Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Hechos 23 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca

1 Jee yukuán nne̱ꞌyá váꞌa Pablo nu̱u̱nꞌ rá te̱e Justicia Ñáꞌnú jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ránoꞌó ñaniꞌ. Kúváꞌa iniꞌ ni̱ꞌ chi jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ jíka na̱a̱ꞌ va̱ꞌa ni̱ꞌ ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ ne̱ vitan.

2 Jee nta̱jí su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, ya̱ naní Ananías, ya̱ rá íñɨ́ yatin jín Pablo, ya̱ katuꞌ ráa yuꞌú Pablo.

3 I̱ña̱jée nkachiꞌ Pablo nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Ndiosíꞌ vá ku̱ꞌva nó. Chi sansuꞌva íyó nú. Noꞌó vá nééꞌ yaꞌá, sáva sanáaꞌ nú retú íyó kua̱chi ni̱ꞌ sáni káchíꞌ tu̱ꞌun ley nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ. Soo ¿na̱kui chi jiáꞌa nú nu̱u̱nꞌ ley vá jie̱ꞌe̱ꞌ tiñu sáꞌá nú? Chi nta̱jí nú ya̱ katuꞌ ráa yuꞌú ni̱ꞌ.

4 Jee rá te̱e íñɨ́ yatin jín re̱ꞌ nkachiꞌ ráa: ―¿Á ténúunꞌ nú su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ ya̱ yɨ́tíñú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ?

5 Jee nkachiꞌ Pablo: ―Ránoꞌó ñaniꞌ. Ntu jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ suvire̱ꞌ ví su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ. Chi káchíꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ nééꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ: “Koto káꞌánꞌ niva̱ꞌa rán ɨɨn jie̱ꞌe̱ꞌ te̱e nísotíñú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ‑ó.”

6 Jee niniꞌ Pablo ya̱ sava ráa kúvi ráa saduceo, jín sava ráa ka̱ꞌ kúvi ráa fariseo, jee nka̱najíín re̱ꞌ nteñu rá te̱e Justicia Ñáꞌnú yukuán: ―Ránoꞌó ñaniꞌ. Nuꞌuꞌ ví fariseo jín se̱ꞌya ɨɨn te̱e fariseo. Sánáaꞌ rán jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi nuꞌuꞌ, chi íyó tu̱ꞌun neí iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ rá níyɨ.

7 Jee sáá nkachiꞌ re̱ꞌ yaꞌá, jee nka̱jiéꞌé nka̱ntátúꞌun ráa, rá fariseo jín rá saduceo. Jee sɨ́ɨ́n sɨ́ɨ́n nkaꞌanꞌ ráa.

8 Chi rá te̱e kúvi saduceo káchíꞌ ráa ya̱ ntu̱ví nátekuꞌ i̱i̱ꞌ rá níyɨ, ni ntu̱ví najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ, ni ta̱chi̱ꞌ káꞌánꞌ. Soo rá fariseo ínúꞌ iniꞌ ráa nɨꞌɨ yaꞌá.

9 Nkuvaaꞌ ni̱ꞌin víꞌí ráa. Jee sava rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun ley nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán, ya̱ íñɨ́ ráa jín rá fariseo, nna̱kuiñɨꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa: ―Ntu̱náꞌ nániꞌinꞌ ránꞌ ni ɨɨn kua̱chi, ya̱ sáꞌá te̱e yaꞌá. Sa̱naanꞌ re̱ꞌ ɨɨn ta̱chi̱ꞌ káꞌánꞌ áxí ɨɨn najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nkaꞌanꞌ jín re̱ꞌ.

10 Sáá nxi̱níꞌin víꞌí ka̱ꞌ kántátúꞌun ráa, jee nyu̱ꞌví víꞌí general, chi nkaꞌvi iniꞌ re̱ꞌ, ya̱ tasáva ráa Pablo. Saáva nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá soldado, ya̱ natavaꞌ ráa maa nteñu rá ñɨvɨ, jee kɨ̱naka ráa maa nu̱u̱nꞌ veꞌi cuartel nu̱u̱nꞌ nééꞌ rá soldado.

11 Yakuááꞌ ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún yukuán ntu̱vi I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Pablo, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Neí koo iniꞌ nú, chi kuéntáꞌ nna̱stúvi nú ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ Jerusalén, sukuán íyó nastúvi nú ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ ñuunꞌ Roma.


Nna̱túꞌún ráa kaꞌniꞌ ráa Pablo

12 Ya̱ nku̱nijinꞌ ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, nna̱túꞌún yuꞌuꞌ sava rá te̱e Israel, jee nchi̱sóyuꞌú ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ kunoꞌo ráa ya̱ nka̱jíꞌ ráa, ni nkóꞌo ráa ne̱kua̱ꞌ kaꞌniꞌ ráa Pablo.

13 Jee víꞌí ka̱ꞌ u̱vi̱xiko (40) rá te̱e nna̱túꞌún yuꞌuꞌ sukuán.

14 Ña̱ꞌa̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúñáꞌnú, jee nkachiꞌ ráa: ―Nchi̱sóyuꞌú ránꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ nka̱jíꞌ ránꞌ ne̱ kaꞌniꞌ ránꞌ Pablo.

15 Saájee maáránú jín rá te̱e Justicia tají rán tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ general. Jee ka̱ka̱nꞌ rán ya̱ kinaka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ránoꞌó, sáva kachiꞌ rán nika̱ꞌ ya̱ kukáꞌnú náaꞌ iniꞌ rán ka̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ te̱e vá. Jee ne̱ ntiáꞌan kenta re̱ꞌ jee ya kuiñɨ tu̱ꞌva ránꞌ ya̱ kaꞌniꞌ ránꞌ maa.

16 Soo sáá nku̱káꞌnú iniꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ku̱ꞌva Pablo jie̱ꞌe̱ꞌ rá tu̱ꞌun nna̱túꞌún yuꞌuꞌ ráa, jee ña̱ꞌa̱nꞌ‑a iniꞌ veꞌi cuartel rá soldado, jee nna̱kani‑i vá nu̱u̱nꞌ Pablo.

17 Jee nkana Pablo ɨɨn rá capitán jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Kɨ̱na̱ka nú te̱e súchí yaꞌá nu̱u̱nꞌ general. Chi íyó tu̱ꞌun nakani re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u.

18 Saájee ña̱na̱ka capitán maa nu̱u̱nꞌ general jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Te̱e yɨ́ꞌɨ́ veka̱a naní Pablo nkana‑a nuꞌuꞌ. Jee ni̱ka̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ kinaka ni̱ꞌ te̱e súchí yaꞌá, chi íyó ya̱ nakani re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú.

19 Ntɨɨn general naꞌá te̱e súchí vá, jee nkuiyo sɨ́ɨ́n ráa. Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ maa: ―¿Ná kúvi ya̱ kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ?

20 Jee nna̱xiníkó te̱e súchí vá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Rá te̱e Israel nna̱túꞌún ráa ya̱ steñu̱ꞌún ka̱ka̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ nú, ya̱ kɨ̱naka nú Pablo nu̱u̱nꞌ Justicia, sáva kachiꞌ ráa nika̱ꞌ, ya̱ kuíni ráa kukáꞌnú náaꞌ iniꞌ ráa ka̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ‑e.

21 Koto jiáꞌa nú sijínúꞌ ráa iniꞌ nú, chi víꞌí ka̱ꞌ u̱vi̱xiko (40) rá te̱e nétu yuꞌuꞌ ráa re̱ꞌ yuꞌú ichi. Jee nchi̱sóyuꞌú ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ kunoꞌo ráa ya̱ nka̱jíꞌ ráa ni nkóꞌo ráa ne̱ kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. Chi ntañúꞌún ya̱ íñɨ́ tu̱ꞌva ráa nétu ráa noꞌó ya̱ ku̱ꞌvayuꞌú nú maa.

22 Saájee nna̱chuichí general te̱e súchí vá, jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Koto nákani nú nu̱u̱nꞌ ni ɨɨn ya̱ nna̱kani nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ.


Nta̱jí ráa Pablo nu̱u̱nꞌ te̱e nísotíñú naní Félix

23 Jee nkana re̱ꞌ u̱vi̱ꞌ rá capitán jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Saꞌá túꞌva rán u̱vi̱ꞌ sientúꞌ (200) soldado, jín u̱ni̱xiko u̱ji̱ꞌ (70) rá soldado yósóꞌ kitɨ, jín u̱vi̱ꞌ sientúꞌ (200) soldado rá ínaꞌá lanza, sáva kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rán ñuunꞌ Cesarea, kaɨ̱ɨ̱nꞌ yakuááꞌ.

24 Suni satúꞌva rán rá kitɨ kosoꞌ Pablo, sáva koto va̱ꞌa ráa maa, jee kɨ̱naka ráa maa nu̱u̱nꞌ Félix, te̱e kuñáꞌnú.

25 Ntee general tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ tutuꞌ, jee káchíꞌ‑i suꞌva:

26 “Claudio Lisias, nu̱u̱nꞌ Félix, te̱e nísotíñú ñáꞌnú. ¿Á íyó va̱ꞌa nú?

27 Te̱e yaꞌá ntɨɨn rá te̱e Israel maa. Jee mááíyó kaꞌniꞌ ráa maa nékúvi. Jee nkenta ni̱ꞌ yukuán jín rá soldado, jee nsi̱káku ni̱ꞌ re̱ꞌ, chi nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ya̱ kúvi re̱ꞌ te̱e Roma.

28 Jee nkuini ni̱ꞌ kukáꞌnú náaꞌ iniꞌ ni̱ꞌ, ná kuvi ya̱ chíkuáchi ráa maa. Saáva ña̱ꞌa̱nꞌ ni̱ꞌ jín‑i nu̱u̱nꞌ Justicia Ñáꞌnú ráa.

29 Jee nku̱káꞌnú iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ chíkuáchi ráa maa jie̱ꞌe̱ꞌ ley ráa. Soo ntu íyó si̱kɨ̱ꞌ‑ɨ ya̱ kuviꞌ‑i áxí ya̱ kɨꞌɨ‑ɨ veka̱a.

30 Soo sáá nni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ tu̱ꞌun ya̱ nátúꞌún ráa, ya̱ kaꞌniꞌ ráa maa, jee kuíntañúꞌún nta̱jí ni̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ nú. Jee suni nta̱túníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ chíkuáchi maa, ya̱ kua̱jiaaꞌ nakani ráa nu̱u̱nꞌ nú, na̱ kua̱chi ví ya̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ”, sukuán ntee re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tutuꞌ ña̱ꞌa̱nꞌ nu̱u̱nꞌ Félix.

31 Saájee nsa̱ꞌá rá soldado sáni nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Nkeꞌen ráa Pablo jee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa jín‑i yakuááꞌ ki̱vɨ̱ꞌ yukuán nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Antípatris.

32 Jee ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, jíka jie̱ꞌe̱ꞌ rá soldado nni̱kó ráa veꞌi cuartel nu̱u̱nꞌ nééꞌ ráa ñuunꞌ Jerusalén. Jee nxi̱nóo ráa rá soldado yósóꞌ kitɨ, sáva kɨ̱naka ráa Pablo.

33 Sáá nkenta ráa ñuunꞌ Cesarea, jee nna̱ku̱ꞌva ráa tutuꞌ vá nu̱u̱nꞌ te̱e kúñáꞌnú vá. Jee suni nna̱ku̱ꞌva ráa Pablo nu̱u̱nꞌ‑u.

34 Jee sáá nkaꞌvi te̱e nísotíñú vá tutuꞌ, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ né ñuunꞌ va̱ji‑i. Soo sáá nku̱káꞌnú iniꞌ re̱ꞌ ya̱ kúvi‑i te̱e váji ñuunꞌ Cilicia,

35 jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Teso̱ꞌo ni̱ꞌ ñujiínꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nú, retú nkenta rá ñɨvɨ ya̱ xíkóñáꞌán ráa nó. Jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ kumí ráa maa iniꞌ vetíñú ya̱ nsa̱ꞌá Herodes.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan