Hechos 22 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca1 ―¡Ránoꞌó ñaniꞌ jín tátáꞌ! ¡Teso̱ꞌo rán ya̱ kachiꞌ ni̱ꞌ, ya̱ nama ni̱ꞌ maáníꞌ nu̱u̱nꞌ rán! 2 Sáá nteso̱ꞌo ráa ya̱ nkaꞌanꞌ‑a tu̱ꞌun hebreo, jee níín ka̱ꞌ nkuvi ráa. Jee nkachiꞌ‑i: 3 ―Maáníꞌ ví te̱e Israel. Nkaku ni̱ꞌ ñuunꞌ Tarso, ya̱ tɨ́ɨn Cilicia. Soo ñaꞌnu ni̱ꞌ ñuunꞌ Jerusalén yaꞌá. Te̱e tu̱ꞌva naní Gamaliel nxi̱néꞌénꞌ va̱ꞌa re̱ꞌ nuꞌuꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun ley rá jííꞌ‑ó yanaꞌán. Ñúꞌún káñá iniꞌ ni̱ꞌ sikúnkuvi ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, kuéntáꞌ nta̱ká ránoꞌó vitan. 4 Nsa̱ꞌá kini ni̱ꞌ rá ñɨvɨ níta ñujiínꞌ Jesús, jee ne̱ sánáaꞌ ni̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ ráa rá ñɨvɨ vá. Jee niꞌniꞌ ni̱ꞌ ráa, kúvi te̱e kúvi ñaꞌan, jee ña̱na̱ka ni̱ꞌ ráa veka̱a. 5 Jee su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e kúñáꞌnú kuvi nastúvi ráa ya̱ naáꞌ, ya̱ káꞌánꞌ na̱a̱ꞌ ni̱ꞌ. Chi suviráa ví ya̱ ntaji tutuꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, ya̱ ku̱ꞌva ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ‑ó Israel nééꞌ ñuunꞌ Damasco, sáva kuniꞌ ráa ya̱ tiñu níso ni̱ꞌ. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ ni̱ꞌ ñuunꞌ Damasco, sáva tɨɨn ni̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ vá, kuꞌniꞌ ni̱ꞌ ráa, jee kinaka ni̱ꞌ ráa Jerusalén, sáva xinóꞌo ránꞌ ráa. Nna̱kani Pablo na̱sa nna̱kani iniꞌ re̱ꞌ jee nki̱vɨ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús ( Hechos 9:1-19 ; 26:12-18 ) 6 ’Sáá ñúꞌún ni̱ꞌ ichi kua̱ꞌa̱nꞌ ni̱ꞌ, jee sáá nku̱yatin ni̱ꞌ ñuunꞌ Damasco, yatin sava nuví, jee sa̱naanꞌ ñanu̱te̱ꞌ víꞌí nuva ñuꞌunꞌ ne̱ súkún jee nchuꞌun ti̱yu̱ꞌ‑u nuꞌuꞌ. 7 Jee nna̱niso ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌún, jee nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ɨɨn ta̱chi̱ꞌ yuꞌú ya̱ káchíꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ: “¡Saulo! ¡Saulo! ¿Na̱ kuvi chi jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú nuꞌuꞌ?” 8 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ni̱ꞌ: “¿Né ɨɨn ví nú, I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ?” Jee nkachiꞌ‑i: “Suvini̱ꞌ ví Jesús te̱e ñuunꞌ Nazaret, ya̱ jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú.” 9 Niniꞌ rá te̱e nku̱táꞌán jín ni̱ꞌ nuva ñuꞌun, [jee nyu̱ꞌví víꞌí ráa], soo ta̱chi̱yuꞌú vá ntu niniꞌ ráa na̱sa nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. 10 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ni̱ꞌ: “¿Ná kúvi ya̱ saꞌá ni̱ꞌ, I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ?” Jee nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó: “Nako̱o, jee kuáꞌán ne̱ ñuunꞌ Damasco. Yukuán kachiꞌ ɨɨn te̱e nɨꞌɨ ya̱ ntaji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ya̱ saꞌá nú.” 11 Jee ntu nkúvi ka̱ꞌ kune̱ꞌyá ni̱ꞌ, chi ni̱ꞌin víꞌí nstu̱únꞌ‑u nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. Soo rá te̱e kútáꞌán jín ni̱ꞌ ntɨɨn ráa naꞌá ni̱ꞌ jee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa jín ni̱ꞌ ne̱ ñuunꞌ Damasco. 12 ’Íyó ɨɨn te̱e naní Ananías. Kúvi re̱ꞌ te̱e yɨ́tíñú síkúnkuvi re̱ꞌ tu̱ꞌun ley njia̱ꞌa Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Moisés. Nɨꞌɨ rá ñɨvɨ Israel ya̱ nééꞌ yukuán káꞌánꞌ va̱ꞌa ráa jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ. 13 Jee nkenta re̱ꞌ ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ re̱ꞌ xiín ni̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ: “Ñaniꞌ Saulo. Nakune̱ꞌyá.” Jee máá hora kuitɨꞌ nna̱kune̱ꞌyá ni̱ꞌ jee niniꞌ ni̱ꞌ re̱ꞌ. 14 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “Ndiosíꞌ, ya̱ nneñu̱ꞌun rá jííꞌ yanaꞌán‑ó, ñani re̱ꞌ nó sáva kuniꞌ nú ya̱ kuíni re̱ꞌ saꞌá nú, jee sáva kune̱ꞌyá nú máá maá te̱e ya̱ na̱a̱ꞌ kúvi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee sáva teso̱ꞌo nú ya̱ kaꞌanꞌ re̱ꞌ. 15 Chi suvinú nastúvi nú ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ, ya̱ niniꞌ nú jín ya̱ nteso̱ꞌo nú. 16 Jee ntañúꞌún, ¿ná nétu nú? Nakuiñɨꞌ jee kuanuté. Ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó jee nasánoo re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi nú”, suꞌva nkachiꞌ Ananías ―nkachiꞌ Pablo. Nna̱kani Pablo na̱sa nta̱jí Ndiosíꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ntu kúvi Israel 17 Suni nkachiꞌ Pablo: ―Jee nni̱kó tuku ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jerusalén. Yukuán sáá káꞌánꞌ ni̱ꞌ jín Ndiosíꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú, jee kájíkuitɨꞌ ntu̱vi ya̱ nxi̱néꞌénꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. 18 Jee niniꞌ ni̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó ya̱ káꞌánꞌ‑a: “Kunumiꞌ. Jee ñamaꞌ kene nú Jerusalén. Chi ntɨ́ɨn ráa ya̱ naáꞌ ya̱ stúvi nú jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ.” 19 Jee nkachiꞌ ni̱ꞌ: “I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ. Suviráa jíníꞌ ya̱ jiáꞌánꞌ ni̱ꞌ nɨꞌɨ rá veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel, jee tɨ́ɨn ni̱ꞌ rá ñɨvɨ ínúꞌ iniꞌ ráa noꞌó, jee ntu̱ví ni̱ꞌ ráa veka̱a jee njia̱ꞌa ni̱ꞌ ráa jín yoꞌo. 20 Jee sáá ñaꞌniꞌ rá te̱e ñuunꞌ Jerusalén Esteban, ya̱ stúvi re̱ꞌ ya̱ naáꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ noꞌó, jee íñɨ́ ni̱ꞌ yukuán, jee jiáꞌayuꞌú ni̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ ráa maa. Jee nku̱mí ni̱ꞌ rá saꞌma rá te̱e jiáꞌníꞌ maa.” 21 Jee I̱toꞌoꞌ‑ó nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ: “Kuáꞌán, chi tají íká ni̱ꞌ nó nu̱u̱nꞌ rá inka nación ya̱ ntu kúvi Israel”, sukuán nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó ―nkachiꞌ Pablo. Nkino̱o Pablo xi̱ntíín general 22 Jee nteso̱ꞌo ráa ne̱ ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun yaꞌá, soo nka̱jiéꞌé nka̱najíín ráa: ―Xináánꞌ rán ɨɨn te̱e íyó suꞌva nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́ yaꞌá. Chi ntu̱ví íyó kutekuꞌ re̱ꞌ. 23 Kánajíín ráa, jee kísɨ ráa saꞌma níji ráa, jee ne̱ xínáváꞌ ráa ti̱ka̱cha̱a̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ta̱chi̱ꞌ, chi kítɨ́ꞌ víꞌí iniꞌ ráa. 24 Saáva nta̱túníꞌ general vá ya̱ rá soldado kɨ̱na̱ka ráa Pablo iniꞌ veꞌi cuartel nu̱u̱nꞌ nééꞌ rá soldado. Nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ chiꞌi ráa yoꞌo maa jee xináꞌmáꞌ ráa maa, sáva kukáꞌnú iniꞌ ráa na̱ kua̱chi ví ya̱ nsa̱ꞌá‑a ya̱ kánajíín rá ñɨvɨ si̱kɨ̱ꞌ‑ɨ. 25 Soo sáá jíꞌníꞌ ráa maa jín ñɨɨn, sáva kuun ráa yoꞌo maa, jee nkachiꞌ Pablo nu̱u̱nꞌ capitán ya̱ íñɨ́ yukuán: ―¿A yɨ́netuꞌ ya̱ kuun rán yoꞌo ɨɨn se̱ꞌya ñuunꞌ Roma, ya̱ ntiáꞌan sanáaꞌ rán kua̱chi? 26 Sáá nteso̱ꞌo capitán yaꞌá, jee ña̱kachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ general: ―¿Ná kúvi ya̱ saꞌá nú? Chi se̱ꞌya ñuunꞌ Roma ví te̱e yaꞌá. 27 Jee nku̱yatin general nu̱u̱nꞌ Pablo, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Á suvinú ví se̱ꞌya ñuunꞌ Roma? Jee nkachiꞌ Pablo: ―Maáníꞌ ví. 28 Jee nkachiꞌ general: ―Nuꞌuꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí xu̱ꞌún nchu̱náán ni̱ꞌ sáva ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ kuvi ni̱ꞌ se̱ꞌya ñuunꞌ Roma ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u. Jee Pablo nkachiꞌ: ―Soo se̱ꞌya ñuunꞌ Roma ví ni̱ꞌ ne̱ ya̱ nkaku ni̱ꞌ. 29 Saáva kuíntañúꞌún nkuiyo rá te̱e xináꞌmáꞌ maa nékúvi. Jee suni ne̱ máá general nyu̱ꞌví re̱ꞌ, sáá nku̱káꞌnú iniꞌ re̱ꞌ ya̱ te̱e Roma ví‑i, chi ya̱ niꞌniꞌ ráa maa. Íñɨ́ Pablo ichinúúnꞌ Justicia Ñáꞌnú nación Israel 30 Kuíni general kuna̱a̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ ná kúvi ví ya̱ chíkuáchi rá ñɨvɨ Israel maa. Jee ki̱vɨ̱ꞌ xtéñu̱ꞌún nsia̱áꞌ re̱ꞌ maa, jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ nutútú rá su̱tu̱ꞌ kuñáꞌnú jín nɨꞌɨ rá te̱e Justicia Ñáꞌnú ñuunꞌ Israel. Jee ña̱na̱ka re̱ꞌ Pablo ichinúúnꞌ ráa. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.