nú! ¡Nakuiñɨꞌ! Chi kána re̱ꞌ noꞌó. 50 Saájee nsi̱kéne‑e so̱o̱ꞌ níji‑i, jee íchíni nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ‑i, jee nkiji‑i nu̱u̱nꞌ Jesús. 51 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u: ―¿Ná kúvi ya̱ kúníꞌ nú ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jín nú? Jee te̱e kuáá vá nkachiꞌ: ―Mestrúꞌ, kuíni ni̱ꞌ ya̱ nunijinꞌ nchinúún ni̱ꞌ sáva kuvi nakune̱ꞌyá ni̱ꞌ. 52 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Kuáꞌán. Chi jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ínúꞌ iniꞌ nú kúneí iniꞌ nú nuꞌuꞌ, jee nxi̱núvi‑i nó. Ntañúꞌún kuitɨꞌ nnu̱nijinꞌ nchinúún re̱ꞌ, jee nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ, jee nchi̱nikɨnꞌ re̱ꞌ Jesús ichi vá. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.