Génesis 47 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca1 Jee kua̱ꞌa̱nꞌ José ku̱ꞌva re̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ Faraón, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Tátáꞌ ni̱ꞌ jín rá ñaniꞌ ni̱ꞌ nkenta ráa ya̱ va̱ji ráa ne̱ Canaán, jee nkenta ráa jín rá sa̱na̱ꞌ líꞌí ráa jín rá xi̱ni̱kɨ̱ꞌ ráa jín nɨꞌɨ ya̱ kumí ráa, jee nééꞌ ráa ñuꞌun sánitɨ́ɨn Gosén. 2 Jee kua̱ꞌa̱nꞌ José jín u̱ꞌu̱nꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ ichinúúnꞌ Faraón. 3 Saájee ni̱ka̱tu̱ꞌún Faraón rá ñaniꞌ José: ―¿Na̱ tiñu sátíñú rán? ―nkachiꞌ Faraón nu̱u̱nꞌ ráa. Jee nna̱xiníkó ráa nu̱u̱nꞌ Faraón: ―Ránuꞌuꞌ, ya̱ kúvi ránꞌ musúꞌ nú, kúvi ránꞌ te̱e náka sa̱na̱ꞌ, ɨɨn nuún ni kuéntáꞌ rá jííꞌ yanaꞌán ránꞌ. 4 Jee nkachiꞌ ráa ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Faraón: ―Va̱ji ránꞌ sáva kino̱o ránꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ yaꞌá, chi ntu̱ví iteꞌ sáva kajiꞌ rá sa̱na̱ꞌ ránꞌ, ya̱ kúvi rán musúꞌ nú, chi kútámá víꞌí nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Canaán. Saáva kova̱ꞌa xá iniꞌ nú taji nú ya̱ kino̱o ránꞌ kuneeꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun sánitɨ́ɨn Gosén. 5 Saájee nkachiꞌ Faraón nu̱u̱nꞌ José: ―Tátáꞌ nú jín rá ñaniꞌ nú va̱ji ráa nu̱u̱nꞌ nú. 6 Íyó núne ñuꞌun Egipto nu̱u̱nꞌ rán, sikúneeꞌ nú tátáꞌ nú jín rá ñaniꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñuꞌun váꞌa ka̱ꞌ. Sikúneeꞌ nú ráa ñuꞌun ñuunꞌ sánitɨ́ɨn Gosén. Jee retú jíníꞌ nú ya̱ íyó rá te̱e nteñu ráa ya̱ nijia iniꞌ ráa náka ráa sa̱na̱ꞌ, jee kani nú ráa kuneen kuéntáꞌ ráa rá xi̱ni̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Faraón. 7 Jee kua̱ꞌa̱nꞌ José jín tátáꞌ re̱ꞌ Jacob sáva xinéꞌénꞌ re̱ꞌ maa ichinúúnꞌ Faraón. Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ Jacob ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ ya̱ netuꞌ kuvi Faraón. 8 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún Faraón Jacob: ―¿Na̱sa kui̱ya̱ꞌ íñɨ́ nú? ―nkachiꞌ Faraón. 9 Jee nna̱xiníkó Jacob nu̱u̱nꞌ Faraón: ―Ya íñɨ́ ni̱ꞌ sientúꞌ o̱ko̱ꞌ u̱ji̱ꞌ (130) kui̱ya̱ꞌ ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ va̱ji ni̱ꞌ yaꞌá yukuán ni. Yakuꞌ ni kui̱ya̱ꞌ tékúꞌ ni̱ꞌ jee ntu̱ví íyó va̱ꞌa. Jee ni ntiáꞌan kenta ni̱ꞌ kuiñɨ ni̱ꞌ rá kui̱ya̱ꞌ kua̱ꞌ ni̱ñɨ rá jííꞌ ni̱ꞌ yanaꞌán ni kua̱ꞌa̱nꞌ va̱ji ráa. 10 Jee kuíre nkaꞌanꞌ tuku Jacob tu̱ꞌun va̱ꞌa ya̱ netuꞌ kuvi Faraón jee nkene Jacob nu̱u̱nꞌ íñɨ́ Faraón. 11 Jee nsi̱kúneeꞌ José tátáꞌ re̱ꞌ jín rá ñaniꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌún vá, jee njia̱ꞌa José nu̱u̱nꞌ ráa ñuꞌun máá va̱ꞌa ka̱ꞌ ya̱ íyó nu̱u̱nꞌ ñuꞌun ñuunꞌ Egipto, ya̱ káá nu̱u̱nꞌ ñuꞌunꞌ ñuunꞌ sánitɨ́ɨn Ramsés sáva kuneeꞌ ráa yukuán, sánikua̱ꞌ nta̱túníꞌ Faraón. 12 Jee suni njia̱ꞌa José rá kajiꞌ tátáꞌ re̱ꞌ, jín rá ñaniꞌ re̱ꞌ jín nɨꞌɨ rá táꞌán veꞌi tátáꞌ re̱ꞌ, sáni na̱ja kua̱ꞌ se̱ꞌya ráa íyó. Néen kuéntáꞌ José nu̱u̱nꞌ ñujiínꞌ Faraón tiempúꞌ ta̱ma̱ꞌ 13 Jee ntu̱náꞌ íyó ya̱ kajiꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ñuꞌun yukuán, chi íyó nasɨ́kuitɨꞌ ta̱ma̱ꞌ, jee kuítá rá ñɨvɨ ñuunꞌ Egipto jín Canaán, chi kútámá víꞌí. 14 Jee nna̱keꞌen José nɨꞌɨ xu̱ꞌún rá ñɨvɨ ñuunꞌ Egipto jín rá ñɨvɨ ñuunꞌ Canaán ya̱ nchu̱náán ráa nu̱u̱nꞌ trigúꞌ ya̱ nkeꞌen ráa, jee nchuꞌun va̱ꞌa re̱ꞌ maa iniꞌ veꞌi Faraón. 15 Jee sáá nɨꞌɨ xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto jín nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Canaán, jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ Egipto ña̱ꞌa̱nꞌ ráa ña̱kachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José: ―¡Taji xá ya̱ kajiꞌ ránꞌ! ¿Na̱ kuvi chi íyó kuviꞌ ránꞌ ichinúúnꞌ noꞌó, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nnɨꞌɨ xu̱ꞌún ránꞌ rúsa? 16 Jee nna̱xiníkó José nu̱u̱nꞌ ráa: ―Retú ya nnɨꞌɨ xu̱ꞌún rán, kiji rán jín rá sa̱na̱ꞌ rán taji rán rátíꞌ jee sama ni̱ꞌ rátíꞌ jín trigúꞌ ―nkachiꞌ José. 17 Jee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa jín rá kitɨ lalá ráa, jín rá sa̱na̱ꞌ líꞌí ráa, jín rá xi̱ni̱kɨ̱ꞌ ráa, jín rá burrúꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José jee nu̱u̱nꞌ rá sa̱na̱ꞌ ráa vá njia̱ꞌa José trigúꞌ nu̱u̱nꞌ ráa kui̱ya̱ꞌ yukuán. 18 Jee sáá njia̱ꞌa kui̱ya̱ꞌ yukuán, jee kui̱ya̱ꞌ u̱vi̱ꞌ ña̱ꞌa̱nꞌ tuku ráa nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José: ―Ntu chise̱ꞌí ránꞌ yuꞌú ránꞌ nu̱u̱nꞌ nú ya̱ nnɨꞌɨ xu̱ꞌún ráníꞌ, jee suni rá sa̱na̱ꞌ ránꞌ ya̱ kúvi rátíꞌ sa̱na̱ꞌ nú, i̱toꞌoꞌ ránꞌ. Jee ntu̱ví ka̱ꞌ kínóo nantíñú ránꞌ taji ránꞌ nu̱u̱nꞌ nú, i̱toꞌoꞌ ránꞌ, chisaꞌ kua̱chi íyó ñunéꞌyúꞌ ránꞌ jín ñuꞌun ránꞌ. 19 ¿Na̱ kuvi chi kuviꞌ ránꞌ ni néꞌyá nú ránuꞌuꞌ jee naanꞌ ñuꞌun ránꞌ résa? Keꞌen nú ránuꞌuꞌ jín rá ñuꞌun ránꞌ, jie̱ꞌe̱ꞌ nikɨn kajiꞌ ránꞌ. Jee saáva kuvi ránꞌ musúꞌ satíñú saɨn nu̱u̱nꞌ Faraón jee ñuꞌun ránꞌ kuvi Faraón maa, jee sáva taji nú nikɨn tataꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ sáva kutekuꞌ ránꞌ ka̱ꞌ jee nku̱víꞌ ránꞌ jee sáva nkóo saɨn ñuꞌun ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José. 20 Saájee nkeꞌen José nɨꞌɨ rá ñuꞌun ñuunꞌ Egipto sáva kuvi Faraón maa, chi nxi̱kó ntáká rá ñɨvɨ ñuunꞌ Egipto rá ñuꞌun ráa, jie̱ꞌe̱ꞌ nóꞌo víꞌí ráa ta̱ma̱ꞌ. Jee suꞌva njia̱ꞌa ñuꞌun ráa kuvi ñuꞌun Faraón. 21 Jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Egipto nkuvi ráa musúꞌ sátíñú saɨn nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ ñuunꞌ Egipto, ne̱ íyó ichi Egipto jín ne̱ íyó inka ichi. 22 Jee kua̱chi kuitɨꞌ rá ñuꞌun rá su̱tu̱ꞌ ntu̱ví nkeꞌen José, chi íyótúníꞌ sá njia̱ꞌa Faraón nyajiꞌ rá su̱tu̱ꞌ, saáva ntu̱ví nxíkó ráa rá ñuꞌun ráa. 23 Jee kuíre nkachiꞌ José nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ: ―Vitan rá jee nni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ ránoꞌó jín rá ñuꞌun rán kuvi Faraón maa. Kune̱ꞌyá rán, yaꞌá íyó nikɨn tataꞌ sáva taji rán maa nu̱u̱nꞌ ñuꞌun. 24 Jee íyó ku̱ꞌva rán nu̱u̱nꞌ Faraón ɨɨn kilo tataꞌ sáꞌá ránꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ u̱ꞌu̱nꞌ kilo, jee ku̱mi̱ꞌ kilo kino̱o jín rán sáva taji rán maa nu̱u̱nꞌ ñuꞌun rán jín sáva kajiꞌ rán, jín rá ñɨvɨ táꞌán veꞌi rán, jín rá se̱ꞌya rán ―nkachiꞌ José nu̱u̱nꞌ ráa. 25 Jee nna̱xiníkó ráa nu̱u̱nꞌ José: ―¡Nsi̱káku nú ránuꞌuꞌ ya̱ kutekuꞌ ránꞌ ka̱ꞌ! ¡Ma̱ni̱ꞌ iniꞌ nú néꞌyá nú ránuꞌuꞌ, jee kuvi ránꞌ musúꞌ satíñú saɨn nu̱u̱nꞌ Faraón! ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José. 26 Saájee suꞌva ñakɨnꞌ José tu̱ꞌun yaꞌá ya̱ tátúníꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ñuꞌun ñuunꞌ Egipto ne̱ vitan, ya̱ íyó ku̱ꞌva rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ Faraón ɨɨn kilo tataꞌ sáꞌá ráa nu̱u̱nꞌ ya̱ u̱ꞌu̱nꞌ kilo tataꞌ nsa̱ꞌá ráa. Soo kua̱chi rá ñuꞌun rá su̱tu̱ꞌ ni ntu̱ví nkenta kuvi‑i ñuꞌun Faraón maa. Nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ ya̱ kuíni Jacob 27 Jee nneeꞌ rá ñɨvɨ Israel ñuꞌun Egipto. Jee yukuán nneeꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñuꞌun sánitɨ́ɨn Gosén. Jee yukuán nni̱ꞌi̱nꞌ ráa ñuꞌun, jee nna̱taꞌviꞌ víꞌí ráa jee nkenta ráa nnu̱kueꞌeꞌ nasɨ́kuitɨꞌ ráa. 28 Jee nneeꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto xa̱ꞌu̱nꞌ u̱vi̱ꞌ (17) kui̱ya̱ꞌ, jee nkenta ni̱ñɨ re̱ꞌ sientúꞌ u̱vi̱xiko u̱xa̱ꞌ (147) kui̱ya̱ꞌ. 29 Jee va̱kuyatin ki̱vɨ̱ꞌ kuviꞌ Israel (Jacob), jee nkana re̱ꞌ se̱ꞌya re̱ꞌ José, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Retú íyó nku̱neí ni̱ꞌ ni̱ꞌi̱nꞌ ni ya̱ koo ma̱ni̱ꞌ iniꞌ nú kune̱ꞌyá nú nuꞌuꞌ, kova̱ꞌa xá iniꞌ nú chisó naꞌá nú nteñu sɨ́ꞌɨn tíkóó ni̱ꞌ, jee saꞌá náaꞌ nú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ ya̱ sikúnkuvi na̱a̱ꞌ nú jín nuꞌuꞌ jee kova̱ꞌa iniꞌ nú, koto séꞌí rán ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto. 30 Sáá kuviꞌ ni̱ꞌ jee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ najia̱ví nkaa ni̱ꞌ jín rá jííꞌ ni̱ꞌ yanaꞌán, jee tavaꞌ nú nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto jee se̱ꞌí nú ñunéꞌyúꞌ ni̱ꞌi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ ráa ―nkachiꞌ Israel (Jacob) nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya re̱ꞌ José. Jee nkachiꞌ José: ―Saꞌá ni̱ꞌ sánikua̱ꞌ nkachiꞌ nú. 31 Jee nkachiꞌ tuku Israel (Jacob): ¡Saꞌá náaꞌ nú tu̱ꞌun kaꞌanꞌ nú! ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nsa̱ꞌá náaꞌ José nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun káꞌánꞌ re̱ꞌ. Jee saájee nna̱kua̱xin nei Israel (Jacob) maáréꞌ xi̱ni̱ꞌ i̱to nu̱u̱nꞌ káá re̱ꞌ. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.