Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Juan 11 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Sáá ni̱ꞌi̱ꞌ Lázaro

1 Jee ni̱yo ɨɨn te̱e naní Lázaro ya̱ kúꞌvíꞌ re̱ꞌ. Kúvi re̱ꞌ te̱e ñuunꞌ Betania ya̱ kúvi ñuunꞌ María jín ku̱ꞌvi̱ꞌ ña Marta.

2 (Jee María ví ñaꞌan ya̱ nchiꞌi ña aceite ya̱ jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, jee nxi̱náchi ña jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ jín ixi xíníꞌ ña. Jee kúvi ña ku̱ꞌva Lázaro ya̱ kúꞌvíꞌ re̱ꞌ.)

3 Saájee nchu̱ichí rá ku̱ꞌva re̱ꞌ tu̱ꞌun kua̱ꞌa̱nꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nkachiꞌ ráña: ―I̱toꞌoꞌ, te̱e ya̱ ñúnúunꞌ nú kúꞌvíꞌ re̱ꞌ.

4 Jee sáá nteso̱ꞌo Jesús rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Kue̱ꞌi̱ꞌ yaꞌá jee nsú kue̱ꞌi̱ꞌ kuviꞌ re̱ꞌ kuvi‑i. Chisaꞌ sáva stúvi‑i ya̱ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ Ndiosíꞌ, sáva jie̱ꞌe̱ꞌ vá kuniꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúñáꞌnú ni̱ꞌ ya̱ kúvi Se̱ꞌya Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

5 Jee ñúnúunꞌ Jesús Marta jín ku̱ꞌvi̱ꞌ ña María jín ku̱ꞌva ráña Lázaro.

6 Sáá nteso̱ꞌo Jesús ya̱ kúꞌvíꞌ Lázaro, soo nkino̱o ka̱ꞌ Jesús u̱vi̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nééꞌ re̱ꞌ.

7 Jee kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa: ―Nkɨ́ꞌɨ́nꞌ tuku‑órán nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Judea ―nkachiꞌ re̱ꞌ.

8 Jee nkachiꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Mestrúꞌ, sukuán yatin ni ya̱ nkuini rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ Israel kuun ráa yu̱u̱ꞌ noꞌó jee, ¿á tukuni kuíni nú ya̱ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú yukuán rúja? ―nkachiꞌ ráa.

9 Jee nna̱xiníkó Jesús [ya̱ íyó saꞌá re̱ꞌ tiñu Tátáꞌ re̱ꞌ]: ―¿Á nsú u̱xu̱ꞌ u̱vi̱ꞌ (12) hora ya̱ ɨɨn nuví rúja? Retú néni ɨɨn ñɨvɨ jíka‑a ni kúvi nuví, jee ntu kákɨ́ꞌɨ jie̱ꞌe̱ꞌ‑e, chi néꞌyá‑a ñuꞌunꞌ túúnꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá.

10 Soo ñɨvɨ ya̱ jíka yakuááꞌ jee kákɨ́ꞌɨ jie̱ꞌe̱ꞌ‑e, chi ntu̱vi nijinꞌ nu̱u̱nꞌ‑u né ɨɨn ichi kua̱ꞌa̱nꞌ‑a ―nkachiꞌ Jesús.

11 Jee sáá nkuvi nkachiꞌ re̱ꞌ yaꞌá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Lázaro, te̱e ya̱ ma̱ni̱ꞌ jín‑órán, kíxíꞌ re̱ꞌ, soo kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ kixinóto ni̱ꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

12 Saájee nkachiꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa: ―I̱toꞌoꞌ, retú kíxíꞌ re̱ꞌ, jee nuvi va̱ꞌa re̱ꞌ ―nkachiꞌ ráa.

13 Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa sukuán jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ni̱ꞌi̱ꞌ Lázaro. Soo rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa nkaꞌvi iniꞌ ráa ya̱ kua̱chi kíxíꞌ nijia Lázaro ni.

14 Saájee nkachiꞌ kájí Jesús nu̱u̱nꞌ ráa: ―Ya ni̱ꞌi̱ꞌ Lázaro.

15 Jee kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ ánímaꞌ ni̱ꞌ ya̱ ntu̱ví nééꞌ ni̱ꞌ yukuán, chi íyó va̱ꞌa nu̱u̱nꞌ ránoꞌó, chi sáva ji̱nu̱ꞌ va̱ꞌa ka̱ꞌ iniꞌ rán. Jee ntañúꞌún nkóꞌónꞌ‑órán kɨ̱ne̱ꞌyá‑ó re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

16 Saájee Tomás, ya̱ suni naní re̱ꞌ kuatíꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá táꞌán ya̱ súkuáꞌa nkáá re̱ꞌ jín ráa jín Jesús: ―Suni nkóꞌónꞌ‑órán ranika̱ꞌ sáva kuviꞌ nkáá‑órán jín re̱ꞌ ―nkachiꞌ Tomás.


Jesús ví ya̱ sáꞌá ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ ñɨvɨ jín ya̱ kutekuꞌ ráa nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ

17 Jee sáá nkenta Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Betania, jee nku̱káꞌnú iniꞌ re̱ꞌ ya̱ ya nkuvi ku̱mi̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ nse̱ꞌí ráa Lázaro iniꞌ yaviꞌ kava.

18 Ñuunꞌ Betania vá káá yatin‑i jín ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén, yatin u̱ni̱ꞌ kilómetro ni ví‑i ya̱ kújíká káá ráa.

19 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ Israel yukuán nkenta ráa nu̱u̱nꞌ nééꞌ Marta jín María, sáva nasaꞌá neí ráa iniꞌ ráña, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ níꞌiꞌ ku̱ꞌva ráña.

20 Saájee sáá nteso̱ꞌo Marta ya̱ váji Jesús, jee nkene ña kua̱taꞌanꞌ ña re̱ꞌ. Soo María nkino̱o ña veꞌi.

21 Saájee nkachiꞌ Marta nu̱u̱nꞌ Jesús: ―I̱toꞌoꞌ, retánꞌ nneeꞌ nú yaꞌá, jee va̱ni nku̱víꞌ ku̱ꞌva ni̱ꞌ nékúvi.

22 Soo ne̱ vitan jee jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ nta̱ká ya̱ ka̱ka̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee taji re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ nú ―nkachiꞌ ña.

23 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ña: ―Natekuꞌ i̱i̱ꞌ ku̱ꞌva nú nako̱o re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.

24 Jee nkachiꞌ Marta nu̱u̱nꞌ Jesús: ―Jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ tuku ku̱ꞌva ni̱ꞌ nako̱o re̱ꞌ kene re̱ꞌ nteñu rá níꞌiꞌ, sáá natekuꞌ i̱i̱ꞌ kua̱íyó rá ñɨvɨ níꞌiꞌ, ne̱ sáá kenta ki̱vɨ̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ ―nkachiꞌ ña.

25 Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ña: ―Nuꞌuꞌ kúvi ya̱ sáꞌá ni̱ꞌ ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ ñɨvɨ nako̱o ráa kene ráa nteñu rá níꞌiꞌ jín ya̱ sáꞌá ni̱ꞌ ya̱ kutekuꞌ ráa nɨ́ɨ́nkání jín Ndiosíꞌ. Jee rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ, jee súnika̱ꞌ kuviꞌ ráa, jee kutekuꞌ ráa jín Ndiosíꞌ nɨ́ɨ́nkání.

26 Jee nta̱ká rá tékúꞌ jee kúneí iniꞌ ráa nuꞌuꞌ, ni nsáꞌ kuviꞌ ánímaꞌ ráa chi koo ráa jín Ndiosíꞌ. ¿Á jínúꞌ iniꞌ nú rá tu̱ꞌun yaꞌá? ―nkachiꞌ Jesús.

27 Jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Saá, I̱toꞌoꞌ, jínúꞌ iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ noꞌó kúvi nijia máá Cristo ya̱ kúvi Se̱ꞌya Ndiosíꞌ, ya̱ káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ ya̱ kiji nú iniꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá ―nkachiꞌ ña.


Náꞌyúꞌ Jesús íñɨ́ re̱ꞌ ichinúúnꞌ kava nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ séꞌí Lázaro iniꞌ‑i

28 Jee sáá nkuvi nkachiꞌ Marta sukuán, jee kua̱kana ña ku̱ꞌvi̱ꞌ ña María, jee nkachiꞌ yuꞌuꞌ ña nu̱u̱nꞌ‑u: ―Máá mestrúꞌ íyó re̱ꞌ yaꞌá jee kána re̱ꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Marta.

29 Jee sáá nteso̱ꞌo María rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee ntañúꞌún kuitɨꞌ nna̱kuiñɨꞌ ña jee kua̱ꞌa̱nꞌ ña nu̱u̱nꞌ Jesús.

30 Jee ni ntiáꞌan ka̱ꞌ ki̱vɨ Jesús nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ, chi íñɨ́ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ña̱taꞌanꞌ Marta re̱ꞌ.

31 Saájee rá ñɨvɨ Israel ya̱ nééꞌ jín ña iniꞌ veꞌi ña jee nasaꞌá neí ráa iniꞌ ña, jee sáá niniꞌ ráa ya̱ numíjiꞌíꞌ nna̱kuiñɨꞌ ña jee nkene ña, jee nchi̱nikɨnꞌ rává ña, chi nkaꞌvi iniꞌ ráa ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ ña nu̱u̱nꞌ kava nu̱u̱nꞌ nse̱ꞌí ráa ku̱ꞌva ña sáva kunaꞌyuꞌ ña yukuán.

32 Saájee nkenta ña nu̱u̱nꞌ íñɨ́ Jesús, jee nxi̱nániso ña maáña rá jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―I̱toꞌoꞌ, retánꞌ nééꞌ nú yaꞌá, jee va̱ni nku̱víꞌ ku̱ꞌva ni̱ꞌ nékúvi ―nkachiꞌ ña.

33 Saájee sáá niniꞌ Jesús ya̱ náꞌyúꞌ ña, jín rá ñɨvɨ Israel ya̱ kútáꞌán jín ña nkenta ráa yukuán náꞌyúꞌ ráa, jee nku̱níní iniꞌ ánímaꞌ re̱ꞌ jee nnu̱kuéká iniꞌ re̱ꞌ.

34 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Né núꞌ nchiꞌi rán re̱ꞌ? Jee nkachiꞌ ña: ―I̱toꞌoꞌ, nkóꞌónꞌ‑ó jee kuniꞌ nú ―nkachiꞌ ña.

35 Jee nnaꞌyuꞌ Jesús.

36 Saájee nkachiꞌ rá ñɨvɨ Israel vá: ―Kune̱ꞌyá rán, na̱ ka̱ꞌ nñunu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ka̱ꞌ maa ―nkachiꞌ ráa.

37 Soo sava ka̱ꞌ rá ñɨvɨ vá nkachiꞌ: ―Te̱e yaꞌá jee nkuvi nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ nnu̱nijinꞌ rá titɨ nchinúún te̱e kuáá. Jee, ¿á suni kuvi saꞌá re̱ꞌ ya̱ nku̱víꞌ Lázaro yaꞌá nékúvi? ―nkachiꞌ ráa.


Nxi̱nátekuꞌ Jesús Lázaro

38 Jee tukuni nku̱níní iniꞌ Jesús, jee nkanta re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ veꞌi ni̱yɨ nu̱u̱nꞌ nse̱ꞌí ráa Lázaro ya̱ kúvi ɨɨn yaviꞌ kava, jee yuꞌú kava vá násɨ́ꞌ ɨɨn yu̱u̱ꞌ káꞌnú.

39 Jee nkachiꞌ Jesús: ―Xitá rán yu̱u̱ꞌ yaꞌá ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee Marta, ya̱ kúvi ku̱ꞌva te̱e ya̱ níꞌiꞌ vá, nkachiꞌ ña: ―I̱toꞌoꞌ, ya̱ jiáꞌánꞌ víꞌí re̱ꞌ chi ya̱ nkuvi ku̱mi̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ níꞌiꞌ re̱ꞌ.

40 Soo nkachiꞌ Jesús: ―¿Á nsáꞌ nkachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ya̱ retú jínúꞌ iniꞌ nú nuꞌuꞌ jee kuniꞌ nú ya̱ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ ví Ndiosíꞌ? ―nkachiꞌ Jesús.

41 Saájee nxi̱tá ráa yu̱u̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ te̱e níꞌiꞌ vá. Jee nna̱neꞌen nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ ne̱ súkún, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Tátáꞌ ni̱ꞌ, táji ni̱ꞌ ya̱ kutaꞌviꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, chi ntɨɨn kuéntáꞌ nú nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkachiꞌ ni̱ꞌ.

42 Jee nuꞌuꞌ chi ya̱ jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ sukuáni tésóꞌo nú ya̱ káchíꞌ ni̱ꞌ. Soo nkachiꞌ ni̱ꞌ sukuán, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kuvi ya̱ váꞌa rá ñɨvɨ ya̱ íñɨ́ yaꞌá, sáva jínúꞌ iniꞌ ráa ya̱ noꞌó nchu̱ichí nú nuꞌuꞌ va̱ji ni̱ꞌ saꞌá ni̱ꞌ tiñu nú.

43 Jee sáá nkachiꞌ Jesús sukuán, jee nka̱najíín ni̱ꞌin re̱ꞌ: ―¡Lázaro, kene i̱ña̱ꞌ! ―nkachiꞌ re̱ꞌ.

44 Jee Lázaro, ya̱ níꞌiꞌ re̱ꞌ, nkene re̱ꞌ ne̱ yaviꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee yɨ́sukunꞌ rá naꞌá re̱ꞌ jín rá jie̱ꞌe̱ꞌ jín tiráꞌ saꞌma kuíjín, jee suni yɨ́sukunꞌ saꞌma nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ranika̱ꞌ. Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ: ―Nanají rán rá saꞌma ya̱ yɨ́sukunꞌ re̱ꞌ, jee siaáꞌ rán re̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ Jesús.


Nátúꞌún rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel na̱sa tɨɨn ráa Jesús sáva kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ
( Mateo 26:1-5 ; Marcos 14:1-2 ; Lucas 22:1-2 )

45 Saájee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ Israel ya̱ váji kútáꞌán jín María, jee sáá niniꞌ ráa rá tiñu ya̱ nsa̱ꞌá Jesús jee ni̱nu̱ꞌ iniꞌ ráa re̱ꞌ.

46 Soo sava ráa ka̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá te̱e ya̱ kúvi fariseo jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá te̱e vá rá tiñu ya̱ nsa̱ꞌá Jesús.

47 Saájee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e ya̱ kúvi fariseo nku̱tútú ráa Junta Káꞌnú jín rá inka te̱e kúñáꞌnú, jee nkachiꞌ ráa: ―¿Ná kúvi ya̱ saꞌá‑o? Chi Jesús yaꞌá sáꞌá víꞌí re̱ꞌ rá seña a̱nasɨ́.

48 Jee retú ku̱ꞌva‑ó ya̱ saꞌá re̱ꞌ sukuán, jee nta̱ká rá ñɨvɨ ji̱nu̱ꞌ iniꞌ ráa kaníjiá ráa re̱ꞌ. Jee kiji rá te̱e ñuunꞌ Roma, jee xináánꞌ ráa veñu̱ꞌun káꞌnú ííꞌ‑ó jín nación‑ó Israel ―nkachiꞌ ráa.

49 Soo Caifás ya̱ kúvi ɨɨn rá táꞌán kúñáꞌnú jín ráa, chi maáréꞌ vá kúvi su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá táꞌán su̱tu̱ꞌ re̱ꞌ kui̱ya̱ꞌ yukuán, jee nkachiꞌ Caifás vá: ―Ránoꞌó chi ntu̱náꞌ vá jíníꞌ kuitɨꞌ rán.

50 ¿Á ni ntu jiáni iniꞌ rán ya̱ va̱ꞌa ka̱ꞌ kúvi nu̱u̱nꞌ‑ó ya̱ kuviꞌ ɨɨn te̱e ni jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa rá ñɨvɨ, jee nsáꞌ naanꞌ nɨꞌɨ ñuunꞌ‑ó? ―nkachiꞌ re̱ꞌ.

51 Soo Caifás jee nsú tu̱ꞌun ya̱ jiáni xi̱ni̱ꞌ maáréꞌ ví ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ yaꞌá, chisaꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ni ka̱ꞌ ya̱ kúvi re̱ꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ kui̱ya̱ꞌ yukuán, saáva nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ ya̱ kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun vá jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ íyó kuviꞌ Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa nación Israel.

52 Jee nsú kua̱chi kuitɨꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ yaꞌá kuviꞌ re̱ꞌ, chisaꞌ suni kuviꞌ re̱ꞌ sáva kua̱íyó kuitɨꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kúvi se̱ꞌya Ndiosíꞌ ya̱ ñe̱te̱nuun ráa nééꞌ ráa rá ñuunꞌ íyó ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, jee nastútú re̱ꞌ ráa sáva ɨɨn ni ka̱ꞌ nuvi nta̱ká ráa.

53 Jee saáva, ne̱ ki̱vɨ̱ꞌ yukuán jee nna̱túꞌún ráa ya̱ kaꞌniꞌ ráa Jesús.

54 Saáva ntu ka̱ꞌ nikanuun nijinꞌ Jesús nteñu rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, chisaꞌ nkene iyo re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Judea, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ɨɨn ñuunꞌ naní Efraín, ya̱ káá yatin nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn, jee nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ yukuán nkino̱o re̱ꞌ nneeꞌ re̱ꞌ jín rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa.

55 Jee ya nku̱yatin tiempúꞌ viko Pascua ya̱ néñu̱ꞌun rá ñɨvɨ Israel. Jee saáva kue̱ꞌe̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ rá ñɨvɨ nta̱ká ñuunꞌ yukuán kua̱ꞌa̱nꞌ ráa Jerusalén sáva xíꞌna ka̱ꞌ íyó nasaꞌá noo ráa maáráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ.

56 Jee nánukú ráa Jesús jee ni íñɨ́ ráa iniꞌ chíkéꞌi veñu̱ꞌun káꞌnú, jee jíkátu̱ꞌún ráa ɨɨn inka táꞌán ráa: ―¿Ná káꞌvi iniꞌ rán? ¿Á ntu kiji Jesús viko? ―nkachiꞌ ráa.

57 Jee rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú vá jín rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo vá nta̱túníꞌ ráa ya̱ néni ɨɨn rá ñɨvɨ jíníꞌ ráa nu̱u̱nꞌ nééꞌ Jesús, jee íyó kachiꞌ ráa maa, sáva tɨɨn rá te̱e kúñáꞌnú vá maa.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan