Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Hechos 21 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Kua̱ꞌa̱nꞌ Pablo ñuunꞌ Jerusalén

1 Sáá nxi̱nóo ránꞌ ráa, jee nkene ránꞌ jín barkúꞌ. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ na̱a̱ꞌ ránꞌ ne̱ ñuꞌun káá sɨ́ɨ́n ma̱ꞌñú nteñúꞌún naní Cos. Jee inka ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Rodas. Nekuán jee ne̱ ñuunꞌ Pátara.

2 Jee yukuán nke̱táꞌán ránꞌ ɨɨn barkúꞌ, ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ ñuunꞌ Fenicia. Jee ña̱ku̱ꞌun ránꞌ maa, jee nkene ránꞌ jín‑i kua̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ.

3 Jee niniꞌ ránꞌ ñuꞌun káá sɨ́ɨ́n ma̱ꞌñú nteñúꞌún naní Chipre. Jee nxi̱nóo ránꞌ maa ichi sátín, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Siria. Jee nkenta ránꞌ ñuunꞌ Tiro, nu̱u̱nꞌ xinúun rá te̱e síkáka barkúꞌ rá nantíñú níso‑o.

4 Jee yukuán nna̱niꞌinꞌ ránꞌ rá ñɨvɨ níta ñujiínꞌ Jesús. Jee nkino̱o ránꞌ u̱xa̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ yukuán. Jee njia̱ꞌa Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Pablo ya̱ nkɨ̱ꞌɨ́nꞌ‑ɨ ñuunꞌ Jerusalén.

5 Sáá nɨꞌɨ tiempúꞌ yukuán, jee nkene ránꞌ. Sáá nɨꞌɨ ráa, jín ñasɨ́ꞌɨ́ ráa, jín rá se̱ꞌya ráa, ña̱na̱ka ráa ránuꞌuꞌ ne̱ yuñúúnꞌ, nu̱u̱nꞌ káá nteñúꞌún, jee nna̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ ránꞌ yúnteñúꞌún jee yukuán nkaꞌanꞌ ránꞌ jín Ndiosíꞌ.

6 Káꞌánꞌ‑órán, nkachiꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ ɨɨn inka ránꞌ. Jee nnaa ránꞌ barkúꞌ, jee nni̱kó ráa veꞌi ráa.

7 Jee nkene ránꞌ Tiro jee nkenta ránꞌ ñuunꞌ Tolemaida. Yukuán nɨꞌɨ ya̱ nika rán jín barkúꞌ. I̱ña̱jée ña̱ne̱ꞌyá ránꞌ rá ñaniꞌ níta ñujiínꞌ Jesús, jee nkino̱o ránꞌ jín ráa ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ.

8 Jee ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún nkene ránꞌ jee nkenta ránꞌ ñuunꞌ Cesarea. Ña̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ veꞌi Felipe. Kúvi re̱ꞌ te̱e stékútu̱ꞌún Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. Nkuvi re̱ꞌ ɨɨn ni uxáꞌ [rá te̱e ya̱ ñani rá apóstol sáva nku̱mí ráa rá ñaꞌan láꞌví]. Jee nkino̱o ránꞌ jín re̱ꞌ.

9 Íyó ku̱mi̱ꞌ se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ ntiáꞌan tana̱ꞌá ráa jee káꞌánꞌ ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ njia̱ꞌa‑a nu̱u̱nꞌ ráa.

10 Sáá nneeꞌ ránꞌ kéꞌín ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, nkenta ɨɨn te̱e naní Agabo, ya̱ nákani re̱ꞌ tu̱ꞌun kéne yuꞌú Ndiosíꞌ.

11 Sáá nkenta re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ, jee ntɨɨn re̱ꞌ manchíjí Pablo. Jee nte̱nuꞌniꞌ re̱ꞌ máá naꞌá re̱ꞌ jín jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Káchíꞌ Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ, ya̱ te̱e xí manchíjí yaꞌá, sukuán tenuꞌniꞌ rá te̱e Israel te̱e vá nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén. Jee naku̱ꞌva ráa re̱ꞌ xi̱ntíín rá te̱e ntu kúvi Israel.

12 Sáá nteso̱ꞌo ránꞌ yaꞌá, jee maáránꞌ jín rá ñɨvɨ ñuunꞌ vá, jíkánꞌ táꞌvíꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ Pablo ya̱ nkɨ̱ꞌɨ́nꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Jerusalén.

13 Saájee nna̱xiníkó re̱ꞌ: ―¿Na̱kui chi náꞌyúꞌ rán jee jiáxin rán ánímaꞌ ni̱ꞌ? Chi nsáꞌ kua̱chi íyó túꞌva ni̱ꞌ ya̱ kunuꞌniꞌ ni̱ꞌ, chisaꞌ suni íyó túꞌva ni̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ ranika̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén jie̱ꞌe̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús.

14 Soo sáá ntu nsi̱jínu ránꞌ iniꞌ re̱ꞌ, jee ntu nkaꞌanꞌ ránꞌ ka̱ꞌ. Nkachiꞌ ránꞌ: ―Kuvi sáni kuíni I̱toꞌoꞌ‑ó.

15 Sáá njia̱ꞌa rá ki̱vɨ̱ꞌ, nna̱satúꞌva ránꞌ jee kua̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ Jerusalén.

16 Jee sava rá ñɨvɨ ñuunꞌ Cesarea níkɨ́nꞌ ñujiínꞌ Jesús, nku̱táꞌán ráa jín ránuꞌuꞌ. Jee ña̱na̱ka ráa ránuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ veꞌi te̱e naní Mnasón nu̱u̱nꞌ sáva nkino̱o ránꞌ yukuán. Kúvi re̱ꞌ te̱e ñuunꞌ Chipre. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ níkɨ́nꞌ re̱ꞌ ñujiínꞌ Jesús.


Ña̱ne̱ꞌyá Pablo Jacobo

17 Sáá nkenta ránꞌ ñuunꞌ Jerusalén, rá ñaniꞌ yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, jee nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa ránuꞌuꞌ.

18 Jee ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, ña̱ꞌa̱nꞌ Pablo jín ránꞌ nne̱ꞌyá ránꞌ Jacobo. Jee nkenta nɨꞌɨ rá te̱e kúñáꞌnú nísotíñú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús.

19 Jee sáá njia̱ꞌa Pablo tóniiꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nna̱kani re̱ꞌ ta ɨɨn rá tiñu nsa̱ꞌá Ndiosíꞌ, sáá nsa̱ꞌá re̱ꞌ tiñu nteñu rá ñɨvɨ ntu kúvi Israel.

20 Sáá nteso̱ꞌo ráa yaꞌá, jee nna̱kuetúꞌún ráa Ndiosíꞌ. Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Ñaniꞌ, ya̱ jíníꞌ nú ya̱ kéꞌín mil ñɨvɨ Israel kúneí iniꞌ ráa Jesús. Jee ñúꞌún káñá iniꞌ ráa sikúnkuvi ráa tu̱ꞌun ley nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán.

21 Íyó rá ñɨvɨ káchíꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, ya̱ xínéꞌénꞌ nú nɨꞌɨ rá ñɨvɨ Israel, ya̱ nééꞌ inka rá país, ya̱ íyó xinóo ráa tu̱ꞌun ley njia̱ꞌa Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Moisés, jee ya̱ koto sáꞌá circuncidar ráa rá se̱ꞌya ráa, ya̱ nsáꞌ níso ráa seña Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ yɨkɨkúñu ráa.

22 Saájee, ¿ná saꞌá‑ó? Chi sú na̱ja ka̱ꞌ jee kuniꞌ ráa ya̱ nkiaaꞌ nú.

23 Saájee saꞌá nú suꞌva, sáni ya̱ kachiꞌ ráníꞌ. Nteñu ránꞌ íyó ku̱mi̱ꞌ te̱e ya̱ íyó sikúnkuvi ráa tu̱ꞌun, ya̱ nchi̱sóyuꞌú ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ.

24 Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ so̱ko̱ꞌ nú sa̱na̱ꞌ jín ráa, sáva nonoo ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee chunáán nú ya̱ távíꞌ ráa, sáva kuvi seté xi̱ni̱ꞌ ráa sánikua̱ꞌ costumbre‑ó. Jee kuniꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ya̱ ntu̱náꞌ íyó ya̱ naáꞌ tu̱ꞌun nteso̱ꞌo ráa xi̱ni̱ꞌ nú. Soo suni síkúnkuvi nú ya̱ káchíꞌ tu̱ꞌun ley.

25 Soo rá ñɨvɨ, ya̱ ntu kúvi Israel, ya̱ ínúꞌ iniꞌ ráa tu̱ꞌun Jesús, jee ya ntee ránꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ ñani iniꞌ ránꞌ. Nkachiꞌ ránꞌ ya̱ kunii̱yo ráa ya̱ nka̱jíꞌ ráa ku̱ñu ya̱ nsókoꞌ nu̱u̱nꞌ rá santúꞌ ñunéꞌyúꞌ, ni ni̱ñɨ̱ꞌ, ni ku̱ñu rá kitɨ ya̱ jíꞌni ráa su̱ku̱nꞌ, ni koto sáꞌá téní ráa.


Ntɨɨn ráa Pablo iniꞌ veñu̱ꞌun

26 I̱ña̱jée Pablo nku̱táꞌán jín ni ku̱mi̱ꞌ rá te̱e vá, ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún. Jee sáá nonoo ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee nki̱vɨ ráa veñu̱ꞌun káꞌnú, jee nkachiꞌ ráa na̱ ki̱vɨ̱ꞌ nɨꞌɨ tiempúꞌ nno̱noo ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, sáva kuvi so̱ko̱ꞌ ta ɨɨn ráa sa̱na̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ki̱vɨ̱ꞌ vá.

27 Jee yatin nɨꞌɨ ya̱ uxáꞌ ki̱vɨ̱ꞌ, jee kéꞌín rá ñɨvɨ Israel, ya̱ váji Asia, niniꞌ ráa re̱ꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú. Jee nsi̱sáá ráa xi̱ni̱ꞌ rá ñɨvɨ yukuán. Jee ntɨɨn ráa maa.

28 Nka̱najíín ráa: ―¡Ránoꞌó, te̱e Israel! ¡Chineí rán ránuꞌuꞌ! ¡Chi te̱e yaꞌá ví ya̱ xínéꞌénꞌ re̱ꞌ si̱kɨ̱ꞌ ñɨvɨ‑ó, jín si̱kɨ̱ꞌ tu̱ꞌun ley, jín si̱kɨ̱ꞌ veñu̱ꞌun yaꞌá! ¡Jee suꞌva xínéꞌénꞌ re̱ꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ nééꞌ nɨꞌɨ ñuunꞌ! Jee suni nki̱vɨ re̱ꞌ jín rá te̱e griego iniꞌ veñu̱ꞌun yaꞌá. Suꞌva nstívɨ́ re̱ꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun ííꞌ yaꞌá.

29 Nkachiꞌ ráa suꞌva, chi ya̱ niniꞌ xíꞌna ráa Trófimo jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ vá. Trófimo ví te̱e kúvi ñuunꞌ Éfeso. Jee káꞌvi iniꞌ ráa ya̱ nkívɨ Pablo jín te̱e vá iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú.

30 Jee nɨꞌɨ ñuunꞌ vá nku̱níní iniꞌ ráa. Jee nɨꞌɨ ráa jínu nkanta ráa ntɨɨn ráa Pablo. Nsi̱úꞌun ráa maa chíkéꞌi veñu̱ꞌun, jee ntañúꞌún kuitɨꞌ nna̱kasɨꞌ ráa rá yuvéꞌí.

31 Sáá nnu̱kú ráa kaꞌniꞌ ráa maa, jee nkanta tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ general, ya̱ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá soldado Roma, ya̱ íyó ti̱xi̱nꞌ nɨꞌɨ ñuunꞌ Jerusalén.

32 Jee ntañúꞌún kuitɨꞌ nna̱stútú re̱ꞌ rá soldado jín rá capitán jee ninu ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ íñɨ́ rá ñɨvɨ. Sáá niniꞌ rá ñɨvɨ ya̱ va̱ji general jín rá soldado, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ráa ya̱ jiáꞌa ráa Pablo.

33 Jee sáá nkenta general jee ntɨɨn re̱ꞌ maa, jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ kuꞌniꞌ ráa maa jín u̱vi̱ꞌ cadena ka̱a. Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ né ɨɨn ví‑i jee ná nsa̱ꞌá‑a.

34 Nu̱chitú, nka̱najíín ta ɨɨn ráa sɨ́ɨ́n sɨ́ɨ́n tu̱ꞌun. Jee ntu nku̱káꞌnú iniꞌ re̱ꞌ ya̱ naáꞌ, chi kúváaꞌ víꞌí ráa. Jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá soldado, ya̱ kɨ̱na̱ka ráa maa nu̱u̱nꞌ veꞌi cuartel nu̱u̱nꞌ nééꞌ rá soldado.

35 Sáá nkenta ráa nu̱u̱nꞌ escalerá veꞌi vá, jee ni̱yo ya̱ nniso rá soldado maa, chi xe̱e̱nꞌ víꞌí sáꞌá rá ñɨvɨ.

36 Chi nnita nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ya̱ta̱ꞌ‑a, jee kánajíín ráa: ―¡Íyó kuviꞌ re̱ꞌ!


Nnama Pablo maáa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ

37 Sáá ma̱kuáꞌ ki̱vɨ ráa iniꞌ veꞌi vá, jee Pablo nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ general: ―¿Á kuvi kachiꞌ ni̱ꞌ ntíꞌ nu̱u̱nꞌ nú? Jee nkachiꞌ general: ―¿Á jíníꞌ nú kaꞌanꞌ nú tu̱ꞌun griego?

38 ¿Á nsu̱ví nú ví te̱e Egipto, ya̱ nsa̱ꞌá tu̱ntíxín si̱kɨ̱ꞌ rá te̱e yósóꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ yanaꞌán? Jee ña̱ꞌa̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn jín ku̱mi̱ꞌ mil (4000) te̱e jiáꞌníꞌ ñɨvɨ.

39 Jee nkachiꞌ Pablo: ―Suvini̱ꞌ ví nijia ɨɨn te̱e Israel. Va̱ji ni̱ꞌ ne̱ ñuunꞌ Tarso ya̱ tɨ́ɨn Cilicia. Maáníꞌ ví se̱ꞌya ñuunꞌ kúñáꞌnú. Jíkánꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ya̱ taji nú kaꞌanꞌ ni̱ꞌ jín rá ñɨvɨ.

40 Jee sáá ña̱netuꞌ general kaꞌanꞌ‑a, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ Pablo nu̱u̱nꞌ escalerá, jee ntee re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, sáva níín koo ráa. Jee sáá níín nkuvi ráa jee nkaꞌanꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun hebreo:

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan