Hechos 5 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaKua̱chi ya̱ nsa̱ꞌá Ananías jín Safira 1 Soo ni̱yo ɨɨn te̱e nna̱ní Ananías jín ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ nna̱ní Safira. Nxi̱kó ráa ɨɨn ñuꞌun ráa. 2 Jee nkino̱o re̱ꞌ jín sava xu̱ꞌún vá. Jee suni jíníꞌ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ maa. Jee ña̱na̱ka re̱ꞌ sava ni nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúvi apóstol kuéntáꞌ retáꞌ nɨꞌɨ. 3 Soo nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ‑u: ―Ananías, ¿na̱ jie̱ꞌe̱ꞌ chi nku̱neí Satanás ntɨɨn‑ɨ ánímaꞌ nú, sáva katúꞌún nú nu̱u̱nꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ, jee nkino̱o nú jín sava xu̱ꞌún ya̱ꞌvi ñuꞌun nú ya̱ nxi̱kó nú? 4 ¿Á nsú ñuꞌun nú kúvi vá, nékúvi? Jee sáá nxi̱kó nú maa, ¿á nsú xu̱ꞌún nú kúvi vá résa? ¿Na̱kui chi nkaꞌvi iniꞌ nú saꞌá nú suꞌva, résa? Nsú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nka̱túꞌún nú, chisaꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ nka̱túꞌún nú ―nkachiꞌ Pedro. 5 Sáá nteso̱ꞌo Ananías rá tu̱ꞌun yaꞌá jee ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ, jee nna̱niso re̱ꞌ. Jee yúꞌví nasɨ́kuitɨꞌ ntáká ráa ya̱ nteso̱ꞌo ya̱ nkuvi. 6 Jee nna̱kuiñɨꞌ rá te̱e súchí, jee nsu̱kún ráa ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ jín saꞌma kuíjín, jee kua̱se̱ꞌí ráa maa. 7 Sáá nkuvi yatin u̱ni̱ꞌ hora, jee nki̱vɨ ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ. Jee ni ntu jíníꞌ ña ná nkuvi. 8 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún Pedro ña: ―Kachiꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. ¿Á ya̱ꞌvi yaꞌá ví ya̱ nxi̱kó rán ñuꞌun rán? Jee nkachiꞌ ña: ―Sáá kúvi maá ya̱ꞌvi‑i. 9 Jee Pedro nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ña: ―¿Na̱kui chi nna̱túꞌún nuún tu rán, jee nkaꞌvi iniꞌ rán ya̱ xínáꞌví rán Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó, résa? Kune̱ꞌyá. I̱ña̱ꞌ va̱ji rá te̱e ña̱se̱ꞌí ráa yɨɨ́ nú. Vitan jee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa jín maánú ―nkachiꞌ Pedro. 10 Jee kuísá ntañúꞌún ni̱ꞌi̱ꞌ ña, jee nna̱niso ña nu̱u̱nꞌ íñɨ́ jie̱ꞌe̱ꞌ Pedro. Jee sáá nki̱vɨ rá te̱e súchí vá jee nna̱niꞌinꞌ ráa ya̱ ya ni̱ꞌi̱ꞌ ña. Jee nniso ráa ña kua̱ꞌa̱nꞌ. Jee ña̱se̱ꞌí ráa ña xiín yɨɨ́ ña. 11 Jee yúꞌví víꞌí rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús jín ntáká rá ñɨvɨ ya̱ nteso̱ꞌo jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkuvi. Kue̱ꞌe̱ꞌ seña a̱nasɨ́ 12 Nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ saꞌá rá te̱e nísotíñú apóstol kue̱ꞌe̱ꞌ seña, ya̱ stúvi ya̱ nchu̱ichí Ndiosíꞌ ráa jín tu̱ꞌun re̱ꞌ, jín kue̱ꞌe̱ꞌ a̱nasɨ́, nteñu rá ñɨvɨ ya̱ tívɨ́ xíniꞌ ráa. Nuún iniꞌ ntáká rá ñɨvɨ ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús, jee kútútú ráa yuꞌú véꞌi veñu̱ꞌun vá naní Yuꞌú Véꞌi Salomón. 13 Soo ni ɨɨn rá inka ñɨvɨ ntu nkíji iniꞌ ráa kutútú ráa jín rává, soo nna̱kuetúꞌún rá ñɨvɨ rává. 14 Jee nku̱kueꞌeꞌ ka̱ꞌ ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó, ni̱yo kue̱ꞌe̱ꞌ va̱ni te̱e va̱ni ñaꞌan. 15 Saáva ña̱na̱ka rá ñɨvɨ rá kúꞌvíꞌ iniꞌ ichi, jee yákɨ́nꞌ ráa rává nu̱u̱nꞌ i̱to jín nu̱u̱nꞌ tu̱nchi̱só. Sáva sa̱naanꞌ jia̱ꞌa xi̱ne̱ꞌñu̱ꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ káá kéꞌín rává, sáá kua̱jia̱ꞌa re̱ꞌ. 16 Jee suni rá ñɨvɨ nééꞌ rá ñuunꞌ káá yatin ñuunꞌ Jerusalén, nkiji ráa jín rá kúꞌvíꞌ jín rá ñɨvɨ noꞌó ráa ta̱chi̱ꞌ kíni. Jee ntáká ráa nnuvi. Nsa̱ꞌá kini ráa Pedro jín Juan 17 Soo maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ jín rá te̱e íñɨ́ jín re̱ꞌ, ya̱ kúvi ráa saduceo, jee ñúꞌún kuíñɨ́ víꞌí iniꞌ ráa néꞌyá ráa rá te̱e nísotíñú apóstol nchu̱ichí Ndiosíꞌ. 18 Jee ntɨɨn ráa rá apóstol, jee ñasɨꞌ ráa rává iniꞌ veka̱a ñuunꞌ. 19 Soo yakuááꞌ, ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nsine yuvékáa, jee ntavaꞌ re̱ꞌ rává. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: 20 ―Kuáꞌán rán. Jee kuiñɨ rán iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú. Jee nakani rán nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nɨꞌɨ tu̱ꞌun na̱ja kúvi kutekuꞌ ráa jín Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ. 21 Sáá nteso̱ꞌo ráa yaꞌá, jee sáá nku̱nijinꞌ jee nki̱vɨ ráa iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú jee nka̱jiéꞌé ráa xinéꞌénꞌ ráa. Jee sáá nkenta maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ jín rá te̱e íñɨ́ jín re̱ꞌ, jee nkana ráa rá te̱e kúñáꞌnú, sáva kutútú ntáká rá te̱e Justicia Ñáꞌnú nación Israel. Jee nta̱jí ráa ya̱ kuákeꞌen rá te̱e yɨ́ꞌɨ́ iniꞌ veka̱a. 22 Soo sáá nkenta rá mayóríꞌ veka̱a, ntu̱né nnániꞌinꞌ ráa rává. Jee nni̱kó ráa nna̱kani ráa, 23 jee nkachiꞌ ráa: ―Nna̱niꞌinꞌ ránꞌ ya̱ násɨ́ꞌ kutú yuvékáa. Jee íñɨ́ rá mayóríꞌ ichinúúnꞌ yuvékáa. Soo sáá nsine ránꞌ yuvékáa, jee ntu̱náꞌ nnániꞌinꞌ ránꞌ iniꞌ‑i ―nkachiꞌ ráa. 24 Sáá nteso̱ꞌo ráa rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, jín capitán yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá mayóríꞌ kúmí veñu̱ꞌun káꞌnú, jín rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú nku̱naanꞌ ráa ya̱ ná kúvi ya̱ kuvi ka̱ꞌ jín tiñu yaꞌá. 25 Jee ni ya̱ kúvi ráa sukuán, jee nkenta ɨɨn ñɨvɨ, jee nna̱kani‑i nu̱u̱nꞌ ráa: ―¡Teso̱ꞌo ránú! Rá te̱e ya̱ ñasɨꞌ rán iniꞌ veka̱a, jee íñɨ́ ráa iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú jee xínéꞌénꞌ ráa rá ñɨvɨ. 26 Jee kuíre capitán jín rá mayóríꞌ ña̱keꞌen ráa rává. Soo ntu nsáꞌá kini ráa rává, chi yúꞌví ráa to kuun rá ñɨvɨ yu̱u̱ꞌ ráa. 27 Jee sáá nki̱naka ráa rává, jee ñani ráa rává ichinúúnꞌ Justicia Ñáꞌnú. Jee nxi̱náꞌmáꞌ maá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ rá te̱e vá. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: 28 ―Nta̱túníꞌ ni̱ꞌin ráníꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ koto xínéꞌénꞌ rán ka̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ súví te̱e vá. ¡Soo kune̱ꞌyá rán! Nchu̱chítú rán ñuunꞌ Jerusalén jín tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ rán. Jee kuíni rán saꞌá rán si̱kɨ̱ꞌ ránuꞌuꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ níꞌiꞌ te̱e vá ―nkachiꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ. 29 Soo Pedro jín rá inka te̱e kúvi apóstol nna̱xiníkó ráa, jee nkachiꞌ ráa: ―Íyó kaníjiá ránꞌ Ndiosíꞌ nsú káꞌ rá te̱e. 30 Maá Ndiosíꞌ, ya̱ nneñu̱ꞌun rá tátáꞌ jííꞌ‑ó yanaꞌán nasɨ́kuitɨꞌ, suvire̱ꞌ nxi̱nákóo re̱ꞌ Jesús nxi̱nátekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ maa, ya̱ nte̱kaa rán maa nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ jee ñaꞌniꞌ rán maa. 31 Jee Jesús vá, nxi̱náa Ndiosíꞌ re̱ꞌ kuñáꞌnú re̱ꞌ ichi kuáꞌá‑a. Ñani Ndiosíꞌ re̱ꞌ sáva tátúníꞌ re̱ꞌ yukuán jee xínánitáꞌvíꞌ re̱ꞌ ñɨvɨ. Nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ suꞌva, sáva ku̱ꞌva re̱ꞌ ya̱ nakani iniꞌ rá ñɨvɨ Israel jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi ráa, jee kunekáꞌnú iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá kua̱chi ráa. 32 Jee ránuꞌuꞌ niniꞌ ránꞌ maa jee nástúvi ránꞌ ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ vá. Jee suni nástúvi Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ maa. Chi Ndiosíꞌ jiáꞌa re̱ꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ káníjiá ráa re̱ꞌ ―nkachiꞌ Pedro jín rá inka apóstol chúichí Ndiosíꞌ. 33 Sáá nteso̱ꞌo rá te̱e Justicia rá tu̱ꞌun vá, jee nsa̱a̱ꞌ nasɨ́kuitɨꞌ xi̱ni̱ꞌ ráa, jee nkuini ráa kaꞌniꞌ ráa rává. 34 Soo nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ ɨɨn te̱e naní Gamaliel ichinúúnꞌ Justicia. Kúvi re̱ꞌ ɨɨn te̱e yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ fariseo, ya̱ xínéꞌénꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun ley Ndiosíꞌ. Jee íyó ñáꞌnú nɨꞌɨ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ tavaꞌ ráa rá te̱e vá chíkéꞌi unúún. 35 Kuíre nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e Justicia: ―¡Ránoꞌó, te̱e se̱ꞌya ñuunꞌ Israel! Kumí rán maárán jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ káꞌvi iniꞌ rán saꞌá rán jín rá te̱e yaꞌá. 36 Chi tiempúꞌ ya̱ta̱ꞌ, ɨɨn te̱e naní Teudas nna̱neꞌen re̱ꞌ maáréꞌ, jee nkachiꞌ téyɨ́ɨ́ re̱ꞌ ya̱ te̱e kúñáꞌnú ví re̱ꞌ. Jee yatin ku̱mi̱ꞌ sientúꞌ (400) te̱e nna̱kɨ̱ꞌɨ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Soo ñaꞌniꞌ rá ñɨvɨ re̱ꞌ, jee ntáká rá nnikɨnꞌ re̱ꞌ, ñe̱te̱nuun ráa, jee ntu níyótiñu nɨꞌɨ ya̱ nsa̱ꞌá ráa. 37 Sáá nkuvi sukuán, Judas, ɨɨn te̱e Galilea, jee nna̱neꞌen re̱ꞌ maáréꞌ rá ki̱vɨ̱ꞌ nna̱keꞌen ráa ya̱ nakeꞌen ráa kua̱íyó súví rá ñɨvɨ nakɨ̱ꞌɨ nu̱u̱nꞌ tutuꞌ. Jee stúꞌva re̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ kunikɨnꞌ ráa re̱ꞌ. Jee suni ni̱ꞌi̱ꞌ te̱e vá, jee ntáká rá ñɨvɨ ya̱ nnikɨnꞌ ráa re̱ꞌ ñe̱te̱nuun ráa. 38 Jee vitan káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, kusaá rán ráa jee koto kíní rán maárán jín rá te̱e yaꞌá. Chi ré tiñu ya̱ nna̱túꞌún rá te̱e ni ví tiñu yaꞌá, áxí retú kua̱chi maáráa sáꞌá maa ni, jee nɨꞌɨ naanꞌ. 39 Soo retú tiñu sáꞌá Ndiosíꞌ ví‑i, nkúvi xináánꞌ rán ráa jee nito koo rán maárán chi sa̱naanꞌ kukáꞌnú iniꞌ rán ya̱ kántáꞌán rán jín Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ Gamaliel nu̱u̱nꞌ ráa. 40 Jee ni̱yo maniꞌ ráa tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nna̱kana i̱i̱ꞌ ráa rá te̱e nísotíñú apóstol jee nta̱jí ráa ya̱ chiꞌi yoꞌo rává, jee nta̱túníꞌ ráa ya̱ to káchíꞌ rává ka̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ súví Jesús. Jee nsia̱áꞌ ráa rává kua̱ꞌa̱nꞌ. 41 I̱ña̱jée nkene rá apóstol nu̱u̱nꞌ Justicia. Jee kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ ráa, chi jíníꞌ Ndiosíꞌ ya̱ níkɨ́nꞌ na̱a̱ꞌ ráa Jesús jee saáva nnoꞌo ráa tu̱nkánuun jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ. 42 Jee ta ki̱vɨ̱ꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú jín ta veꞌi ta veꞌi, ni ntu̱né nsíkɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ ráa xínéꞌénꞌ ráa jee stékútu̱ꞌún ráa tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ Cristo Jesús. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.