Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Lucas 1 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Na̱ kuvi chi ntee Lucas tutuꞌ yaꞌá

1 Kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ nsa̱tíñú ráa sáva tee ráa tu̱ꞌun káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá tiñu ya̱ nkuvi nteñu ráníꞌ,

2 sánikua̱ꞌ nákani rá ñɨvɨ niniꞌ jínúunꞌ ráa maa nu̱u̱nꞌ ráníꞌ ne̱ xíꞌnañúꞌún, jee yɨ́tíñú ráa xínéꞌénꞌ ráa tu̱ꞌun Jesús.

3 Jee nuꞌuꞌ [Lucas] nna̱nukú tu̱ꞌun ñunkúún va̱ꞌa ni̱ꞌ ntáká tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱ꞌ nkuvi ne̱ ya̱ nka̱jiéꞌé nkiji Jesús. Jee saáva, nuꞌuꞌ ranika̱ꞌ, ñani iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ íyó va̱ꞌa ya̱ suni nuꞌuꞌ tée yɨ́yuꞌú ni̱ꞌ rá tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱ꞌ nkuvi. Jee tée ni̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ noꞌó, Teófilo, te̱e ñáꞌnú,

4 sáva kuniꞌ na̱a̱ꞌ nú ya̱ na̱a̱ꞌ kúvi tu̱ꞌun ya̱ nkachitu̱ꞌún ráa nu̱u̱nꞌ noꞌó.


Ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nkachitu̱ꞌún‑u ya̱ kaku Juan te̱e síkuánuté

5 Sáá tiempúꞌ nkuvi Herodes te̱e nísotíñú ya̱ nta̱túníꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Judea, jee ni̱yo ɨɨn su̱tu̱ꞌ naní Zacarías, ya̱ yɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ɨɨn rá grupo su̱tu̱ꞌ ya̱ naní grupo vá Abías. Jee ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ naní Elisabet, jee kúvi ña se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ va̱ji nu̱u̱nꞌ su̱tu̱ꞌ Aarón.

6 Jee ni núvíꞌ ráa nkuvi ñɨvɨ na̱a̱ꞌ ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ, chi na̱a̱ꞌ va̱ꞌa ñaꞌnu ráa sánikua̱ꞌ ntáká tiñu ya̱ nta̱túníꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ jín rá tiñu ñakɨnꞌ re̱ꞌ, jee ntu íyó na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ chikua̱chi ñɨvɨ si̱kɨ̱ꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ vá.

7 Soo ntu ni̱yo se̱ꞌya ráa, chi ñaꞌan númáꞌ ví Elisabet, jee nyɨɨ víꞌí ni núvíꞌ ráa.

8 Jee ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ sáꞌá Zacarías tiñu su̱tu̱ꞌ ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ, sáá nkenta nni̱vɨ tuku grupo re̱ꞌ sáꞌá ráa tiñu su̱tu̱ꞌ.

9 Jee sánikua̱ꞌ íyó ñujiínꞌ rá su̱tu̱ꞌ, jee nchuꞌun ráa suertéꞌ jee nkakɨ̱ꞌɨ ta̱ꞌvi̱ꞌ Zacarías ya̱ nka̱ji ráa re̱ꞌ sáva ki̱vɨ re̱ꞌ veñu̱ꞌun Ndiosíꞌ sáva teñuꞌunꞌ re̱ꞌ su̱jie.

10 Jee íñɨ́ ntáká rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ chíkéꞌi veñu̱ꞌun vá káꞌánꞌ ráa jín Ndiosíꞌ máá hora sókóꞌ su̱jie vá káyúꞌ‑u.

11 Jee nkitu̱vi ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Zacarías íñɨ́‑ɨ ichi kuáꞌá nekaꞌ lúlí nu̱u̱nꞌ káyúꞌ su̱jie vá.

12 Jee sáá niniꞌ Zacarías maa, jee nti̱vɨ́ xá xíniꞌ re̱ꞌ, jee ntɨɨn ya̱ yúꞌví re̱ꞌ maáréꞌ.

13 Soo nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Koto yúꞌví nú, Zacarías, chi ntɨɨn kuéntáꞌ Ndiosíꞌ ya̱ jíkánꞌ táꞌvíꞌ nú, jee ñasɨ́ꞌɨ́ nú, Elisabet, koo ɨɨn se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ña, jee sikúnání nú maa Juan.

14 Jee nusɨ̱ɨ̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ iniꞌ nú jee yasɨ́ɨ́ꞌ iniꞌ ánímaꞌ nú kuvi re̱ꞌ, jee kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ kusɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ ánímaꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kaku‑u,

15 chi ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ kuvi re̱ꞌ ɨɨn te̱e kúñáꞌnú. Jee ni nsáꞌ koꞌo re̱ꞌ nixiꞌ nu̱xi uva ni nixiꞌ xéénꞌ, jee ne̱ kɨꞌɨ chitú Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ iniꞌ re̱ꞌ ne̱ ñúchíji nánáꞌ re̱ꞌ maáréꞌ.

16 Chi saꞌá re̱ꞌ ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ se̱ꞌya ñuunꞌ Israel nanikó iniꞌ ráa sáva natuꞌva ráa I̱toꞌoꞌ ráa ya̱ kúvi Ndiosíꞌ ráa.

17 Jee xíꞌna ka̱ꞌ Juan kenta, ne̱ ntiáꞌan kenta I̱toꞌoꞌ‑ó, jee koo Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ jín re̱ꞌ jee koo fuersáꞌ níꞌin Ndiosíꞌ jín re̱ꞌ, kuéntáꞌ kua̱ꞌ nkuvi jín Elías ne̱ yanaꞌán. Jee kachitu̱ꞌún re̱ꞌ tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó sáva nasaꞌá re̱ꞌ nakama̱ni̱ꞌ rá tátáꞌ jín rá se̱ꞌya ráa, jee sáva nachuꞌun re̱ꞌ ichi rá ñɨvɨ ni̱ꞌin iniꞌ ya̱ sama iniꞌ ráa jee naku̱ꞌun kájí iniꞌ ráa sánikua̱ꞌ ñɨvɨ na̱a̱ꞌ. Jee suꞌva nasaꞌá túꞌva re̱ꞌ rá ñɨvɨ sáva koo tu̱ꞌva va̱ꞌa ráa kunikɨnꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó sáá kenta‑a ―nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá.

18 Jee nkachiꞌ Zacarías nu̱u̱nꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá: ―¿Na̱ja kuvi kukáꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ retú ya̱ naáꞌ kúvi nijia‑a rúja? Chi te̱e nyɨɨ nku̱ñáꞌnú kúvi ni̱ꞌ jee suni nyɨɨ nku̱ñáꞌnú ñasɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ ranika̱ꞌ.

19 Jee nna̱xiníkó najiáꞌáꞌ ííꞌ vá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Nuꞌuꞌ kúvi ni̱ꞌ Gabriel, ya̱ íñɨ́ ni̱ꞌ yɨ́tíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee nchu̱ichí re̱ꞌ nuꞌuꞌ va̱ji ni̱ꞌ kaꞌanꞌ ni̱ꞌ jín nú, sáva taji ni̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa yaꞌá nu̱u̱nꞌ nú.

20 Soo vitan jee kasɨꞌ ta̱chi̱ꞌ nú kuñɨ́ꞌɨ́nꞌ nú jee ni nsáꞌ kuvi kaꞌanꞌ nú ne̱kua̱ꞌ kenta máá ki̱vɨ̱ꞌ kuvi yaꞌá ya̱ nkachiꞌ ni̱ꞌ, chi ntu nínúꞌ iniꞌ nú rá tu̱ꞌun ya̱ nkachiꞌ ni̱ꞌ. Jee tu̱ꞌun vá sikúnkuvi máá tiempúꞌ nka̱ji Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá.

21 Jee rá ñɨvɨ íñɨ́ chíkéꞌi veñu̱ꞌun káꞌnú i̱i̱ꞌ vá nétu ráa kene Zacarías, jee kúsɨ́ɨ́n iniꞌ ráa ya̱ kúkuéé víꞌí re̱ꞌ kene re̱ꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú i̱i̱ꞌ vá.

22 Soo sáá nkene re̱ꞌ, jee ni ntu nkúvi kaꞌanꞌ re̱ꞌ ráa, jee ña̱ku̱ꞌun iniꞌ ráa ya̱ niniꞌ re̱ꞌ ya̱ nxi̱nénu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ re̱ꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun ííꞌ vá, chi máá jín seña ni nsa̱ꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, chi nkino̱o ñɨ́ꞌɨ́nꞌ re̱ꞌ.

23 Jee sáá nkuvi ni̱nu rá ki̱vɨ̱ꞌ nsi̱kúnkuvi re̱ꞌ tiñu saꞌá re̱ꞌ ya̱ kúvi su̱tu̱ꞌ, jee kua̱noꞌonꞌ re̱ꞌ veꞌi re̱ꞌ.

24 Jee sáá njia̱ꞌa yakuꞌ rá ki̱vɨ̱ꞌ vá jee nna̱nise̱ꞌya ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, Elisabet, jee nyɨ̱ꞌɨ niꞌyuꞌ ña veꞌi ña ni ntu nkene ña u̱ꞌu̱nꞌ yo̱o̱ꞌ, jee ñani iniꞌ ña:

25 “Suꞌva nsa̱ꞌá I̱toꞌoꞌ‑ó jín nuꞌuꞌ, chi vitan íyó mániꞌ iniꞌ re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ nuꞌuꞌ chi nsíyo re̱ꞌ tu̱nkánuun íyó ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ ntu íyó se̱ꞌya ni̱ꞌ.”


Ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ nkachitu̱ꞌún ya̱ kaku Jesús

26 Jee yo̱o̱ꞌ íñúꞌ, jee nchu̱ichí Ndiosíꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ re̱ꞌ Gabriel ña̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ ɨɨn ñuunꞌ tɨ́ɨn Galilea ya̱ naní Nazaret.

27 Ña̱ne̱ꞌyá‑a ɨɨn ñaꞌan súchí núún jee káá náꞌviꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ña ya̱ tana̱ꞌá ña jín ɨɨn te̱e naní José ya̱ kúvi re̱ꞌ se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ va̱ji nu̱u̱nꞌ David. Jee ñaꞌan súchí núún vá naní ña María.

28 Jee nki̱vɨ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá nu̱u̱nꞌ nééꞌ ña, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ña: ―¡Tóniiꞌ! ¡Na̱ ka̱ꞌ íyó mániꞌ víꞌí iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá re̱ꞌ nóꞌo! Chi íyó I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ jín nú. [¡Noꞌó ya̱ na̱ ka̱ꞌ netuꞌ ka̱ꞌ kúvi nú sáꞌá Ndiosíꞌ!]

29 Soo nku̱naan nku̱suꞌva ña jee nñu̱ꞌun iniꞌ ña na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ kúvi ya̱ nkaꞌanꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá jín ña sukuán.

30 Saájee nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá nu̱u̱nꞌ ña: ―María, koto yúꞌví nú, chi nni̱ꞌi̱nꞌ nú ya̱ váꞌa íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá re̱ꞌ noꞌó.

31 Jee kuniꞌ nú chi nanise̱ꞌya nú, jee koo ɨɨn se̱ꞌya yɨ́ɨ́ nú, jee sikúnání nú maa Jesús.

32 Jee kuñáꞌnú re̱ꞌ, jee kuna̱ní re̱ꞌ Se̱ꞌya Ndiosíꞌ máá ñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ. Jee saꞌá I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ ya̱ tatúníꞌ re̱ꞌ, kuéntáꞌ kua̱ꞌ nta̱túníꞌ David ya̱ kúvi tátáꞌ jííꞌ ichiyúkúnꞌ re̱ꞌ.

33 Jee tatúníꞌ‑i nɨ́ɨ́nkání nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, jee ni nsáꞌ koo nu̱u̱nꞌ jínu tiñu tátúníꞌ‑i ―nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá.

34 Saájee nkachiꞌ María nu̱u̱nꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá: ―¿Na̱ja vá kúvi jee kuvi rá tiñu nkachiꞌ nú yaꞌá? Chi ni ntiáꞌan nune̱ꞌén ni̱ꞌ jín ni ɨɨn te̱e.

35 Jee nna̱xiníkó najiáꞌáꞌ ííꞌ vá nu̱u̱nꞌ ña: ―Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ kiji‑i nu̱u̱nꞌ noꞌó, jee kiji fuersáꞌ níꞌin níso maá Ndiosíꞌ máá ñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ jee kenta‑a kikasɨꞌ kátɨ́‑ɨ noꞌó jee saꞌá‑a tiñu a̱nasɨ́ jín noꞌó. Jee saáva te̱e lúlí i̱i̱ꞌ ya̱ kaku vá kuna̱ní‑i Se̱ꞌya Ndiosíꞌ.

36 Jee teso̱ꞌo nú, suni táꞌánꞌ nú Elisabet, suni koo ɨɨn se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ña asúnika̱ꞌ ya̱ nku̱ñáꞌnú ña. Jee ya̱ i̱ñu̱ꞌ yo̱o̱ꞌ ya̱ íyó ya̱ nna̱nise̱ꞌya ña, ya̱ káchíꞌ ráa ya̱ kúvi ña ñaꞌan númáꞌ.

37 Chi nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ni ɨɨn ntu̱né íyó ya̱ ntu kúvi saꞌá re̱ꞌ maa ―nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ vá.

38 Saájee nkachiꞌ María: ―Yaꞌá íyó ni̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn musúꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ, jee kuvi jín nuꞌuꞌ sánikua̱ꞌ nkachiꞌ nú ―nkachiꞌ ña. Saájee nkuiyo najiáꞌáꞌ ííꞌ vá nu̱u̱nꞌ ña kua̱ꞌa̱nꞌ‑a.


Ña̱ne̱ꞌyá María táꞌán ña Elisabet

39 Jee rá ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, jee numíjiꞌíꞌ nke̱chí María kua̱ꞌa̱nꞌ ña ɨɨn rá ñuunꞌ káá rá yuku vá ya̱ yɨ́ꞌɨ́ xi̱ntíín ñuunꞌ Judea.

40 Jee sáá nkenta ña nki̱vɨ ña iniꞌ veꞌi Zacarías jee nkaꞌanꞌ jiaꞌú ña Elisabet.

41 Jee sáá nteso̱ꞌo Elisabet ya̱ nkaꞌanꞌ jiaꞌú María ña, jee né nna̱nava nchíkɨ́n ña iniꞌ ña, jee nku̱neí Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ nchi̱tú‑u Elisabet,

42 jee ni̱ꞌin nkaꞌanꞌ ña, jee nkachiꞌ ña: ―¡Ndiosíꞌ nsa̱ꞌá ya̱ na̱ ka̱ꞌ netuꞌ ka̱ꞌ kúvi nú nteñu ntáká rá ñaꞌan, jín suni na̱ ka̱ꞌ netuꞌ ka̱ꞌ kúvi se̱ꞌya nú ya̱ kaku!

43 Jee, ¿na̱ja kúvi ya̱ nkuvi ya̱ váꞌa yaꞌá jín nuꞌuꞌ, ya̱ nánáꞌ I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ va̱ji néꞌyá‑a nuꞌuꞌ rúja!

44 Kuniꞌ, ¡chi kua̱chi kuitɨꞌ sáá nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ya̱ nkaꞌanꞌ nú nuꞌuꞌ jee né nna̱nava nchíkɨ́n ni̱ꞌ iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ‑i!

45 ¡Na̱ ka̱ꞌ netuꞌ ka̱ꞌ kúvi nú ya̱ ni̱nu̱ꞌ iniꞌ nú chi sikúnkuvi I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú! ―nkachiꞌ Elisabet.

46 Saájee nkachiꞌ María: Ne̱ ánímaꞌ ni̱ꞌ nákuetúꞌún ni̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ ya̱ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ,

47 jee né ánímaꞌ ni̱ꞌ kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ nátavaꞌ re̱ꞌ nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kua̱chi ni̱ꞌ sikáku re̱ꞌ nuꞌuꞌ.

48 Chi ntɨɨn kuéntáꞌ re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ nuꞌuꞌ ñaꞌan láꞌví, ya̱ kúvi ni̱ꞌ musúꞌ re̱ꞌ sikúnkuvi ni̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee kuniꞌ, jee ne̱ vitan jín ne̱ ntáká tiempúꞌ ichinúúnꞌ ka̱ꞌ jee rá ñɨvɨ kutekuꞌ ráa, jee kachiꞌ ráa ya̱ na̱ ka̱ꞌ netuꞌ kúvi ni̱ꞌ,

49 chi maa tiñu ñáꞌnú a̱nasɨ́ nsa̱ꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ. Maáréꞌ vá níso re̱ꞌ máá fuersáꞌ mánasɨ́ ííꞌ, ¡Ndiosíꞌ i̱i̱ꞌ kúvi re̱ꞌ!

50 Jee nɨ́ɨ́nkání kuitɨꞌ kunáꞌví iniꞌ re̱ꞌ kune̱ꞌyá re̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ ñúyúꞌví iniꞌ ráa re̱ꞌ.

51 Chi nsa̱ꞌá re̱ꞌ tiñu a̱nasɨ́ máá ñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ ka̱ꞌ jín maa fuersáꞌ níꞌin níso maáréꞌ. Chi nku̱neí re̱ꞌ jín rá ñɨvɨ jiáni téyɨ́ɨ́ iniꞌ antúníꞌ ráa jee nsi̱kúténuun re̱ꞌ ráa.

52 Jee rá ñɨvɨ ya̱ kúñáꞌnú, nka̱neeꞌ re̱ꞌ tiñu kúñáꞌnú níso ráa, jee nna̱xináa re̱ꞌ rá ñɨvɨ láꞌví, nnu̱ñáꞌnú ráa nsa̱ꞌá re̱ꞌ.

53 Jee rá ñɨvɨ ya̱ jíꞌíꞌ ráa so̱ko jee njia̱ꞌa víꞌí re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ kajiꞌ ráa, jee rá ñɨvɨ kúká, jee nna̱chuichí saɨn re̱ꞌ ráa.

54 Jee nchi̱neí nchituvi re̱ꞌ yó ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, ya̱ kúvi‑ó musúꞌ re̱ꞌ, chi nákúꞌun iniꞌ re̱ꞌ ya̱ kunáꞌví iniꞌ re̱ꞌ,

55 Abraham jín rá se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ nkene nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, sánikua̱ꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá tátáꞌ jííꞌ‑ó yanaꞌán. Nkachiꞌ María.

56 Jee nkino̱o María nneeꞌ ña jín Elisabet yatin u̱ni̱ꞌ yo̱o̱ꞌ. Jee kuíre nni̱kó ña kua̱noꞌonꞌ ña veꞌi ña.


Sáá nkaku Juan ya̱ síkuánuté re̱ꞌ

57 Jee sáá nkenta tiempúꞌ kaku se̱ꞌya Elisabet, jee nsi̱káku ña ɨɨn súchí yɨ́ɨ́.

58 Jee rá ñɨvɨ nééꞌ yatin jín ña jín rá táꞌán ña, jee sáá nteso̱ꞌo ráa ya̱ nku̱náꞌví nasɨ́kuitɨꞌ iniꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó ña, jee ne̱ jíꞌín ráa nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ ráa jín ña.

59 Jee sáá nkenta ki̱vɨ̱ꞌ unáꞌ ya̱ nta̱ꞌvi̱ꞌ nchíkɨ́n vá ña̱ꞌa̱nꞌ saꞌá circuncidar ráa maa, jee síkúnání ráa maa Zacarías nékúvi kuéntáꞌ kua̱ꞌ naní tátáꞌ‑a.

60 Soo nna̱xiníkó nánáꞌ‑a, jee nkachiꞌ ña: ―Ntu̱ví, chisaꞌ Juan kuna̱ní‑i.

61 Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ña: ―[¿Na̱ kuvi rúja?] Chi ni ntu̱ví ni ɨɨn rá táꞌán nú ya̱ naní sukuán ―nkachiꞌ ráa.

62 Saájee máá jín seña ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa tátáꞌ nchíkɨ́n vá na̱ja kuíni re̱ꞌ kuna̱ní‑i.

63 Jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ ɨɨn tukúnú lúlí, jee ntee re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u suꞌva: “Juan naní‑i”, ntee re̱ꞌ, jee ntáká rá ñɨvɨ vá nti̱vɨ́ xíniꞌ ráa.

64 Jee máá hora yukuán nkuvi nna̱kaꞌanꞌ Zacarías jee nnuvi̱ta yáá re̱ꞌ ya̱ nku̱ñɨ́ꞌɨ́nꞌ re̱ꞌ, jee nka̱jiéꞌé re̱ꞌ nna̱kuetúꞌún re̱ꞌ Ndiosíꞌ.

65 Jee ntáká rá ñɨvɨ ya̱ nééꞌ yatin ráa jín re̱ꞌ nñu̱yúꞌví iniꞌ ráa. Jee ntáká rá ñuunꞌ káá ntáká yuku tɨ́ɨn ñuunꞌ Judea nkaꞌanꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkuvi rá tiñu sukuán.

66 Jee ntáká rá ñɨvɨ ya̱ tésóꞌo ráa rá tu̱ꞌun vá jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkuvi, jee jiáni iniꞌ ánímaꞌ maáráa jie̱ꞌe̱ꞌ vá, jee káchíꞌ ráa: ―¿Né ɨɨn ka̱ꞌ vá kuvi te̱e lúlí yaꞌá sáá kueꞌnu‑u? Chi máá naáꞌ nijia ya̱ máá I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ íyó re̱ꞌ jín‑i chineí re̱ꞌ maa.


Tu̱ꞌun viiꞌ ya̱ nna̱kani ya̱chi̱ꞌ Zacarías

67 Jee Zacarías, tátáꞌ te̱e lúlí vá, nchi̱tú re̱ꞌ maá Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ, jee nna̱kani re̱ꞌ rá tu̱ꞌun nkéne yuꞌú Ndiosíꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:

68 Na̱ ka̱ꞌ netuꞌ ka̱ꞌ kúvi I̱toꞌoꞌ‑ó ya̱ kúvi re̱ꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ‑ó Israel, chi nkiaaꞌ re̱ꞌ nchi̱neí re̱ꞌ yó ya̱ kúvi‑ó ñɨvɨ re̱ꞌ, jee nna̱kani núne re̱ꞌ yó nu̱u̱nꞌ tu̱nóꞌó nóꞌo‑ó.

69 Chi nchu̱ichí re̱ꞌ ɨɨn ya̱ níso‑o fuersáꞌ ííꞌ ya̱ sikáku‑u yó, jee kiji‑i kaku‑u nu̱u̱nꞌ tataꞌ ichiyúkúnꞌ va̱ji nu̱u̱nꞌ David, ya̱ nkuvi‑i musúꞌ re̱ꞌ,

70 jee nchu̱ichí re̱ꞌ maa sánikua̱ꞌ kuéntáꞌ nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ maa jín tu̱ꞌun njia̱ꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e ííꞌ tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maáréꞌ sákachiꞌ ráa yanaꞌán víꞌí,

71 sáva sikáku re̱ꞌ yó nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ túfíꞌ ta̱ꞌán ráa jín‑ó jín xi̱ntíín ntáká ñɨvɨ ya̱ táꞌvi iniꞌ ráa néꞌyá ráa yó,

72 sáva kunáꞌví iniꞌ re̱ꞌ rá jííꞌ‑ó yanaꞌán, ya̱ nákúꞌun iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tratúꞌ ííꞌ nsa̱ꞌá re̱ꞌ sáva sikúnkuvi re̱ꞌ maa.

73 Chi suꞌva nsa̱náaꞌ re̱ꞌ jín tu̱ꞌun nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ jííꞌ‑ó Abraham: ntaji re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑ó,

74 ya̱ sikáku re̱ꞌ yó xi̱ntíín rá ñɨvɨ túfíꞌ ta̱ꞌán jín‑ó, sáva nkúꞌun yúꞌví iniꞌ‑ó kɨtíñú‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ,

75 jee koo noo ninuꞌun ánímaꞌ‑ó ichinúúnꞌ re̱ꞌ jee na̱a̱ꞌ koo‑ó kɨtíñú‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ntáká tiempúꞌ ki̱vɨ̱ꞌ tékúꞌ‑ó.

76 Jee noꞌó, se̱ꞌya yɨ́ɨ́ lúlí ni̱ꞌ, ñani Ndiosíꞌ nó sáva kuvi nú ɨɨn te̱e ya̱ nakani nú tu̱ꞌun kene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ ya̱ máá ñáꞌnú re̱ꞌ ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ. Chi xíꞌna nú kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú kosoꞌ nú nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, sáva saꞌá tu̱ꞌva nú ánímaꞌ rá ñɨvɨ, jee kenta re̱ꞌ.

77 Jee sáva sikúkáꞌnú nú iniꞌ rá ñɨvɨ re̱ꞌ ya̱ sikáku re̱ꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kunekáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ kua̱chi ráa.

78 Chi nasɨ́kuitɨꞌ náꞌví iniꞌ Ndiosíꞌ‑ó ne̱ ánímaꞌ re̱ꞌ ñunkúún iniꞌ re̱ꞌ yó, jee saáva ne̱ antivɨ́ kiji re̱ꞌ kistuúnꞌ re̱ꞌ iniꞌ antúníꞌ‑ó kuéntáꞌ túúnꞌ nka̱niiꞌ ya̱ káa‑a.

79 Sáva stúúnꞌ re̱ꞌ iniꞌ ánímaꞌ rá ñɨvɨ ya̱ jiáꞌnu ráa nu̱u̱nꞌ neenꞌ ya̱ sa̱néꞌ íyó kinaanꞌ ráa. Jee sáva nachuꞌun re̱ꞌ ichi yó na̱ja kueꞌnu‑ó nu̱u̱nꞌ kuneeꞌ va̱ꞌa ñunkúún‑ó, nkachiꞌ Zacarías.

80 Jee sáá ñaꞌnu te̱e lúlí vá jee nku̱nei iniꞌ ánímaꞌ‑a. Jee nneeꞌ‑e nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn nu̱u̱nꞌ ntu̱ví ñɨvɨ, ne̱kua̱ꞌ nkenta ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ nna̱stúvi‑i maáa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan