Juan 19 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca1 Jee saájee njia̱ꞌa Pilato Jesús xi̱ntíín rá soldado, jee nte̱tíñú re̱ꞌ ya̱ nchiꞌi ráa yoꞌo Jesús. 2 Jee rá soldado vá nchu̱táꞌán ti̱yu̱ꞌ ráa yokúꞌúꞌ iñu kua̱ꞌ kúvi corona, jee nchuꞌun ráa maa xi̱ni̱ꞌ Jesús, jee nna̱chuꞌun ráa ɨɨn saꞌma kání líꞌí maa, kuéntáꞌ kua̱ꞌ saꞌma ñúꞌún ɨɨn te̱e máá kúñáꞌnú. 3 Jee kúyatin ráa jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¡Natɨɨn tu̱ꞌun káva̱ꞌa noꞌó ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel! ―nkachiꞌ ráa, jee kátúꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 4 Saájee tukuni nkene Pilato, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ íñɨ́ yukuán: ―Kune̱ꞌyá rán chi ntavaꞌ ni̱ꞌ maa chíkéꞌi, sáva kuniꞌ rán ya̱ ni ɨɨn kua̱chi ntu̱náꞌ nániꞌinꞌ ni̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ. 5 Saájee nkene Jesús, jee ñúꞌún corona iñu xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ, jee ñúꞌún re̱ꞌ saꞌma kání líꞌí. Jee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ ráa: ―¡Kune̱ꞌyá rán! ¡Yaꞌá íñɨ́ máá maá te̱e yaꞌá! 6 Rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e kúmí veñu̱ꞌun káꞌnú sáá niniꞌ ráa Jesús, jee nka̱najíín ráa, jee nkachiꞌ ráa: ―¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ! ¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ! ―nkachiꞌ ráa. Jee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ ráa: ―Yaꞌá rán te̱e yaꞌá, jee tekaa maárán maa. Chi nuꞌuꞌ jee ni ntu̱náꞌ kua̱chi nnániꞌinꞌ ni̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ Pilato. 7 Soo nna̱xiníkó rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ Israel vá nu̱u̱nꞌ Pilato: ―Ránuꞌuꞌ chi íyó ɨɨn tu̱ꞌun ley ya̱ tátúníꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ránꞌ, jee sáni káchíꞌ tu̱ꞌun ley ránꞌ íyó kuviꞌ re̱ꞌ, chi jie̱ꞌe̱ꞌ ni ka̱ꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ kúvi re̱ꞌ Se̱ꞌya Ndiosíꞌ. 8 Soo sáá nteso̱ꞌo Pilato rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee nyu̱ꞌví nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ ka̱ꞌ. 9 Jee tuku nni̱vɨ Pilato iniꞌ vetíñú káꞌnú, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús: ―¿Né núꞌ va̱ji nú? Soo ntu̱ví nnáxiníkó kuitɨꞌ Jesús. 10 Saájee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Á ni nka̱ꞌánꞌ nú nuꞌuꞌ? ¿Á ntu̱ví jíníꞌ nú ya̱ nísotíñú ni̱ꞌ sáva kuvi tekaa ni̱ꞌ noꞌó nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, jee suni nísotíñú ni̱ꞌ ya̱ kuvi siaáꞌ ni̱ꞌ noꞌó? 11 Soo nna̱xiníkó Jesús: ―Ntu̱ví íyó na̱ tiñu kuniso nú sáva sanáaꞌ nú si̱kɨ̱ꞌ nuꞌuꞌ, retánꞌ nsú Ndiosíꞌ nééꞌ antivɨ́ súkún ntaji re̱ꞌ tiñu vá níso nú. Jee saáva te̱e ya̱ nna̱tají re̱ꞌ nuꞌuꞌ xi̱ntíín noꞌó, jee suvire̱ꞌ vá íyó ka̱ꞌ kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ nsú káꞌ noꞌó. 12 Jee ne̱ hora yukuán jee núkú Pilato na̱ja siaáꞌ re̱ꞌ Jesús. Soo rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ Israel kánajíín ráa jee káchíꞌ ráa: ―Retú siaáꞌ nú te̱e yaꞌá, jee ntu̱ví kámani nú jín te̱e nísotíñú tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Roma. Chi néni ɨɨn te̱e ya̱ saꞌá‑a maáa te̱e nísotíñú, jee íñɨ́ re̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Roma ―nkachiꞌ ráa. 13 Saájee sáá nteso̱ꞌo Pilato rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee nta̱jí re̱ꞌ ntavaꞌ ráa Jesús chíkéꞌi, jee ña̱kuneeꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ teyuꞌ kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ, jee yukuán naní nu̱u̱nꞌ káá piso yu̱u̱ꞌ, jee tu̱ꞌun hebreo naní Gabata. 14 Jee ki̱vɨ̱ꞌ yukuán kúvi ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ sáꞌá stákoo rá ñɨvɨ ya̱ kenta koo viko Pascua, jee nɨ́ kaxu̱vi̱ꞌ. Saájee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel: ―¡Kune̱ꞌyá rán! ¡Yaꞌá íñɨ́ te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ránú, ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rán! 15 Soo nka̱najíín ráa: ―¡Tavaꞌ maa! ¡Tavaꞌ maa! ¡Tekaa maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ! ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pilato. Jee nkachiꞌ Pilato nu̱u̱nꞌ ráa: ―¿Á tekaa ni̱ꞌ te̱e nísotíñú rán nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ? Soo nna̱xiníkó rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú: ―Ránuꞌuꞌ chi ntu̱ví íyó inka ka̱ꞌ te̱e nísotíñú nu̱u̱nꞌ ránꞌ chisaꞌ métúꞌún ni te̱e nísotíñú Roma ví ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ ―nkachiꞌ ráa. 16 Jee saáva nna̱ku̱ꞌva Pilato Jesús xi̱ntíín rá soldado sáva tekaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ. Jee nna̱keꞌen ráa Jesús kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ. Tékaa rá soldado Jesús nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ( Mateo 27:32-44 ; Marcos 15:21-32 ; Lucas 23:26-43 ) 17 Jee níso Jesús kurúsiꞌ re̱ꞌ, jee nkene re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ naní Yɨkɨ Xíníꞌ Ni̱yɨ, jee tu̱ꞌun hebreo naní Gólgota. 18 Jee yukuán nte̱kaa ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, jee suni nte̱kaa ráa u̱vi̱ꞌ ka̱ꞌ rá te̱e jín re̱ꞌ, ɨɨn ɨɨn ráa nte̱kaa ráa iyo iyo xiín Jesús, jee kurúsiꞌ nu̱u̱nꞌ níntakaa máá Jesús íñɨ́ ma̱ꞌñú. 19 Jee nta̱túníꞌ Pilato ya̱ kuneeꞌ tu̱ꞌun xi̱ni̱ꞌ kurúsiꞌ, ya̱ kachiꞌ‑i suꞌva: “Jesús te̱e ñuunꞌ Nazaret, ya̱ kúvi te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel”, káchíꞌ tu̱ꞌun vá. 20 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ Israel nkaꞌvi ráa tu̱ꞌun níso xi̱ni̱ꞌ kurúsiꞌ vá, chi nu̱u̱nꞌ nte̱kaa ráa Jesús jee káá‑a yatin ñuunꞌ, jee xi̱ni̱ꞌ kurúsiꞌ vá ntee ráa tu̱ꞌun hebreo, jín tu̱ꞌun griego, jín tu̱ꞌun latín. 21 Jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel, nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pilato: ―Koto tée nú “Te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel”, chisaꞌ tée nú ya̱ “Te̱e vá nkachiꞌ nuꞌuꞌ kúvi te̱e kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel.” 22 Soo nna̱xiníkó Pilato: ―Tu̱ꞌun ya̱ ya ntee ni̱ꞌ, jee sukuán kino̱o sánikua̱ꞌ ya̱ ntee ni̱ꞌ maa. 23 Saájee sáá nkuvi nte̱kaa rá soldado Jesús nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, jee nna̱keꞌen ráa saꞌma re̱ꞌ jee nsa̱ꞌá ráa ku̱mi̱ꞌ pedasúꞌ saꞌma vá, jee sáva kenta ɨɨn ɨɨn pedasúꞌ kúvi ta ɨɨn ɨɨn rá soldado vá. Suni nkeꞌen ráa saꞌma kání íyó nkáꞌnú ya̱ ñúꞌún Jesús, chi kúvi ɨɨn saꞌma káꞌnú ya̱ ntu̱ví yɨ́ꞌɨ́ ti̱ku maa, chi saꞌma nkunu nkáꞌnú ne̱ jie̱ꞌe̱ꞌ ne̱ xi̱ni̱ꞌ ví‑i. 24 Saájee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ɨɨn inka ráa: ―Nsáꞌ stéꞌné‑ó maa chi va̱ꞌa ka̱ꞌ vá sikɨ́‑ó maa suertéꞌ, jee kuniꞌ‑ó né ɨɨn‑ó vá ni̱ꞌi̱nꞌ maa. Jee sukuán nkuvi jee nkuna̱a̱ꞌ sáni káchíꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ: Jee nta̱sáva maáráa saꞌma ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ maáráa, jee nsi̱kɨ́ ráa maa suertéꞌ jee kuniꞌ ráa né ɨɨn ráa vá ni̱ꞌi̱nꞌ maa. Jee sukuán nsa̱ꞌá rá soldado. 25 Jee yatin nu̱u̱nꞌ íñɨ́ kurúsiꞌ nu̱u̱nꞌ níntakaa Jesús íñɨ́ nánáꞌ re̱ꞌ, jín ku̱ꞌvi̱ꞌ nánáꞌ re̱ꞌ, jín María ya̱ kúvi ñasɨ́ꞌɨ́ Cleofas, jín María ñaꞌan ñuunꞌ Magdala. 26 Saájee sáá niniꞌ Jesús nánáꞌ re̱ꞌ, jee íñɨ́ nkáá ña jín ɨɨn rá te̱e ya̱ nsu̱kuáꞌa re̱ꞌ maa ya̱ kúvi te̱e ya̱ ñúnúunꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nánáꞌ re̱ꞌ: ―Nánáꞌ. Kune̱ꞌyá, i̱ña̱ꞌ íñɨ́ se̱ꞌya nú. 27 Kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ te̱e nsu̱kuáꞌa re̱ꞌ vá: ―Kune̱ꞌyá, i̱ña̱ꞌ íñɨ́ nánáꞌ nú ―nkachiꞌ Jesús. Jee te̱e vá ya̱ nsu̱kuáꞌa Jesús maa, jee ne̱ hora yukuán jee nna̱keꞌen re̱ꞌ nánáꞌ Jesús kuneeꞌ ña veꞌi re̱ꞌ kuéntáꞌ nánáꞌ re̱ꞌ. Ni̱ꞌi̱ꞌ Jesús ( Mateo 27:45-56 ; Marcos 15:33-41 ; Lucas 23:44-49 ) 28 Sáá njia̱ꞌa yaꞌá, jee ya̱ jíníꞌ Jesús ya̱ ya nɨꞌɨ rá tiñu njiáꞌa Tátáꞌ re̱ꞌ saꞌá re̱ꞌ nsi̱kúnkuvi re̱ꞌ maa, jee sáva ji̱nu tu̱ꞌun níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ nééꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee nkachiꞌ Jesús: ―Jíchíꞌ ni̱ꞌ nute. 29 Jee yukuán íñɨ́ ɨɨn ti̱noꞌoꞌ ñúꞌún chitú nixiꞌ uva iyá, saájee nchu̱náji rá soldado vá tia̱ꞌma̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nixiꞌ uva iyá vá, jee nchi̱só ráa tia̱ꞌma̱ꞌ vá xi̱ni̱ꞌ ɨɨn yutun naní hisopo jee ntee ráa maa yuꞌú Jesús. 30 Jee sáá nni̱ꞌi̱nꞌ Jesús nixiꞌ uva iyá, jee kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡Ya ni̱nu tiñu ni̱ꞌ! Saájee nna̱kunta nei xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ, jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ. Ɨɨn soldado nki̱ní‑i lanza i̱ka̱ꞌ Jesús 31 Nkuvi yaꞌá ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ sáꞌá stákoo rá ñɨvɨ ya̱ kenta koo ki̱vɨ̱ꞌ viko Pascua, jee rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ Israel ntu̱ví kuíni ráa kunintakaa rá ñunéꞌyúꞌ nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví, chi ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví vá kúvi ki̱vɨ̱ꞌ ííꞌ nasɨ́kuitɨꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Saáva ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pilato ya̱ tají re̱ꞌ ya̱ ka̱ꞌnu̱ꞌ ráa yɨkɨ sɨ́ꞌɨn rá níntakaa‑a nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ vá, jee sáva xinúun ráa rá ni̱yɨ vá nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ. 32 Saájee ña̱ꞌa̱nꞌ rá soldado ña̱ka̱ꞌnu̱ꞌ ráa yɨkɨ sɨ́ꞌɨn te̱e ya̱ níntakaa xíꞌnañúꞌún, jee suni sukuán nsa̱ꞌá ráa jín inka ka̱ꞌ te̱e vá. 33 Soo sáá nku̱yatin ráa nu̱u̱nꞌ Jesús, jee niniꞌ ráa ya̱ ya ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ, jee saáva ntu̱ví ña̱ꞌnu̱ꞌ ráa yɨkɨ sɨ́ꞌɨn re̱ꞌ. 34 Soo ɨɨn rá soldado vá nki̱ní‑i lanza íyo yɨkɨ íkáꞌ Jesús, jee kuísá ntañúꞌún nkene ni̱ñɨ̱ꞌ jín nute yɨkɨ íkáꞌ Jesús. 35 Máá maá te̱e ya̱ niniꞌ maa ví ya̱ jiáꞌa ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ vá. Jee ya̱ naáꞌ kúvi tu̱ꞌun jiáꞌa‑a. Suvivá jíníꞌ‑i ya̱ káchíꞌ‑i ya̱ naáꞌ, sáva suni ránoꞌó kuneí iniꞌ rán Jesús. 36 Chi tiñu yaꞌá nkuvi sáva sikúnkuvi tu̱ꞌun níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ káchíꞌ‑i: “Nsáꞌ ka̱ꞌnu̱ꞌ ráa ni ɨɨn yɨkɨ re̱ꞌ.” 37 Jee suni íyó nu̱u̱nꞌ inka ka̱ꞌ naꞌá Tutuꞌ ya̱ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ káchíꞌ‑i: “Kune̱ꞌyá ráa maáréꞌ ya̱ nkaanꞌ ráa ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ.” Nse̱ꞌí ráa Jesús ( Mateo 27:57-61 ; Marcos 15:42-47 ; Lucas 23:50-56 ) 38 Sáá nkuvi yaꞌá jee José ya̱ kúvi re̱ꞌ te̱e ñuunꞌ Arimatea, jee nkuvi re̱ꞌ ɨɨn rá te̱e ya̱ nsu̱kuáꞌa Jesús maa, soo nsu̱kuáꞌa yuꞌuꞌ José jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ yúꞌví re̱ꞌ rá te̱e kúñáꞌnú ñuunꞌ Israel, jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Pilato ya̱ kuvi nakeꞌen re̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ Jesús. Jee njia̱ꞌa Pilato nakeꞌen re̱ꞌ maa, jee saáva ña̱nake̱ꞌen re̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ Jesús. 39 Jee suni kua̱ꞌa̱nꞌ Nicodemo jín José, jee Nicodemo kúvi re̱ꞌ te̱e ya̱ ya ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Jesús ɨɨn yakuááꞌ tiempúꞌ ya̱ta̱ꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ néen re̱ꞌ o̱ko̱ꞌ u̱ji̱ꞌ (30) kilo su̱jie u̱va̱ꞌ jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ naní mirra, ya̱ nsa̱ka̱nuun jín áloes. 40 Saájee José jín Nicodemo nna̱keꞌen ráa ñunéꞌyúꞌ Jesús jee nsu̱kún ráa maa rá saꞌma kuíjín maa váꞌa ya̱ yɨ́ꞌɨ́ rá su̱jie nsa̱ka̱nuun jiávi̱xi̱ꞌ, sánikua̱ꞌ íyó ñujiínꞌ sáꞌá rá ñɨvɨ Israel sáá séꞌí ráa ni̱yɨ. 41 Jee yatin nu̱u̱nꞌ nte̱kaa ráa Jesús káá tataꞌ sáꞌá jee nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ sáꞌá yukuán nééꞌ ɨɨn yaviꞌ jiáá veꞌi ni̱yɨ nu̱u̱nꞌ ni ɨɨn ni̱yɨ ntiáꞌan kɨꞌɨ yukuán. 42 Jee saájee yukuán nchi̱só ráa ñunéꞌyúꞌ Jesús, chi jie̱ꞌe̱ꞌ nééꞌ yatin yaviꞌ yu̱u̱ꞌ vá yukuán chi jie̱ꞌe̱ꞌ ni ka̱ꞌ ya̱ nkenta nku̱yatin ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví rá ñɨvɨ Israel. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.