Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Génesis 43 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca


Nni̱kó ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín Benjamín nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto

1 Jee xe̱e̱nꞌ víꞌí íyó ta̱ma̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun ñuunꞌ.

2 Jee sáá nyajiꞌ ráa nɨꞌɨ nikɨn ya̱ ña̱keꞌen ráa nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto, jee nkachiꞌ tátáꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ráa: ―Nikó tuku rán jee kuákéꞌen rán ntíꞌ ka̱ꞌ ya̱ kajiꞌ‑ó ―nkachiꞌ re̱ꞌ.

3 Soo nkachiꞌ Judá nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Te̱e yukuán nxtúꞌva ñáꞌnú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán: “Retú nkíji rán jín ñaniꞌ lúlí rán yaꞌá, ni koto kíji rán kune̱ꞌyá rán nuꞌuꞌ”, nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ.

4 Saáva, retú taji nú kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ jín ránꞌ, jee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránꞌ kɨ̱keꞌen ránꞌ nikɨn kajiꞌ‑ó.

5 Soo retú ntájí nú kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ, jee nsáꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránꞌ, chi te̱e yukuán nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ: “Retú nkíji rán yaꞌá jín ñaniꞌ lúlí rán, koto kiji rán kine̱ꞌyá rán nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ”, nkachiꞌ te̱e vá ―nkachiꞌ Judá.

6 Saájee nkachiꞌ Israel (Jacob): ―¿Na̱ kuvi chi nsa̱ꞌá víꞌí rán ya̱ niváꞌa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, ya̱ nkachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ te̱e vá ya̱ íyó inka ka̱ꞌ ñaniꞌ rán? ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa.

7 Jee nna̱xiníkó ráa: ―Saáchi ni̱ka̱tu̱ꞌún víꞌí te̱e vá ránuꞌuꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ráníꞌ jín rá sɨ́ꞌɨ́ veꞌi ránꞌ. Jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ráníꞌ: “¿Á tékúꞌ i̱i̱ꞌ tátáꞌ rán? ¿Á íyó inka ka̱ꞌ ñaniꞌ rán?”, nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ránꞌ. Jee nna̱xiníkó ránꞌ sáni rá tu̱ꞌun ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ ránuꞌuꞌ. ¿Na̱ja ni vá kuvi kukáꞌnú iniꞌ ránꞌ ya̱ kachiꞌ re̱ꞌ ya̱ íyó kiji ránꞌ jín ñaniꞌ ránꞌ rúja? ―nkachiꞌ ráa.

8 Saájee tukuni nkachiꞌ Judá nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Israel (Jacob): ―Taji te̱e súchí kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ jín nuꞌuꞌ, sáva kuvi kechí ráníꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránꞌ sáva kutekuꞌ‑ó ka̱ꞌ, jee nku̱víꞌ‑ó, ni ránuꞌuꞌ, ni noꞌó, ni rá se̱ꞌya ráníꞌ.

9 Nuꞌuꞌ si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ kúvi re̱ꞌ, jee nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ na̱ka̱nꞌ nú kuéntáꞌ ré na̱ nóꞌo re̱ꞌ. Retú ntu̱ví nataji ni̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, jee maáníꞌ koo si̱kɨ̱ꞌ ichinúúnꞌ nú nɨ́ɨ́nkání.

10 Jee retánꞌ ntu̱ví nkúkáɨɨn víꞌí iniꞌ‑ó yaꞌá, jee ya ña̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ jee ya nniji ránꞌ u̱vi̱ꞌ íchí nékúvi ―nkachiꞌ Judá.

11 Saájee tátáꞌ ráa Israel (Jacob) nna̱xiníkó nu̱u̱nꞌ ráa: ―Retú sukuán íyó saꞌá‑ó, jee saꞌá rán yaꞌá: Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rán jín rá nantíñú máá va̱ꞌa ka̱ꞌ íyó nu̱u̱nꞌ ñuꞌun yaꞌá, chuꞌun rán maa iniꞌ rá kuxtáꞌ sáva sikútaꞌviꞌ rán nu̱u̱nꞌ te̱e vá ɨɨn ta̱ꞌvi̱ꞌ lúlí. Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rán jín ntíꞌ su̱jie jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ naní bálsamo, jín nu̱xi, jín nute jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ, jín su̱jie jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ ya̱ naní mirra, jín rá nuece naní pistacho, jín rá nuece naní almendra.

12 Jee suni kuáꞌán rán jín u̱vi̱ꞌ íchí ka̱ꞌ xu̱ꞌún, ya̱ nna̱taji ráa nu̱u̱nꞌ rán iniꞌ yuꞌú kuxtáꞌ, chi sa̱naanꞌ jee nkuvi ɨɨn tusanaanꞌ.

13 Jee keꞌen rán ñaniꞌ rán jee kua̱ꞌa̱nꞌ tuku rán kɨ̱ne̱ꞌyá rán te̱e vá.

14 Jee máá Ndiosíꞌ, ya̱ níso re̱ꞌ nɨꞌɨ ntántúníꞌ fuersáꞌ ííꞌ, na̱ ka̱ꞌ saꞌá re̱ꞌ ya̱ kunáꞌví iniꞌ te̱e vá kune̱ꞌyá‑a ránoꞌó, sáva nakani núne‑e inka ñaniꞌ rán Simeón jín Benjamín. Jee ré sukuíta ni̱ꞌ rá se̱ꞌya ni̱ꞌ, saájee suꞌva sukuíta ni̱ꞌ rá se̱ꞌya ni̱ꞌ rúja.

15 Jee nkeꞌen rá te̱e vá rá nantíñú ya̱ kuvi ta̱ꞌvi̱ꞌ, jín u̱vi̱ꞌ íchí ka̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ xu̱ꞌún jín Benjamín jee nke̱chí ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ñuꞌun Egipto. Jee nkenta ráa ichinúúnꞌ José.

16 Jee niniꞌ José ya̱ Benjamín kútáꞌán jín ráa, jee nkachiꞌ José nu̱u̱nꞌ te̱e kúvi musúꞌ re̱ꞌ ya̱ néen kuéntáꞌ veꞌi re̱ꞌ: ―Kuáꞌán jín rá te̱e yaꞌá veꞌi ni̱ꞌ. Jee kaꞌniꞌ ɨɨn sa̱na̱ꞌ jee saꞌá stákoo maa, chi kajiꞌ rá te̱e yaꞌá jín nuꞌuꞌ sava nuví vitan ―nkachiꞌ José.

17 Jee nsa̱ꞌá te̱e vá sánikua̱ꞌ nkachiꞌ José, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín rá te̱e vá veꞌi José.

18 Jee nyu̱ꞌví ráa sáá kua̱ꞌa̱nꞌ musúꞌ vá jín ráa veꞌi José, jee nkachiꞌ ɨɨn inka ráa: ―Va̱ji ráa jín‑ó yaꞌá jie̱ꞌe̱ꞌ xu̱ꞌún ya̱ nna̱xiníkó ráa nu̱u̱nꞌ‑ó sáá nkiji‑ó ne̱ xíꞌna, saáva kiji ráa si̱kɨ̱ꞌ‑ó jee tɨɨn ráa yó sáva saꞌá ráa ya̱ kuvi‑ó musúꞌ keꞌen kɨꞌɨ‑ó xi̱ntíín te̱e vá jín ya̱ tɨɨn re̱ꞌ rá burrúꞌ‑ó ―nkachiꞌ ráa.

19 Jee sáá nkenta ráa yuvéꞌí jee ña̱kuyatin ráa nu̱u̱nꞌ musúꞌ vá ya̱ néen kuéntáꞌ veꞌi José sáva kaꞌanꞌ ráa jín re̱ꞌ.

20 Jee nkachiꞌ ráa: ―Kunekáꞌnú xá iniꞌ nú tátáꞌ, xíꞌna íchí nkiji nijia ráníꞌ nki̱keꞌen ránꞌ ya̱ kajiꞌ ránꞌ,

21 soo sáá nkenta ránꞌ nu̱u̱nꞌ kino̱o ránꞌ kusuꞌ ránꞌ yakuááꞌ, jee nnine ránꞌ rá kuxtáꞌ ránꞌ, jee niniꞌ ránꞌ nɨꞌɨ xu̱ꞌún ta ɨɨn ránꞌ ñúꞌún‑u yuꞌú kuxtáꞌ ta ɨɨn ráníꞌ jee vitan jee va̱ji ránꞌ jín‑i sáva naxiníkó ránꞌ maa.

22 Jee suni va̱ji ránꞌ ka̱ꞌ jín xu̱ꞌún sáva keꞌen ránꞌ nikɨn kajiꞌ ránꞌ. Jee ntu jíníꞌ ránꞌ né ɨɨn nchuꞌun xu̱ꞌún ránꞌ iniꞌ rá kuxtáꞌ ―nkachiꞌ ráa.

23 Jee nna̱xiníkó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Koto nániꞌvɨꞌ iniꞌ rán, koto yúꞌví rán, chi Ndiosíꞌ rán ya̱ kúvi Ndiosíꞌ tátáꞌ rán kúvi ya̱ nchuꞌun re̱ꞌ ta̱ꞌvi̱ꞌ iniꞌ rá kuxtáꞌ rán, chi ntɨɨn ni̱ꞌ xu̱ꞌún ya̱ nchu̱náán rán ―nkachiꞌ musúꞌ vá nu̱u̱nꞌ ráa. Jee ntavaꞌ musúꞌ vá Simeón jee kua̱ꞌa̱nꞌ‑a jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ íñɨ́ ráa.

24 Jee kuíre kua̱ꞌa̱nꞌ‑a jín ráa veꞌi José, jee njia̱ꞌa‑a nute nu̱u̱nꞌ ráa sáva nakete ráa rá jie̱ꞌe̱ꞌ ráa, jee suni njia̱ꞌa ya̱ kajiꞌ rá burrúꞌ ráa.

25 Jee nsa̱ꞌá stákoo ráa rá nantíñú ya̱ kúvi ta̱ꞌvi̱ꞌ ne̱kua̱ꞌ kenta José sava nuví, chi nteso̱ꞌo ráa ya̱ yukuán kajiꞌ ráa.

26 Jee sáá nnenta José veꞌi re̱ꞌ, jee nki̱vɨ ráa jín rá nantíñú ya̱ kúvi ta̱ꞌvi̱ꞌ jee njia̱ꞌa ráa maa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ne̱ ña̱xin ráa nu̱u̱nꞌ ráa ne̱ nu̱u̱nꞌ ñuꞌún.

27 Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ ráa na̱sa nóꞌo ráa, jee suni ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ: ―¿Á íyó va̱ꞌa tátáꞌ rán, te̱e ñaꞌnu jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ? ¿Á tékúꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ka̱ꞌ? ―nkachiꞌ José.

28 Jee nkachiꞌ ráa: ―Íyó va̱ꞌa tátáꞌ ránꞌ, ya̱ kúvi kuéntáꞌ musúꞌ nú. Jee tékúꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José, jee nna̱saꞌá nei ráa maáráa nu̱u̱nꞌ José jee nsa̱ꞌá ñáꞌnú ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.

29 Jee nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ jee niniꞌ re̱ꞌ Benjamín, ñaniꞌ máá maáréꞌ ya̱ kúvi se̱ꞌya máá nánáꞌ maáréꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Á yaꞌá ví ñaniꞌ lúlí rán, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ rán nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ? ―jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Benjamín―. Na̱ ka̱ꞌ koo ya̱ máníꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ kune̱ꞌyá re̱ꞌ noꞌó, se̱ꞌya maáníꞌ ―nkachiꞌ José.

30 Jee numíjiꞌíꞌ nkene re̱ꞌ yukuán, chi nnu̱súchí nasɨ́kuitɨꞌ iniꞌ re̱ꞌ ya̱ niniꞌ re̱ꞌ ñaniꞌ re̱ꞌ, jee nna̱nukú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kunaꞌyuꞌ re̱ꞌ, jee nki̱vɨ re̱ꞌ iniꞌ ɨɨn veꞌi nu̱u̱nꞌ kíxíꞌ re̱ꞌ, jee yukuán nnaꞌyuꞌ re̱ꞌ.

31 Jee kuíre nna̱kete re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee nchu̱neí víꞌí re̱ꞌ iniꞌ re̱ꞌ, jee nkene re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá musúꞌ: “Chuꞌun rán neyu”, nkachiꞌ José.

32 Jee nchuꞌun sɨ́ɨ́n ráa neyu ya̱ kajiꞌ José nu̱u̱nꞌ inka mesa, jee nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ nchi̱só sɨ́ɨ́n ráa neyu ya̱ kajiꞌ rává nu̱u̱nꞌ inka mesa, jee nchi̱só sɨ́ɨ́n ráa ya̱ kajiꞌ rá ñɨvɨ Egipto ya̱ nyajiꞌ jín José nu̱u̱nꞌ inka mesa, chi ntu kúvi kajiꞌ nkaa rá ñɨvɨ ñuunꞌ Egipto jín rá ñɨvɨ hebero, chi ya̱ kákini kúvi nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Egipto ya̱ kajiꞌ ráa jín rá ñɨvɨ hebreo.

33 Jee ña̱kuneeꞌ rá ñaniꞌ José ichinúúnꞌ re̱ꞌ sánikua̱ꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ, jie̱ꞌe̱ꞌ sánikua̱ꞌ kui̱ya̱ꞌ ráa ne̱ ya̱ nyɨɨ ka̱ꞌ jín ne̱ lúlí ka̱ꞌ, jee tívɨ́ nasɨ́kuitɨꞌ xi̱ni̱ꞌ ráa ya̱ sáꞌá José jee néꞌyá ráa nu̱u̱nꞌ ɨɨn inka táꞌán ráa.

34 Jee ne̱ nu̱u̱nꞌ mesa maáréꞌ njia̱ꞌa ya̱ kajiꞌ ta ɨɨn ráa, jee nu̱u̱nꞌ Benjamín njia̱ꞌa kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ka̱ꞌ kajiꞌ re̱ꞌ, chi njia̱ꞌa ya̱ kajiꞌ‑i u̱ꞌu̱nꞌ íchí ka̱ꞌ nsú káꞌ rá inka ka̱ꞌ. Jee niꞌi nkaa ráa jín re̱ꞌ jee nnusɨ̱ɨ̱ꞌ víꞌí iniꞌ ráa jín re̱ꞌ.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan