Génesis 37 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca1 Jee nkino̱o Jacob nneeꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ káá ñuꞌun Canaán, nu̱u̱nꞌ nneeꞌ tátáꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ to̱ꞌo̱ꞌ. 2 Yaꞌá ví tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ sɨ́ꞌɨ́ veꞌi Jacob. Sáá kúvi José ɨɨn te̱e súchí ya̱ xa̱ꞌu̱nꞌ u̱vi̱ꞌ (17) kui̱ya̱ꞌ, jee kumí re̱ꞌ rá lanchi jín rá ñaniꞌ keín re̱ꞌ, rá kuvi rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ Bilha jín Zilpá, ya̱ kúvi rá ñaꞌan nákasaɨn tátáꞌ José. Jee nna̱kani José nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ ya̱ niváꞌa nsa̱ꞌá rá ñaniꞌ keín re̱ꞌ. José jín rá ñaniꞌ re̱ꞌ 3 Jee Israel (Jacob) ñúnúunꞌ víꞌí re̱ꞌ ka̱ꞌ José nsú káꞌ ntáká ka̱ꞌ rá se̱ꞌya re̱ꞌ, chi José jee nkaku‑u sáá ya nku̱ñáꞌnú víꞌí re̱ꞌ. Saáva nsa̱ꞌá re̱ꞌ ɨɨn saꞌma kani ñúnkáꞌnú máá viiꞌ ya̱ kuꞌun José. 4 Soo sáá niniꞌ rá ñaniꞌ keín José ya̱ ñúnúunꞌ ka̱ꞌ tátáꞌ ráa maa nsú káꞌ ntáká maáráa, jee nkenta ntaꞌvi iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa maa jee ni ntu nkúvi kaꞌanꞌ va̱ꞌa ráa jín‑i. 5 Jee ɨɨn íchí nña̱ní José nu̱u̱nꞌ ñuma̱ꞌná re̱ꞌ, jee nna̱kani re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ keín re̱ꞌ, jee saꞌ víꞌí káꞌ ntaꞌvi víꞌí ka̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ. 6 Chi nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Teso̱ꞌo rán xá ñuma̱ꞌná nña̱ní ni̱ꞌ. 7 Nña̱ní ni̱ꞌ ya̱ íñɨ́‑órán nu̱u̱nꞌ tataꞌ sáꞌá, jee niniꞌ ni̱ꞌ ya̱ sáꞌá‑órán numi su̱ku̱nꞌ trigúꞌ, jee sa̱naanꞌ kuitɨꞌ jee numi su̱ku̱nꞌ trigúꞌ ni̱ꞌ nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ jee nnakui̱ñɨ̱ꞌ nichiꞌ na̱a̱ꞌ‑a. Jee rá numi su̱ku̱nꞌ trigúꞌ ránoꞌó nchu̱ti̱yu̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ numi su̱ku̱nꞌ trigúꞌ ni̱ꞌ jee ña̱xin nei ráa maáráa nu̱u̱nꞌ numi su̱ku̱nꞌ trigúꞌ ni̱ꞌ ―nna̱kani José. 8 Saájee nna̱xiníkó rá ñaniꞌ keín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Á tatúníꞌ nú nu̱u̱nꞌ ránuꞌuꞌ rúja?, áxí, ¿á noꞌó kúñáꞌnú kosoꞌ nú nu̱u̱nꞌ ránuꞌuꞌ rúja? ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ José, jee ntaꞌvi víꞌí ka̱ꞌ iniꞌ ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ jín jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nna̱kani re̱ꞌ maa. 9 Jee kuíre nña̱ní tuku José inka ka̱ꞌ ña̱ní, jee suni nna̱kani re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Teso̱ꞌo rán. Ni̱yo tuku inka ka̱ꞌ ña̱ní nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, ya̱ néꞌyá ni̱ꞌ ya̱ nka̱niiꞌ jín yo̱o̱ꞌ jín u̱ji̱ꞌ ɨɨn (11) tiu̱u̱nꞌ jee ña̱xin nei ráa maáráa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ José. 10 Jee nna̱kani José ña̱ní re̱ꞌ yaꞌá nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ jín nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ, jee nku̱xeenꞌ tátáꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―¿Na̱ ña̱ní kúvi ya̱ nña̱ní nú yaꞌá rúsa? ¿Á nijia íyó ya̱ kenta nuꞌuꞌ jín nánáꞌ nú jín rá ñaniꞌ nú jee kua̱xin nei ránꞌ xi̱ni̱ꞌ ránꞌ ne̱ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun nu̱u̱nꞌ nú rúsa? ―nkachiꞌ tátáꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 11 Jee ntaꞌvi iniꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ néꞌyá ráa re̱ꞌ, soo tátáꞌ re̱ꞌ jee jiáni víꞌí iniꞌ‑i jie̱ꞌe̱ꞌ rá tu̱ꞌun yaꞌá. Nxi̱kó rá ñaniꞌ José maáréꞌ 12 Ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ rá ñaniꞌ keín José nu̱u̱nꞌ káá ñuꞌun naní Siquem, sáva sikájíꞌ ráa iteꞌ rá sa̱na̱ꞌ tátáꞌ ráa. 13 Saájee nkachiꞌ Israel (Jacob) nu̱u̱nꞌ José: ―Íñɨ́ rá ñaniꞌ keín nú Siquem kúmí ráa rá sa̱na̱ꞌ. Neꞌenꞌ, chi tají ni̱ꞌ noꞌó ya̱ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú kɨ̱ne̱ꞌyá nú ráa ―nkachiꞌ Israel (Jacob) nu̱u̱nꞌ José. Jee nna̱xiníkó José: ―Yaꞌá nééꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ José. 14 Jee nkachiꞌ Israel (Jacob) nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Kuáꞌánꞌ xá jee kune̱ꞌyá nú na̱sa nóꞌo rá ñaniꞌ keín nú jín rá sa̱na̱ꞌ, jee nikó nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ kitaji nú tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Israel (Jacob). Jee nta̱jí re̱ꞌ José nu̱u̱nꞌ ñuꞌun Siquem jee nkene‑e ñuꞌun Hebrón káá nteñu jie̱ꞌe̱ꞌ rá yuku, jee sáá nkenta José nu̱u̱nꞌ Siquem, 15 jee saájee nna̱niꞌinꞌ ɨɨn te̱e re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kuꞌúꞌ jíkanuun re̱ꞌ jee ni̱ka̱tu̱ꞌún te̱e vá re̱ꞌ: ―¿Ná kúvi ya̱ nanukú nú? ―nkachiꞌ te̱e vá. 16 Jee nna̱xiníkó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ te̱e vá: ―Nánukú ni̱ꞌ rá ñaniꞌ ni̱ꞌ. Kova̱ꞌa xá iniꞌ nú, kachiꞌ xá nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ, ¿né núꞌ íñɨ́ ráa náka ráa rá sa̱na̱ꞌ? ―nkachiꞌ José nu̱u̱nꞌ te̱e vá. 17 Jee nna̱xiníkó te̱e vá: ―Ya nkene ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa yaꞌá. Jee nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ ráa ya̱ “kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Dotán” ―nkachiꞌ te̱e vá nu̱u̱nꞌ José. Saájee kua̱ꞌa̱nꞌ José kua̱nanukú re̱ꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ, jee nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ráa Dotán. 18 Jee sáá ne̱ íká niniꞌ ráa ya̱ va̱ji re̱ꞌ, jee ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kuyatin re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ íñɨ́ ráa, jee nna̱túꞌún ráa sáva kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. 19 Jee nkachiꞌ ɨɨn inka ráa nu̱u̱nꞌ táꞌán ráa: ―¡Kune̱ꞌyá rán, yukuán va̱ji ya̱ jiání rá ña̱ní! 20 Vitan jee kiji rán jee kaꞌniꞌ‑órán maa, jee kuíre chuꞌun‑órán maa iniꞌ ɨɨn sókó, jee kachiꞌ‑órán ya̱ ɨɨn kitɨ yúkú xe̱e̱nꞌ nyajiꞌ maa. ¡Jee kuniꞌ‑órán ná kúvi ya̱ kuvi jín rá ña̱ní ya̱ jiáni‑i! ―nkachiꞌ ráa. 21 Jee sáá nteso̱ꞌo Rubén rá tu̱ꞌun yaꞌá, jee nnama re̱ꞌ maa xi̱ntíín rá ñaniꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Nka̱ꞌníꞌ‑órán maa 22 ―jee nkachiꞌ Rubén nu̱u̱nꞌ ráa―. Koto jiáꞌníꞌ rán maa, chisaꞌ chuꞌun rán maa iniꞌ sókó yaꞌá ya̱ nééꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun sáɨn yaꞌá. Soo koto tɨ́ɨn rán maa saꞌá kini rán ―nkachiꞌ Rubén suꞌva chi nkuini re̱ꞌ sikáku re̱ꞌ José xi̱ntíín rá ñaniꞌ re̱ꞌ jee sáva naku̱ꞌva re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ. 23 Jee sáá nkenta José nu̱u̱nꞌ íñɨ́ rá ñaniꞌ re̱ꞌ, jee ntavaꞌ ráa saꞌma kani ñúnkáꞌnú máá viiꞌ ñúꞌún José. 24 Jee ntɨɨn ráa re̱ꞌ jee nchuꞌun ráa maa iniꞌ sókó. Jee sókó vá íyó saɨn, chi ntu̱náꞌ nute ñuꞌun iniꞌ‑i. 25 Jee kuíre ña̱kuneeꞌ ráa kajiꞌ ráa. Jee nna̱nenu̱u̱nꞌ ráa, jee niniꞌ ráa ya̱ va̱ji ɨɨn grupo rá ñɨvɨ tataꞌ ichiyúkúnꞌ Ismael ya̱ kéꞌen jín xíkó ya̱ va̱ji ne̱ ñuunꞌ Galaad, jee kitɨ kameyúꞌ rá ñɨvɨ vá níso rátíꞌ rá nute jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ, jín su̱jie jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ naní bálsamo, jín su̱jie jiáꞌánꞌ vi̱xi̱ꞌ ya̱ naní mirra, sáva kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa jín‑i nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto. 26 Saájee nkachiꞌ Judá nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ: ―¿Ná kúvi ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ‑órán ya̱ kaꞌniꞌ‑órán ñaniꞌ‑órán, jee chise̱ꞌí‑ó yuꞌuꞌ‑ó ya̱ ñaꞌniꞌ‑ó maa résa? 27 Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ‑ó, xi̱kó‑ó maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ tataꞌ ichiyúkúnꞌ Ismael jee ntɨ́ɨn‑ó maa nka̱ꞌníꞌ‑ó maa chi ñaniꞌ ni̱ñɨ̱ꞌ‑órán ví re̱ꞌ ―nkachiꞌ Judá. Jee ni̱yo ma̱ni̱ꞌ iniꞌ rá ñaniꞌ re̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ. 28 Jee sáá njia̱ꞌa rá ñɨvɨ yukuán ya̱ kéꞌen xíkó ya̱ kúvi ráa tataꞌ ichiyúkúnꞌ Madián [ya̱ kúvi ichiyúkúnꞌ Ismael], jee ntavaꞌ rá ñaniꞌ José maáréꞌ iniꞌ sókó, jee nxi̱kó ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ichiyúkúnꞌ Ismael jie̱ꞌe̱ꞌ o̱ko̱ꞌ (20) xu̱ꞌún kua̱chi ka̱a plata jee kua̱ꞌa̱nꞌ rá ñɨvɨ vá jín José nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto. 29 Jee sáá nni̱kó Rubén nu̱u̱nꞌ nééꞌ sókó vá jee ntu̱ví nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ José iniꞌ sókó vá, jee nna̱tá re̱ꞌ saꞌma re̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn seña ya̱ kúkuíꞌyáꞌ iniꞌ re̱ꞌ. 30 Jee kuíre nni̱kó re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ íñɨ́ rá ñaniꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―¡Te̱e súchí ya ntu̱né íyó ka̱ꞌ! Jee vitan jee, ¿ná kúvi ya̱ saꞌá ni̱ꞌ rúsa? ―nkachiꞌ re̱ꞌ. 31 Saájee nkeꞌen ráa saꞌma kani ya̱ nñu̱ꞌun José, Jee ñaꞌniꞌ ráa ɨɨn chuvatúꞌ se̱ꞌya rá chuvíyáꞌ, jee nchu̱náji ráa saꞌma vá nu̱u̱nꞌ niñɨ chuvatúꞌ vá. 32 Jee kuíre nta̱jí ráa saꞌma kani ñúnkáꞌnú máá viiꞌ vá kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ tátáꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa rá tu̱ꞌun yaꞌá: “Nna̱niꞌinꞌ ránꞌ yaꞌá. Kune̱ꞌyá va̱ꞌa xá jee kuniꞌ nú retú saꞌma se̱ꞌya nú ví‑i áxí ntu̱ví”, nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ tátáꞌ ráa. 33 Jee nna̱kuniꞌ Jacob saꞌma vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¡Saꞌma kání se̱ꞌya ni̱ꞌ kúvi‑i! Íyó na̱ kitɨ yúkú xe̱e̱nꞌ nsa̱ꞌá kuáchí maa jee nyajiꞌ‑i José ―nkachiꞌ Jacob. 34 Saájee nna̱tá Jacob saꞌma ñuꞌun re̱ꞌ, jee nna̱ku̱ꞌun re̱ꞌ saꞌma nayɨ́ sáva stúvi ya̱ kúkuéká iniꞌ re̱ꞌ, jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí tiempúꞌ ni̱yo tu̱nkuéká iniꞌ re̱ꞌ ya̱ ni̱ꞌi̱ꞌ se̱ꞌya re̱ꞌ. 35 Jee ntáká rá se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ jín rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ nkuini ráa nasaꞌá va̱ꞌa ráa iniꞌ re̱ꞌ, soo ntu̱ví nkuíni re̱ꞌ nuva̱ꞌa iniꞌ re̱ꞌ, chisaꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ: “Koo tu̱nkuéká iniꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ se̱ꞌya ni̱ꞌ ne̱kua̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ nutútú ni̱ꞌ jín re̱ꞌ nteñu rá níꞌiꞌ.” 36 Jee nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Egipto, jee rá ñɨvɨ tataꞌ ichiyúkúnꞌ Madián nxi̱kó ráa José nu̱u̱nꞌ ɨɨn te̱e naní Potifar ya̱ kúvi capitán tátúníꞌ yósóꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ jiátíñú Faraón ráa, ya̱ kúvi te̱e tátúníꞌ ñuunꞌ Egipto. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.