Juan 12 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaƗɨn ñaꞌan nchi̱só ña aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús ( Mateo 26:6-13 ; Marcos 14:3-9 ) 1 I̱ñu̱ꞌ ka̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ kúmániꞌ kenta maa ki̱vɨ̱ꞌ viko Pascua, jee ña̱ꞌa̱nꞌ tuku Jesús ñuunꞌ Betania, nu̱u̱nꞌ nééꞌ Lázaro, te̱e ya̱ níꞌiꞌ jee nxi̱nátekuꞌ Jesús maa nkene‑e nteñu rá níꞌiꞌ. 2 Jee yukuán nsa̱ꞌá ráa ɨɨn xíní nyajiꞌ Jesús, jee Marta nchuꞌun ña kajiꞌ ráa. Jee Lázaro nkuvi ɨɨn ráa ya̱ nééꞌ yuꞌú mesa yájíꞌ ráa jín re̱ꞌ. 3 Saájee María ya̱ néen tu̱ꞌva ña sava litro aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ ya̱ kúvi máá ninuꞌun nardo, jee ya̱ꞌvi nasɨ́kuitɨꞌ nééꞌ‑e jee nyosoꞌ ña maa jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ, jee nxi̱náchi ña jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ jín ixi xíníꞌ ña. Jee ne̱ nchi̱tú xikoꞌ jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ vá iniꞌ veꞌi yukuán. 4 Jee Judas Iscariote, ya̱ kúvi re̱ꞌ ɨɨn rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa, [jee kuvi re̱ꞌ se̱ꞌya Simón], jee kúvi re̱ꞌ te̱e ya̱ kuyatin sukuán naku̱ꞌva re̱ꞌ Jesús xi̱ntíín rá te̱e táꞌvi iniꞌ néꞌyá ráa Jesús. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: 5 ―¿Na̱ kuvi chi ntu̱ví nxi̱kó ña aceite jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ yaꞌá nékúvi, jee ni̱ꞌi̱nꞌ ña ya̱ kúvi xu̱ꞌún ya̱ꞌvi ɨɨn ñɨvɨ ya̱ uníꞌ sientúꞌ (300) ki̱vɨ̱ꞌ, jee ku̱ꞌva ña xu̱ꞌún vá nu̱u̱nꞌ rá láꞌví, nékúvi? 6 Sú nkachiꞌ re̱ꞌ sukuán, soo nsú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kúnáꞌví nijia iniꞌ re̱ꞌ rá láꞌví, chisaꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ni ka̱ꞌ ya̱ maáréꞌ kúvi ɨɨn te̱e kuíꞌná. Chi maáréꞌ kúvi te̱e ya̱ nééꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ kúmí re̱ꞌ ñunu xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ rá táꞌán te̱e súkuáꞌa Jesús ráa, jee tɨ́ɨn kuíꞌná re̱ꞌ yakuꞌ xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ chúꞌun ráa ya̱ kúmí re̱ꞌ. 7 Saájee nkachiꞌ Jesús: ―Kusaá ña, chi ya̱ nchuꞌun va̱ꞌa ña maa sáva saꞌá túꞌva ña nuꞌuꞌ sukuán ne̱ ki̱vɨ̱ꞌ kuyuꞌuꞌ ni̱ꞌ ré níꞌiꞌ ni̱ꞌ. 8 Chi sukuáni nééꞌ rá láꞌví jín ránoꞌó, soo nuꞌuꞌ chi nsáꞌ nɨ́ɨ́nkání kuneeꞌ ni̱ꞌ jín ránoꞌó ―nkachiꞌ Jesús. Nátúꞌún ñɨvɨ ya̱ kaꞌniꞌ ráa Lázaro 9 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ rá ñɨvɨ Israel nku̱káꞌnú iniꞌ ráa ya̱ nééꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Betania. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa yukuán, soo nsú kua̱chi Jesús ni kua̱ne̱ꞌyá ráa, chisaꞌ suni sáva kɨ̱ne̱ꞌyá ráa Lázaro, ya̱ nna̱tekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ nsa̱ꞌá Jesús. 10 Saájee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá jee nna̱túꞌún ráa ya̱ suni kaꞌniꞌ ráa Lázaro ranika̱ꞌ. 11 Chi jie̱ꞌe̱ꞌ Lázaro, ya̱ nxi̱nátekuꞌ Jesús re̱ꞌ, jee kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ Israel kúsɨ́ɨ́n ráa [nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ vá] jee kúneí iniꞌ ráa Jesús. Nki̱vɨ Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén ( Mateo 21:1-11 ; Marcos 11:1-11 ; Lucas 19:28-40 ) 12 Jee ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, jee kue̱ꞌe̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ rá ñɨvɨ kénta ráa ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ ráa viko Pascua nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén vá. Jee sáá nteso̱ꞌo ráa ya̱ va̱ji Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, 13 jee ña̱ꞌnu̱ꞌ ráa rá naꞌá yutun yu̱ku̱ñu̱u̱nꞌ jee nkene ráa kua̱taꞌanꞌ ráa Jesús, jee nka̱jiéꞌé ráa kánajíín ráa, jee káchíꞌ ráa: ―¡Sikáku Ndiosíꞌ yó! ¡Na̱ ka̱ꞌ netuꞌ ka̱ꞌ kúvi maáréꞌ ya̱ va̱ji jín tiñu ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ súví I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ! ¡Maáréꞌ kúvi re̱ꞌ te̱e ya̱ nísotíñú re̱ꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel! ―nkachiꞌ ráa. 14 Jee nni̱ꞌi̱nꞌ Jesús ɨɨn burrúꞌ lúlí, jee yósóꞌ re̱ꞌ maa, kuéntáꞌ sánikua̱ꞌ ya̱ káchíꞌ tu̱ꞌun nééꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ: 15 Ránoꞌó se̱ꞌya ñuunꞌ Jerusalén, ya̱ káá yuku Sión, koto yúꞌví rán. Chi, ¡kune̱ꞌyá!, yaꞌá va̱ji maáréꞌ ya̱ kúñáꞌnú tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránoꞌó, yósóꞌ re̱ꞌ ɨɨn burrúꞌ lúlí jiáá. Sukuán káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ. 16 Jee ya̱ xíꞌnañúꞌún jee ni ntu̱ví ñáku̱ꞌun iniꞌ ráa te̱e súkuáꞌa Jesús ráa jie̱ꞌe̱ꞌ rá tiñu vá. Soo ne̱ sáá nxi̱náa Ndiosíꞌ Jesús antivɨ́ nu̱u̱nꞌ nstúvi re̱ꞌ ya̱ kúñáꞌnú‑u, jee ne̱ saájee nna̱ku̱ꞌun iniꞌ ráa ya̱ rá tu̱ꞌun vá níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ káchíꞌ‑i yaꞌá jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ, jín ya̱ sukuán nsa̱ꞌá ráa jín re̱ꞌ. 17 Jee rá ñɨvɨ ya̱ níñɨ jín Jesús sáá nkana re̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Lázaro ne̱ veꞌi kava yu̱u̱ꞌ jee nxi̱nátekuꞌ re̱ꞌ maa nkene re̱ꞌ nteñu rá níꞌiꞌ, jee jiáꞌa ráa nu̱u̱nꞌ rá inka ñɨvɨ ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ niniꞌ ráa ya̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ. 18 Saáva jie̱ꞌe̱ꞌ yaꞌá kúvi ya̱ nkene kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ña̱taꞌanꞌ ráa Jesús, chi nteso̱ꞌo ráa ya̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ seña a̱nasɨ́ yaꞌá. 19 Saájee rá te̱e ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ táꞌán maáráa: ―¡Kune̱ꞌyá rán! ¡Ni ntu̱náꞌ kúvi kuitɨꞌ saꞌá‑ó! Chi kua̱íyó kuitɨꞌ rá ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́ kua̱ꞌa̱nꞌ ráa níkɨ́nꞌ ráa maa ―nkachiꞌ ráa. Íyótúníꞌ ni rá ñɨvɨ Grecia nánukú ráa kaꞌanꞌ ráa jín Jesús 20 Jee íyótúníꞌ ni ñɨvɨ íyó ya̱ kúvi ñɨvɨ ñuunꞌ Grecia ya̱ kuáꞌánꞌ ráa viko nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, sáva kuneñu̱ꞌun ráa Ndiosíꞌ. 21 Saájee rá ñɨvɨ yaꞌá, ña̱kuyatin ráa nu̱u̱nꞌ Felipe, te̱e ñuunꞌ Betsaida, ya̱ kúvi ɨɨn rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Galilea. Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Felipe, jee nkachiꞌ ráa: ―Tátáꞌ, kuíni rán kuniꞌ rán Jesús jee kaꞌanꞌ rán jín re̱ꞌ ―nkachiꞌ ráa. 22 Jee ña̱ꞌa̱nꞌ Felipe jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Andrés, saájee Andrés jín Felipe ña̱kachiꞌ ráa maa nu̱u̱nꞌ Jesús. 23 Jee nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ya nkenta ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ kenta tu̱vi ya̱ viiꞌ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ ni̱ꞌ ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi ni̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ. 24 Máá nááꞌ nijia vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ kuéntáꞌ retú ɨɨn nikɨn trigúꞌ, jee retánꞌ nsáꞌ jiétéꞌ nikɨn vá nu̱u̱nꞌ ñuꞌun kuéntáꞌ ɨɨn ni̱yɨ, saájee métúꞌún‑u ni koo. Soo retú yɨ́ꞌɨ́ nikɨn vá chi̱ji ñuꞌun kuéntáꞌ ɨɨn ni̱yɨ, jee nukueꞌeꞌ nasɨ́kuitɨꞌ tataꞌ sáꞌá‑a. 25 Jee sukuán koo jín ránoꞌó chi ɨɨn ñɨvɨ ya̱ ñúnúunꞌ‑u maáa ni, jee sukuán kenta sukuíta‑a maáa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee ɨɨn ñɨvɨ ya̱ táꞌvi iniꞌ‑i néꞌyá‑a na̱sa níyo iniꞌ‑i rá nantíñú ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, jee ni̱ꞌi̱nꞌ‑i ya̱ kutekuꞌ‑u nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ. 26 Jee retú íyó ne̱ ni ɨɨn sátíñú‑u nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee íyó‑o kunikɨnꞌ‑ɨ nuꞌuꞌ. Chi ñɨvɨ ya̱ sátíñú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee nu̱u̱nꞌ kuneeꞌ ni̱ꞌ jee suni yukuán kuneeꞌ musúꞌ ni̱ꞌ. Jee retú íyó ɨɨn ñɨvɨ sátíñú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, jee saꞌá Tátáꞌ ni̱ꞌ ya̱ kúñáꞌnú ráa. Káchítu̱ꞌún Jesús ya̱ kuviꞌ re̱ꞌ 27 ’Vitan jee núkuéká iniꞌ ánímaꞌ ni̱ꞌ. ¿Ná kachiꞌ ni̱ꞌ? “¿Á kachiꞌ ni̱ꞌ ya̱: Tátáꞌ ni̱ꞌ, sikáku nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱nóꞌó va̱ji‑i nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ tiempúꞌ yaꞌá?” Soo nkúvi, chi jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱nóꞌó yaꞌá va̱ji ni̱ꞌ kunoꞌo ni̱ꞌ tiempúꞌ yaꞌá. 28 Tátáꞌ ni̱ꞌ, stúvi nú ya̱ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ nú ―nkachiꞌ Jesús. Saájee nkiji ɨɨn ta̱chi̱yuꞌú ne̱ antivɨ́ súkún jee nkachiꞌ‑i: ―Ya nstúvi ni̱ꞌ ya̱ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ ni̱ꞌ jee tukuni stúvi ni̱ꞌ maa ―nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 29 Jee rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ ya̱ íñɨ́ yukuán, nteso̱ꞌo ráa xi̱naꞌaꞌ ta̱chi̱yuꞌú vá, jee sava ráa nkachiꞌ: ―Tajia ví‑i. Soo sava rá ka̱ꞌ nkachiꞌ: ―Ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nkaꞌanꞌ jín re̱ꞌ. 30 Saájee nna̱xiníkó Jesús jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Nsú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ nkiji ta̱chi̱yuꞌú vá, chisaꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa nu̱u̱nꞌ ránoꞌó. 31 Vitan kúvi tiempúꞌ ya̱ saꞌá na̱a̱ꞌ Ndiosíꞌ kua̱chi jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá. Jee vitan jee tavaꞌ Ndiosíꞌ máá maá kui̱ꞌna̱ꞌ kúñáꞌnú ya̱ tátúníꞌ iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ iyo‑o. 32 Jee nuꞌuꞌ chi, sáá naneꞌen ráa nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kunintakaa ni̱ꞌ, jee naxtúꞌva ni̱ꞌ nta̱ká rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús. 33 Jee nkachiꞌ Jesús rá tu̱ꞌun yaꞌá sukuán, sáva stúvi re̱ꞌ na̱sa kuviꞌ re̱ꞌ. 34 Saájee nna̱xiníkó rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Ya nteso̱ꞌo ránꞌ ya̱ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso tu̱ꞌun ley Ndiosíꞌ káchíꞌ ya̱ máá Cristo kutekuꞌ‑u nɨ́ɨ́nkání. Jee, ¿na̱ja chi káchíꞌ nú íyó naneꞌen ráa maáréꞌ ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi Se̱ꞌya Ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ kunintakaa? ¿Né ɨɨn kúvi maáréꞌ ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi re̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ rúja? ―nkachiꞌ ráa. 35 Saájee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Nuꞌuꞌ, ya̱ kúvi ni̱ꞌ ñuꞌunꞌ túúnꞌ iniꞌ ánímaꞌ rán, jee yakuꞌ ni ka̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ íyó kuneeꞌ ni̱ꞌ jín rán. Saáva kueꞌnu rán nu̱u̱nꞌ ñuꞌunꞌ vá ni túúnꞌ‑u iniꞌ ánímaꞌ rán, sáva nsáꞌ kenta kueꞌnu rán nu̱u̱nꞌ ñu̱neenꞌ ya̱ kúvi ya̱ niva̱ꞌa, chi ñɨvɨ ya̱ jiáꞌnu nu̱u̱nꞌ ñu̱neenꞌ ntu kútúníꞌ né ɨɨn ichi kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa. 36 Jee saáva ni nééꞌ ni̱ꞌ ka̱ꞌ jín rán, jee íyó kuneí iniꞌ rán nuꞌuꞌ, ya̱ kúvi ni̱ꞌ ñuꞌunꞌ nu̱u̱nꞌ rán, sáva kenta kuvi rán ñɨvɨ ya̱ jiáꞌnu rán nu̱u̱nꞌ ñuꞌunꞌ ―nkachiꞌ Jesús. Jee sáá nkuvi nkachiꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ, jee nchi̱yuꞌuꞌ re̱ꞌ maáréꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Ntu̱ví ínúꞌ iniꞌ sava rá ñɨvɨ Israel ya̱ Jesús ví Cristo 37 Soo súnika̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá seña a̱nasɨ́ nsa̱ꞌá Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, soo ni ntu̱ví nínúꞌ iniꞌ ráa re̱ꞌ. 38 Jee saáva nkuna̱a̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun ya̱ nkaꞌanꞌ Isaías, ya̱ kúvi ɨɨn ya̱ nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú Ndiosíꞌ. Jee nkachiꞌ‑i: I̱toꞌoꞌ, ¿né ɨɨn ni̱nu̱ꞌ iniꞌ tu̱ꞌun ya̱ nna̱kani ránꞌ rúja? Jee, ¿né ɨɨn nu̱u̱nꞌ nstúvi Ndiosíꞌ fuersáꞌ ííꞌ ni̱ꞌin níso re̱ꞌ rúja? Nkachiꞌ Isaías. 39 Jee jie̱ꞌe̱ꞌ yaꞌá ntu̱ví nkúvi ni̱nu̱ꞌ iniꞌ ráa, chi suni nkachiꞌ tuku Isaías: 40 Chi nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ ya̱ kuéntáꞌ kuáá rá nchinúún ráa, jee suni nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ kuni̱ꞌin iniꞌ ánímaꞌ ráa, sáva ni nku̱níꞌ ráa ya̱ naáꞌ jín nchinúún ráa, jee ni nkíku̱ꞌun iniꞌ ráa maa. Sáva nsáꞌ nákani iniꞌ ráa jee ni nkúnikɨnꞌ ráa Ndiosíꞌ, jee sáva ni nsáꞌ násaꞌá va̱ꞌa ni̱ꞌ iniꞌ ánímaꞌ ráa. 41 Nkachiꞌ Isaías rá tu̱ꞌun yaꞌá, chi nku̱káꞌnú ya̱chi̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ na̱sa kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ Jesús, jee nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ‑e. 42 Soo sú na̱ja ka̱ꞌ jee kue̱ꞌe̱ꞌ ne̱ rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel ni̱nu̱ꞌ iniꞌ ráa Jesús. Soo ntu nstúvi nijinꞌ ráa maa chi yúꞌví ráa rá te̱e fariseo, sáva ntu tavaꞌ rává ráa veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel jee nkúꞌva rává ki̱vɨ ráa ka̱ꞌ. 43 Nsa̱ꞌá rá te̱e kúñáꞌnú sukuán, chi táꞌánꞌ ka̱ꞌ iniꞌ ráa ya̱ sáꞌá rá ñɨvɨ ya̱ kúñáꞌnú ráa, nsú ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ ya̱ kúñáꞌnú ráa. Tu̱ꞌun ya̱ kaꞌanꞌ Jesús ví ya̱ sanáaꞌ kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ rá ñɨvɨ 44 Jee nka̱najíín ni̱ꞌin Jesús, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ‑i nuꞌuꞌ, jee nsú kua̱chi nuꞌuꞌ ví ya̱ kúneí iniꞌ‑i, chisaꞌ suni kúneí iniꞌ ñɨvɨ vá ne̱ maáréꞌ ya̱ nchu̱ichí re̱ꞌ nuꞌuꞌ va̱ji ni̱ꞌ. 45 Jee ñɨvɨ ya̱ néꞌyá‑a nuꞌuꞌ, jee suni néꞌyá‑a maáréꞌ ya̱ nchu̱ichí re̱ꞌ nuꞌuꞌ. 46 Jee nuꞌuꞌ, ya̱ kuvi ni̱ꞌ ñuꞌunꞌ ya̱ túún iniꞌ ánímaꞌ ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, jee nkenta ni̱ꞌ iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, sáva nta̱ká rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ nsáꞌ kino̱o ráa kueꞌnu ráa nu̱u̱nꞌ ñu̱neenꞌ. 47 ’Soo retú néni ɨɨn ñɨvɨ tésóꞌo‑o rá tu̱ꞌun káchíꞌ ni̱ꞌ, jee retú ntu̱ví íyó mániꞌ ráa káníjiá ráa maa. Jee nsú nuꞌuꞌ kúvi ya̱ sánáaꞌ ni̱ꞌ kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ ñɨvɨ vá, chi nsáꞌ váji ni̱ꞌ sánáaꞌ ni̱ꞌ keꞌneꞌ ni̱ꞌ kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ ñɨvɨ ñɨ̱vɨ́, chisaꞌ va̱ji ni̱ꞌ natavaꞌ ni̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ kua̱chi ráa sikáku ni̱ꞌ ráa. 48 Soo ñɨvɨ ya̱ kúníichiꞌ iniꞌ‑i nuꞌuꞌ, jee ntu̱ví tɨ́ɨn‑ɨ tu̱ꞌun káꞌánꞌ ni̱ꞌ, jee ya̱ íyó ɨɨn ya̱ sanáaꞌ‑a kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ ñɨvɨ vá jee keꞌneꞌ‑e kua̱chi si̱kɨ̱ꞌ vá. Rá tu̱ꞌun ya̱ nkachiꞌ ni̱ꞌ ví ya̱ keꞌneꞌ‑e kua̱chi vá ki̱vɨ̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ. 49 Chi nuꞌuꞌ jee ntu̱ví káꞌánꞌ ni̱ꞌ tu̱ꞌun ya̱ kúvi iniꞌ maáníꞌ, chisaꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ ya̱ nchu̱ichí re̱ꞌ nuꞌuꞌ jín tiñu yaꞌá, jee maáréꞌ nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ na̱sa íyó kachiꞌ ni̱ꞌ, jín na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ kaꞌanꞌ ni̱ꞌ jín ñɨvɨ. 50 Jee jíníꞌ na̱a̱ꞌ nijia ni̱ꞌ ya̱ tu̱ꞌun ya̱ tátúníꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ saꞌá‑a ya̱ kutekuꞌ rá ñɨvɨ jín re̱ꞌ nɨ́ɨ́nkání. Jee saáva rá tu̱ꞌun káchíꞌ ni̱ꞌ, jee káchíꞌ ni̱ꞌ maa sánikua̱ꞌ nkachiꞌ Tátáꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.