Hechos 8 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca1 Jee nuún jiáni iniꞌ Saulo jín ráa kaꞌniꞌ ráa Esteban. Jee maá ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, nka̱jiéꞌé nsa̱ꞌá kini ráa rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ rává Jesús ya̱ kútútú rává ñuunꞌ Jerusalén. Jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ vá ñe̱te̱nuun ráa nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Judea jín Samaria. Soo nkino̱o métúꞌún rá nísotíñú apóstol. Saulo nsa̱ꞌá kini re̱ꞌ rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ rává Jesús 2 Jee te̱e káꞌvi ni, ya̱ yɨ́tíñú ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, nse̱ꞌí ráa ñunéꞌyúꞌ Esteban, jee jiáku nasɨ́kuitɨꞌ iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ. 3 Soo Saulo xínáánꞌ re̱ꞌ grupo rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús, jee kívɨ re̱ꞌ veꞌi ta veꞌi jee siúꞌun re̱ꞌ rá te̱e vá jín rá ñaꞌan vá, jee jiánaka re̱ꞌ ráa veka̱a. Nte̱ku̱tu̱ꞌún tu̱ꞌun va̱ꞌa ñuunꞌ Samaria 4 I̱ña̱jée rá ñɨvɨ ñéte̱nuun vá, jee ni̱kónúun ráa, jee nste̱kútu̱ꞌún ráa tu̱ꞌun váꞌa Jesús. 5 Jee ña̱ꞌa̱nꞌ Felipe ñuunꞌ Samaria, jee nste̱kútu̱ꞌún re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ yukuán jie̱ꞌe̱ꞌ Cristo. 6 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nuún nkuvi iniꞌ ráa nteso̱ꞌo ñáꞌnú ráa ya̱ nkachiꞌ Felipe. Sáá nteso̱ꞌo ráa maa jee niniꞌ ráa rá seña a̱nasɨ́ nsa̱ꞌá re̱ꞌ. 7 Chi nxi̱núvi re̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ kíni. Jee sáá kéne rá ta̱chi̱ꞌ kíni vá nka̱najíín ni̱ꞌin‑i. Jee nxi̱núvi re̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ntu kúvi kantaꞌ jín kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ lénkó. 8 Saájee nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ víꞌí iniꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ vá. 9 Soo yukuán nneeꞌ ɨɨn te̱e naní Simón. Nékúvi nsa̱ꞌá tásɨ́ re̱ꞌ. Jee nti̱vɨ́ xi̱ni̱ꞌ rá ñɨvɨ Samaria nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ. Jee nkachiꞌ vi̱xi̱ꞌ re̱ꞌ nika̱ꞌ, ya̱ kúvi re̱ꞌ ɨɨn te̱e kúñáꞌnú. 10 Jee nɨꞌɨ ñɨvɨ nteso̱ꞌo va̱ꞌa nu̱u̱nꞌ káꞌánꞌ re̱ꞌ, ne̱ ñɨvɨ kuáchí jín ne̱ ñɨvɨ ñáꞌnú. Jee nkachiꞌ ráa: ―Te̱e yaꞌá níso re̱ꞌ fuersáꞌ ííꞌ ñáꞌnú Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ rá ñɨvɨ Samaria. 11 Nteso̱ꞌo ñáꞌnú ráa maa, chi kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ nxi̱náꞌví re̱ꞌ ráa, chi nsa̱ꞌá tásɨ́ re̱ꞌ. 12 Soo sáá ni̱nu̱ꞌ iniꞌ ráa tu̱ꞌun váꞌa ya̱ stékútu̱ꞌún Felipe jie̱ꞌe̱ꞌ na̱sa kuvi ki̱vɨ ñɨvɨ xi̱ntíín Ndiosíꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa jín jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús ya̱ nísotíñú re̱ꞌ ya̱ kúvi re̱ꞌ Cristo, jee ña̱nuté ráa, kúvi te̱e, kúvi ñaꞌan. 13 Jee suni ne̱ maá Simón ni̱nu̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ jee ña̱nuté re̱ꞌ. Saájee nku̱táꞌán re̱ꞌ jín Felipe. Jee sáá niniꞌ re̱ꞌ rá seña jín rá a̱nasɨ́ sáꞌá Felipe, ya̱ stúvi‑i ya̱ njia̱ꞌa Ndiosíꞌ tu̱ꞌun vá, jee nti̱vɨ́ xíniꞌ re̱ꞌ. 14 Sáá nteso̱ꞌo rá te̱e nísotíñú apóstol nééꞌ Jerusalén, ya̱ ntɨɨn rá ñɨvɨ ñuunꞌ Samaria Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee nchu̱ichí ráa Pedro jín Juan yukuán. 15 Sáá nkenta ráa yukuán, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ vá, sáva ni̱ꞌi̱nꞌ rá ñɨvɨ vá Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ ki̱vɨ‑ɨ ráa. 16 Chi ntiáꞌan ki̱vɨ re̱ꞌ iniꞌ ni ɨɨn ráa. Chisaꞌ kua̱chi ña̱nuté ráa sáva stúvi ráa ya̱ ya nki̱vɨ ráa nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús. 17 I̱ña̱jée nchi̱só Pedro jín Juan naꞌá ráa rává, jee nki̱vɨ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ iniꞌ rává. 18 Sáá niniꞌ Simón, ya̱ jiáꞌa Ndiosíꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ sáá chísó rá apóstol naꞌá ráa rává, jee nkachiꞌ re̱ꞌ ku̱ꞌva re̱ꞌ xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: 19 ―Suni taji xá fuersáꞌ ííꞌ i̱ña̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, ya̱ chisó ni̱ꞌ naꞌá ni̱ꞌ ne̱ ni ɨɨn ñɨvɨ, jee ni̱ꞌi̱nꞌ re̱ꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ. 20 Soo nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¡Naanꞌ xu̱ꞌún nú jín nú! Chi jiáni iniꞌ nú ya̱ keꞌen nú jín xu̱ꞌún nú ta̱ꞌvi̱ꞌ síkútaꞌviꞌ Ndiosíꞌ. 21 Nsú ta̱ꞌvi̱ꞌ nú ví ya̱ saꞌá nú tiñu yaꞌá, chi ntu náaꞌ ánímaꞌ nú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. 22 Saájee nakani iniꞌ nú ya̱ ni̱váꞌa yaꞌá ya̱ ñúꞌún iniꞌ nú. Jee ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó ya̱ sa̱naanꞌ kunekáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ñúꞌún iniꞌ ánímaꞌ nú. 23 Chi jíníꞌ ni̱ꞌ, ya̱ ñúꞌún táꞌvi iniꞌ nú kúneí‑i jín noꞌó, jee yɨ́ꞌɨ́ nú xi̱ntíín ya̱ kánéꞌén ya̱ ñúꞌún iniꞌ nú. 24 Jee nna̱xiníkó Simón: ―Ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ rán jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, sáva ni ɨɨn tu̱nóꞌó ya̱ nkachiꞌ rán nta̱ꞌánꞌ ni̱ꞌ maa. 25 Sáá nkuvi nsa̱náaꞌ Pedro jín Juan ya̱ naáꞌ ya̱ niniꞌ ráa jee nkachitu̱ꞌún ráa tu̱ꞌun I̱toꞌoꞌ‑ó, jee kuíre nkene ráa yukuán sáva nikó ráa nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén. Jee ni kua̱jia̱ꞌa ráa jee nste̱kútu̱ꞌún ráa tu̱ꞌun va̱ꞌa Jesús nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Samaria. Felipe jín te̱e nísotíñú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Etiopía 26 Jee kuíre ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Felipe: ―Nakuiñɨꞌ jee kuáꞌán ichi sur ichi kuáꞌánꞌ ne̱ ñuunꞌ Jerusalén jín ne̱ ñuunꞌ Gaza, jee ichi vá jiáꞌa‑a nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn. 27 Jee nke̱chí re̱ꞌ jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ. Jee niniꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e nación Etiopía ya̱ kúvi ɨɨn eunuco, ya̱ nísotíñú‑u chi̱ji naꞌá ñaꞌan ya̱ kúvi Candace ya̱ kúvi ñaꞌan ya̱ tátúníꞌ ña nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Etiopía. Tesorero ví te̱e nísotíñú vá, ya̱ nééꞌ si̱kɨ̱ꞌ nɨꞌɨ xu̱ꞌún Candace vá. Ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Jerusalén nneñu̱ꞌun re̱ꞌ Ndiosíꞌ. 28 I̱ña̱jée kua̱noꞌonꞌ re̱ꞌ, jee nééꞌ re̱ꞌ iniꞌ karretáꞌ re̱ꞌ. Káꞌvi re̱ꞌ tutuꞌ níso tu̱ꞌun Isaías ya̱ nna̱kani tu̱ꞌun ya̱ nkene yuꞌú Ndiosíꞌ tióꞌ chíji. 29 Jee nkachiꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Felipe: ―Kuáꞌán kuyatin jee naketáꞌán jín karretáꞌ yaꞌá. 30 Ninu re̱ꞌ ña̱taꞌanꞌ re̱ꞌ karretáꞌ, jee nteso̱ꞌo re̱ꞌ ya̱ káꞌvi te̱e Etiopía tutuꞌ níso tu̱ꞌun Isaías ya̱ kúvi re̱ꞌ te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú Ndiosíꞌ yanaꞌán. Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ: ―¿Á jiáku̱ꞌun iniꞌ nú ya̱ káꞌvi nú? 31 Jee nna̱xiníkó te̱e vá: ―¿Na̱ja kúvi ki̱ku̱ꞌun iniꞌ ni̱ꞌ, retú ntu̱náꞌ íyó ɨɨn ya̱ xinéꞌénꞌ‑e nuꞌuꞌ? Jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Felipe, ya̱ káá‑a jee kikuneeꞌ‑e jín re̱ꞌ. 32 Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ nééꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ nu̱u̱nꞌ káꞌvi re̱ꞌ káchíꞌ suꞌva: Ntu jíne re̱ꞌ yuꞌú re̱ꞌ, kuéntáꞌ ɨɨn lanchi ña̱na̱ka ráa nu̱u̱nꞌ jiáꞌníꞌ ráa ti̱ꞌ, jee kuéntáꞌ ɨɨn lanchi lúlí másúꞌ íñɨ́ ichinúúnꞌ te̱e, ya̱ sété‑e ka̱chi̱ꞌ ti̱ꞌ. 33 Njia̱ꞌa ráa tu̱ꞌun kánuun nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nsáꞌ na̱a̱ꞌ nsa̱náaꞌ ráa si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ. ¿Né ɨɨn kúvi nakani tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ re̱ꞌ, résa? Chi [ni ɨɨn ntu̱náꞌ íyó], chi ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ jee nkene re̱ꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá, nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. 34 Jee nkachiꞌ eunuco nísotíñú vá nu̱u̱nꞌ Felipe: ―Katu̱ꞌún ni̱ꞌ xá noꞌó, ¿né ɨɨn jie̱ꞌe̱ꞌ káꞌánꞌ te̱e yaꞌá ya̱ nákani tu̱ꞌun kéne yuꞌú Ndiosíꞌ? ¿Á káꞌánꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ maáréꞌ áxí jie̱ꞌe̱ꞌ inka ka̱ꞌ ñɨvɨ? ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Felipe. 35 Saájee nka̱jiéꞌé Felipe jín tu̱ꞌun yaꞌá níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ Ííꞌ ya̱ nkaꞌvi re̱ꞌ, jee nste̱kútu̱ꞌún‑u tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 36 Jee ni kua̱ꞌa̱nꞌ ráa ichi, jee nkenta ráa nu̱u̱nꞌ ñúꞌún nute. Jee nkachiꞌ te̱e nísotíñú vá: ―¡Kune̱ꞌyá nute vá! ¿Á íyó ya̱ chúsává ya̱ kuanuté ni̱ꞌ? 37 [Jee nkachiꞌ Felipe nu̱u̱nꞌ‑u: ―Kuvi, retú ínúꞌ iniꞌ nú jín nɨꞌɨ ne̱ ánímaꞌ nú. Jee nkachiꞌ te̱e nísotíñú: ―Ínúꞌ iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ Se̱ꞌya Ndiosíꞌ ví Jesús ya̱ kúvi Cristo.] 38 I̱ña̱jée nta̱túníꞌ te̱e nísotíñú, ya̱ sikɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ rá te̱e síkáka ráa karretáꞌ. Jee Felipe jín maáréꞌ, nnuun ni núvíꞌ ráa jee nki̱vɨ ráa nu̱u̱nꞌ nute. Jee nsi̱kuánuté Felipe maa. 39 Sáá nkene ráa nu̱u̱nꞌ nute, jee Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nsiíyo‑o Felipe, jee te̱e nísotíñú ntu níníꞌ re̱ꞌ ka̱ꞌ maa. Jee nna̱ku̱ꞌun re̱ꞌ ichi kua̱noꞌonꞌ re̱ꞌ, jee kúsɨ́ɨꞌ víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. 40 Soo nkenta Felipe ne̱ ñuunꞌ Azoto. Jee kua̱jia̱ꞌa re̱ꞌ jee nste̱kútu̱ꞌún re̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ntáká rá ñuunꞌ ne̱ nkenta re̱ꞌ ñuunꞌ Cesarea. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.