Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Hechos 7 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Náma Esteban maáréꞌ

1 Jee maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ Esteban: ―¿A suꞌva kúvi nijia yaꞌá?

2 Jee nkachiꞌ Esteban: ―¡Ránoꞌó ñaniꞌ jín ránoꞌó tátáꞌ! ¡Teso̱ꞌo rán nuꞌuꞌ! Viiꞌ kúñáꞌnú maá Ndiosíꞌ, jee nkitu̱vi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ maá jííꞌ‑ó yanaꞌán, Abraham, ni nneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Mesopotamia, ne̱sá ntiáꞌan kuneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Harán.

3 Jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Kene nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ nú jín nteñu rá táꞌán nú. Jee kuáꞌán nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún ya̱ xinéꞌénꞌ ni̱ꞌ noꞌó.”

4 ’Jee kuíre nkene re̱ꞌ ñuunꞌ rá ñɨvɨ Caldea, jee nneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Harán. Jee ne̱sá ni̱ꞌi̱ꞌ tááꞌ re̱ꞌ, jee nkene re̱ꞌ yukuán, jee nki̱naka Ndiosíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún yaꞌá, nu̱u̱nꞌ nééꞌ‑ó ntañúꞌún.

5 Jee ntu njiáꞌa Ndiosíꞌ ñuꞌun nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ kuvi ta̱ꞌvi̱ꞌ re̱ꞌ, nintíꞌínꞌ ñuꞌun nu̱u̱nꞌ kua̱ñu̱ꞌ re̱ꞌ. Soo nchi̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ ku̱ꞌva‑a ñuꞌun vá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jín nu̱u̱nꞌ rá se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ va̱ji ne̱ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, sú ne̱sá ntiáꞌan koo se̱ꞌya re̱ꞌ.

6 ’Jee nkachiꞌ Ndiosíꞌ sukuán, ya̱ rá ichiyúkúnꞌ kene nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ kuvi ráa to̱ꞌo̱ꞌ kuneeꞌ ráa inka nación ya̱ tátúníꞌ inka ñɨvɨ. Jee rá ñɨvɨ yukuán saꞌá ráa rává musúꞌ kéꞌen ráa. Jee saꞌá kini ráa rává ku̱mi̱ꞌ sientúꞌ (400) kui̱ya̱ꞌ.

7 Jee nkachiꞌ Ndiosíꞌ: “Maá ñɨvɨ nación vá, ya̱ kuatíñú saɨn ráa rává kuvi rává musúꞌ kéꞌen ñɨvɨ, jee sanáaꞌ ni̱ꞌ ya̱ xinóꞌo ni̱ꞌ ráa. Jee ré nkuvi yaꞌá, jee kene rá ñɨvɨ ichiyúkúnꞌ nkene nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nación vá, jee kɨñúꞌún ráa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún yaꞌá”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ.

8 Jee njia̱ꞌa Ndiosíꞌ tratúꞌ nu̱u̱nꞌ Abraham, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ñujiínꞌ jiáꞌnu‑ó circuncisión nu̱u̱nꞌ‑u, sáva níso‑ó seña yɨkɨkúñu‑ó ya̱ stúvi‑i ya̱ yɨ́ꞌɨ́‑ó nu̱u̱nꞌ tratúꞌ vá. Saáva sáá ni̱yo se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Abraham Isaac, jee nsa̱ꞌá circuncidar re̱ꞌ Isaac ki̱vɨ̱ꞌ unáꞌ. Jee suni sukuán nsa̱ꞌá Isaac jín se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ Jacobo. Jee suni sukuán Jacobo nsa̱ꞌá re̱ꞌ jín rá ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ, ya̱ kúvi ráa tataꞌ ichiyúkúnꞌ xíꞌnañúꞌún nación‑ó.

9 ’Jee rá tátáꞌ nu̱u̱nꞌ‑ó vá, nta̱ꞌvi̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa ñaniꞌ ráa, José. Jee nxi̱kó ráa maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ, ya̱ ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nación Egipto, sáva xi̱kó ráa re̱ꞌ sáva kuvi re̱ꞌ musúꞌ keꞌen rá ñɨvɨ yukuán. Soo ni̱ñɨ Ndiosíꞌ jín re̱ꞌ

10 jee nsi̱káku Ndiosíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ tu̱nóꞌó nnoꞌo re̱ꞌ. Jee nsa̱ꞌá‑a ya̱ níchí re̱ꞌ jín ya̱ koo ma̱ni̱ꞌ iniꞌ Faraón néꞌyá‑a José. Jee te̱e nísotíñú ya̱ tátúníꞌ nación Egipto ví Faraón. Jee ñani re̱ꞌ José kuvi‑i te̱e tátúníꞌ nación Egipto jín nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ veꞌi re̱ꞌ.

11 ’Soo nku̱támá nɨꞌɨ nación Egipto jín nɨꞌɨ ñuꞌun Canaán [nu̱u̱nꞌ nééꞌ Jacobo]. Jee nnoꞌo víꞌí rá ñɨvɨ yukuán. Jee ntu nna̱niꞌinꞌ rá jííꞌ‑ó yanaꞌán ya̱ kajiꞌ ráa.

12 Soo sáá nku̱káꞌnú iniꞌ Jacobo ya̱ íyó trigúꞌ nación Egipto, jee nta̱jí re̱ꞌ yukuán rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ, rá kúvi rá jííꞌ‑ó yanaꞌán. Yaꞌá ví ya̱ xíꞌna íchí ña̱ꞌa̱nꞌ ráa yukuán ña̱keꞌen ráa maa.

13 Jee ya̱ uvíꞌ íchí ña̱ꞌa̱nꞌ ráa yukuán, jee nstúvi José né ɨɨn ví re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ. Jee nku̱káꞌnú iniꞌ Faraón né ɨɨn táꞌán ví José.

14 Jee nta̱jí José rá ñaniꞌ re̱ꞌ kana ráa tááꞌ ráa, Jacobo, kiji‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jín nɨꞌɨ táꞌán‑a, ya̱ níyo u̱ni̱xiko xa̱ꞌu̱nꞌ (75) ñɨvɨ.

15 Jee ña̱ꞌa̱nꞌ Jacobo nu̱u̱nꞌ nación Egipto nneeꞌ re̱ꞌ. Jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ yukuán. Jee suni yukuán ni̱ꞌi̱ꞌ rá jííꞌ‑ó yanaꞌán.

16 Jee ña̱na̱ka rá ñɨvɨ rá ñunéꞌyúꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Siquem. Jee nse̱ꞌí ráa rává iniꞌ yaviꞌ kava, ya̱ nkeꞌen Abraham nu̱u̱nꞌ rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Hamor ñuunꞌ Siquem. Jee ni̱yotúníꞌ ɨɨn ya̱ꞌvi nchu̱náán re̱ꞌ.

17 ’Sáá va̱kuyatin tiempúꞌ sikúnkuvi Ndiosíꞌ tu̱ꞌun ya̱ nchi̱sóyuꞌú‑u jín ya̱ nsa̱náaꞌ‑a tu̱ꞌun nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ Abraham, jee nkenta nku̱kueꞌeꞌ víꞌí ka̱ꞌ ichiyúkúnꞌ nkene nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ iniꞌ nación Egipto.

18 Jee nééꞌ ráa yukuán ne̱ nnakui̱ñɨ̱ꞌ inka te̱e tátúníꞌ nación Egipto, ya̱ ntu níníꞌ re̱ꞌ José.

19 Jee te̱e vá nsa̱ꞌá máñáꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ tataꞌ‑ó, jee nsa̱ꞌá kini re̱ꞌ rá jííꞌ‑ó yanaꞌán ne̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ sukuíta íká ráa nchíkɨ́n yɨ́ɨ́ ráa, sáva kuviꞌ rává.

20 Ne̱ tiempúꞌ yukuán jee nkaku Moisés. Jee nkuva̱ꞌa iniꞌ Ndiosíꞌ nne̱ꞌyá‑a re̱ꞌ. Jee nsi̱kuéꞌnu ráa re̱ꞌ u̱ni̱ꞌ yo̱o̱ꞌ iniꞌ veꞌi tááꞌ re̱ꞌ.

21 Jee sáá nxi̱nóo íyó ráa re̱ꞌ, jee nna̱keꞌen se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Faraón maa. Jee nsi̱kuéꞌnu ña maa kuéntáꞌ ɨɨn se̱ꞌya ña.

22 Jee nxi̱néꞌénꞌ ráa maa nɨꞌɨ tu̱ꞌun níchí jíníꞌ rá te̱e Egipto, jee nku̱níchí xá xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ jín ya̱ nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jín ya̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ.

23 ’Sáá nkenta íñɨ́ re̱ꞌ u̱vi̱xiko (40) kui̱ya̱ꞌ, jee nkuini re̱ꞌ kɨ̱ne̱ꞌyá re̱ꞌ rá tataꞌ re̱ꞌ, ya̱ kúvi ñɨvɨ Israel.

24 Jee sáá niniꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e Egipto sáꞌá kini‑i ɨɨn ráa yukuán, jee nnama re̱ꞌ te̱e vá. Jee nna̱saꞌá kini i̱i̱ꞌ re̱ꞌ te̱e Egipto, jee ñaꞌniꞌ re̱ꞌ maa.

25 Jee nkaꞌvi iniꞌ re̱ꞌ ya̱ ki̱ku̱ꞌun iniꞌ rá táꞌán re̱ꞌ, ya̱ kuatíñú Ndiosíꞌ re̱ꞌ sáva sikáku‑u ráa. Soo ntu ña̱ku̱ꞌun iniꞌ ráa yaꞌá.

26 Jee ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ u̱vi̱ꞌ ráa kántáꞌán. Jee nkuini re̱ꞌ ya̱ numa̱ni̱ꞌ ɨɨn inka ráa saꞌá re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “¡Ránó te̱e! ¡Ɨɨn ni ñaniꞌ kúvi rán! ¿Na̱chi stúfíꞌ ɨɨn inka rán maárán?”, nkachiꞌ Moisés nu̱u̱nꞌ ráa.

27 ’Soo te̱e sáꞌá kini táꞌán vá, nchi̱naꞌá re̱ꞌ Moisés jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “¿Né ɨɨn ñani nó kúvi nú te̱e tátúníꞌ nú nu̱u̱nꞌ ráníꞌ, jín kuéntáꞌ juez jiéꞌnéꞌ nú kua̱chi nu̱u̱nꞌ ránꞌ, résa?

28 ¿Á kuíni nú kaꞌniꞌ nú nuꞌuꞌ, kuéntáꞌ ñaꞌniꞌ nú te̱e Egipto iku?”, nkachiꞌ te̱e sáꞌá kini vá.

29 Sáá nteso̱ꞌo Moisés tu̱ꞌun yaꞌá, nkeꞌen re̱ꞌ maa nxi̱nóo re̱ꞌ jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkenta re̱ꞌ nación Madián. Yukuán nééꞌ re̱ꞌ jee nkuvi re̱ꞌ to̱ꞌo̱ꞌ yukuán. Jee yukuán nta̱na̱ꞌá re̱ꞌ, jee ni̱yo u̱vi̱ꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ.

30 ’Sáá njia̱ꞌa u̱vi̱xiko (40) kui̱ya̱ꞌ, jee ntu̱vi najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn, nu̱u̱nꞌ íñɨ́ yuku naní Sinaí. Ntu̱vi najiáꞌáꞌ ííꞌ vá ma̱ꞌñú ñuꞌunꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱yukúꞌ iñu ya̱ káyúꞌ.

31 Jee nti̱vɨ́ xi̱ni̱ꞌ Moisés jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ niniꞌ re̱ꞌ nxi̱nénu̱u̱nꞌ‑u nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee nku̱yatin re̱ꞌ sáva kune̱ꞌyá va̱ꞌa re̱ꞌ ka̱ꞌ, jee nteso̱ꞌo re̱ꞌ ta̱chi̱ꞌ yuꞌú maá I̱toꞌoꞌ‑ó, ya̱ nkachiꞌ‑i:

32 “Nuꞌuꞌ ví Ndiosíꞌ ya̱ nneñu̱ꞌun rá jííꞌ nú yanaꞌán nuꞌuꞌ. Nuꞌuꞌ ví Ndiosíꞌ ya̱ néñu̱ꞌun Abraham, jín Isaac, jín Jacobo nuꞌuꞌ”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ. Soo nka̱jiéꞌé nkisɨ Moisés maa nyu̱ꞌví re̱ꞌ. Jee ntu nkíji iniꞌ re̱ꞌ kune̱ꞌyá re̱ꞌ.

33 Jee nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Tavaꞌ rá ni̱jia̱nꞌ su̱ku̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ nú, chi ñuꞌun i̱i̱ꞌ ví nu̱u̱nꞌ íñɨ́ nú.

34 Nne̱ꞌyá ni̱ꞌ jee niniꞌ ni̱ꞌ tu̱nóꞌó nóꞌo rá ñɨvɨ ni̱ꞌ nééꞌ Egipto. Nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ya̱ tána ráa, jee nkuun ni̱ꞌ va̱ji ni̱ꞌ, sáva sikáku ni̱ꞌ ráa. ¡Neꞌenꞌ ntañúꞌún! Tají ni̱ꞌ noꞌó ne̱ nación Egipto”, nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Moisés. Jee suni nkachiꞌ Esteban:

35 ―Maá Moisés yaꞌá ví ya̱ nku̱ichi iniꞌ rá jííꞌ‑ó yanaꞌán, jee nkachiꞌ ráa: “¿Né ɨɨn ñani nó ya̱ kúvi nú te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ, jín kuéntáꞌ juez jiéꞌnéꞌ nú kua̱chi nu̱u̱nꞌ ránꞌ, résa?”, nkachiꞌ ráa. Te̱e vá, nta̱jí Ndiosíꞌ re̱ꞌ, sáva kuvi re̱ꞌ maá te̱e ya̱ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa jín ya̱ sikáku re̱ꞌ ráa nakui̱ñɨ̱ꞌ núne ráa. Jee nchi̱neí najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ re̱ꞌ, ya̱ ntúvi nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nteñu tu̱yukúꞌ iñu ya̱ káyúꞌ.

36 Te̱e vá nyosoꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, nu̱u̱nꞌ kuákene ráa. Jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ a̱nasɨ́ ya̱ sáꞌá‑a ya̱ ti̱vɨ́ xíniꞌ ñɨvɨ jín seña nu̱u̱nꞌ nación Egipto, jín nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún naní Kuéꞌé, jín nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn u̱vi̱xiko (40) kui̱ya̱ꞌ.

37 Yaꞌá ví maá Moisés ya̱ nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ rá se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ nkene nu̱u̱nꞌ Israel: “Kani Ndiosíꞌ ɨɨn te̱e nteñu tataꞌ ichiyúkúnꞌ rán, ya̱ kuvi‑i te̱e nakani‑i tu̱ꞌun kene yuꞌú Ndiosíꞌ kuéntáꞌ nuꞌuꞌ. [Tɨɨn kuéntáꞌ rán tu̱ꞌun kachiꞌ te̱e vá]”, nkachiꞌ Moisés.

38 Yaꞌá ví Moisés ya̱ níñɨ re̱ꞌ jín rá ñɨvɨ Israel nku̱tútú nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn. Jee ni̱ñɨ re̱ꞌ jín najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ nkaꞌanꞌ jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yuku naní Sinaí. Jee ni̱ñɨ re̱ꞌ jín rá jííꞌ‑ó yanaꞌán. Jee Moisés ví ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun ya̱ sáꞌá ya̱ kutekuꞌ‑ó, sáva taji re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ránú.

39 ’Soo ntu nkuíni rá jííꞌ‑ó yanaꞌán kaníjiá ráa Moisés, jee nku̱ichi iniꞌ ráa re̱ꞌ. Jee nñu̱ꞌun víꞌí iniꞌ ánímaꞌ ráa nni̱kó ráa nación Egipto.

40 Nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Aarón: “Saꞌá inka rá ndiosíꞌ, sáva kosoꞌ ráa nu̱u̱nꞌ‑ó. Chi Moisés yaꞌá ya̱ ntavaꞌ re̱ꞌ yó ne̱ nación Egipto, ntu jíníꞌ ránꞌ ná nkuvi jín re̱ꞌ”, nkachiꞌ ráa.

41 Jee nsa̱ꞌá ráa santúꞌ ñunéꞌyúꞌ kuéntáꞌ íyó chelu. Jee ñaꞌniꞌ ráa sa̱na̱ꞌ jee nte̱ñuꞌunꞌ ráa maa sáva so̱ko̱ꞌ ráa maa nu̱u̱nꞌ santúꞌ vá. Jee nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nsa̱ꞌá ráa jín naꞌá ráa.

42 Saáva nkuiyo Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Jee nxi̱nóo re̱ꞌ ráa kuneñu̱ꞌun ráa rá tiu̱u̱nꞌ nééꞌ súkún, sánikua̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ ntee rá te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ, ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ: ¡Ránoꞌó tataꞌ Israel! ¿Á ñaꞌniꞌ rán sa̱na̱ꞌ jee nso̱ko̱ꞌ rán maa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, ni úvíxiko (40) kui̱ya̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn?

43 Ntu̱ví, chisaꞌ ni̱kónúun rán jín vesayo ndiosíꞌ naní Moloc, jín santúꞌ ñunéꞌyúꞌ tiu̱u̱nꞌ ɨɨn ndiosíꞌ naní Renfán. Rá santúꞌ ñunéꞌyúꞌ yukuán nsa̱ꞌá rán maa sáva kuneñu̱ꞌun rán rává. Saáva siíyo ni̱ꞌ ránoꞌó jee siáꞌa íká ni̱ꞌ ka̱ꞌ ránoꞌó nsú káꞌ ñuunꞌ Babilonia, nkachiꞌ Ndiosíꞌ. Jee suni nkachiꞌ Esteban:

44 ―Ni̱yo máá maá vesayo saꞌma káꞌnú jín rá jííꞌ‑ó, nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn. Yukuán néñu̱ꞌun ráa Ndiosíꞌ chi yukuán nástúvi ya̱ Ndiosíꞌ íñɨ́ jín ráa. Jee ni̱yo vesayo vá sáni nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ sáá nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ Moisés, ya̱ saꞌá ráa maa sánikua̱ꞌ niniꞌ Moisés ya̱ nxi̱néꞌénꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.

45 Sáá nna̱tɨɨn rá jííꞌ yanaꞌán‑ó vesayo vá, jee nkiji ráa yaꞌá jín‑i, sáá nkenta ráa yaꞌá jín Josué ya̱ nyosoꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Jee ichinúúnꞌ ráa jee ntavaꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ rá inka nación ya̱ nneeꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun yaꞌá, chi nku̱neí ráa si̱kɨ̱ꞌ rá ñɨvɨ vá nsa̱ꞌá re̱ꞌ jee ntɨɨn ráa ñuꞌun vá. Jee yaꞌá ña̱tíñú ráa vesayo vá, ne̱ rá ki̱vɨ̱ꞌ nta̱túníꞌ David ñuunꞌ‑ó.

46 Jee nni̱ꞌi̱nꞌ David ni̱yo ma̱ni̱ꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ nne̱ꞌyá‑a re̱ꞌ. Jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ kani re̱ꞌ ɨɨn veꞌi nu̱u̱nꞌ koo xika Ndiosíꞌ, ya̱ nneñu̱ꞌun Jacobo.

47 Soo Salomón, [se̱ꞌya yɨ́ɨ́ David] ví ya̱ nsa̱ꞌá veꞌi Ndiosíꞌ.

48 Súnika̱ꞌ Ndiosíꞌ máá kúñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ntu nééꞌ‑e iniꞌ veꞌi sáꞌá rá ñɨvɨ jín naꞌá ráa. Sukuán nkachiꞌ ɨɨn te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú Ndiosíꞌ:

49 [Nkachiꞌ Ndiosíꞌ]: “Antivɨ́ ví teyuꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ ni̱ꞌ. Jee ñɨ̱vɨ́ yaꞌá kúvi kuéntáꞌ ɨɨn teyuꞌ nu̱u̱nꞌ yósóꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ. ¿Na̱ veꞌi saꞌá rán kuvi ni̱ꞌ, résa?, nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. Áxí, ¿né núꞌ najia̱ví ni̱ꞌ?

50 ¿Á nsú jín naꞌá ni̱ꞌ nsa̱ꞌá ni̱ꞌ nɨꞌɨ rá yaꞌá rúja?,” nkachiꞌ Ndiosíꞌ, nkachiꞌ te̱e vá ya̱ nna̱kani re̱ꞌ tu̱ꞌun nkene yuꞌú Ndiosíꞌ. Jee suni nkachiꞌ Esteban:

51 ―¡Ránoꞌó ni̱ꞌin ánímaꞌ! Ánímaꞌ rán íyó kuéntáꞌ ánímaꞌ rá ñɨvɨ inka rá nación ya̱ ntu níso yɨkɨkúñu ráa seña Ndiosíꞌ naní circuncisión, ya̱ ntu chíꞌi ráa maáráa xi̱ntíín Ndiosíꞌ, ni ntu tésóꞌo rán tu̱ꞌun re̱ꞌ kuéntáꞌ rá ñɨvɨ vá. Sukuáni núníꞌin rán nu̱u̱nꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ. Sánikua̱ꞌ nsa̱ꞌá rá jííꞌ rán yanaꞌán, suni sukuán sáꞌá rán.

52 Jee rá te̱e nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú Ndiosíꞌ chi, ¿né ɨɨn ráa ntu níto u̱ꞌvi̱ꞌ rá jííꞌ rán yanaꞌán rúja? Jee ñaꞌniꞌ ráa rá te̱e vá ya̱ nkachitu̱ꞌún ya̱chi̱ꞌ ráa, ya̱ kiji máá maá te̱e ya̱ na̱a̱ꞌ kúvi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee nna̱ku̱ꞌva rán re̱ꞌ, jee ñaꞌniꞌ rán maa.

53 Suvirán ví ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ tu̱ꞌun ley nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ njia̱ꞌa rá najiáꞌáꞌ ííꞌ re̱ꞌ, jee ni ntu síkúnkuvi rán maa ―nkachiꞌ Esteban nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúvi Justicia.


Ni̱ꞌi̱ꞌ Esteban

54 Sáá nteso̱ꞌo ráa rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee nki̱tɨ̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ ánímaꞌ ráa, jee ne̱ káꞌñɨ́ꞌ nu̱ꞌun ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.

55 Soo nku̱neí Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ jín re̱ꞌ. Jee nne̱ꞌyá va̱ꞌa re̱ꞌ ne̱ súkún, jee niniꞌ re̱ꞌ va̱ne̱ꞌ ntu̱u̱nꞌ nuva Ndiosíꞌ kúñáꞌnú, jín Jesús íñɨ́ ichi kuáꞌá Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ‑i.

56 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡Kune̱ꞌyá rán! Néꞌyá ni̱ꞌ núne antivɨ́ nu̱u̱nꞌ nééꞌ Ndiosíꞌ. Jee néꞌyá ni̱ꞌ Jesús, ya̱ nta̱jí Ndiosíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ sáva kuvi re̱ꞌ Se̱ꞌya Ñɨvɨ, jee íñɨ́ re̱ꞌ ichi kuáꞌá Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Esteban.

57 Jee nka̱najíín ni̱ꞌin ráa, jee ñasɨꞌ ráa so̱ꞌo ráa, jee ntáká ráa nta̱vi̱ꞌ ráa re̱ꞌ.

58 Jee sáá ntavaꞌ ráa re̱ꞌ yuꞌú ñuúnꞌ, jee kúun ráa yu̱u̱ꞌ re̱ꞌ. Jee rá ñɨvɨ ya̱ nxi̱kóñáꞌán ráa re̱ꞌ, sáá kúun ráa yu̱u̱ꞌ re̱ꞌ, jee ñakɨnꞌ ráa rá saꞌma níji nkáꞌnú sɨ́ɨ́n ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ɨɨn te̱e súchí, naní Saulo.

59 Jee ni kúun ráa yu̱u̱ꞌ Esteban, jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ Jesús! Nakeꞌen ta̱chi̱ꞌ káꞌánꞌ ni̱ꞌ.

60 Jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ni̱ꞌin re̱ꞌ: ―¡I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ! ¡Koto tɨɨn kuéntáꞌ nú kua̱chi yaꞌá si̱kɨ̱ꞌ ráa! Jee sáá nkachiꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun yaꞌá, jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan