Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Génesis 31 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco Oaxaca

1 Soo nku̱káꞌnú iniꞌ Jacob rá tu̱ꞌun káchíꞌ rá se̱ꞌya Labán: “Ntɨɨn Jacob nɨꞌɨ ya̱ kúvi nantíñú tátáꞌ‑ó jee jín rá nantíñú tátáꞌ‑ó nsa̱ꞌá jee nku̱kúká‑a”, káchíꞌ ráa.

2 Jee suni niniꞌ Jacob ya̱ ntu̱ví ka̱ꞌ néꞌyá viiꞌ Labán nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ nsa̱ꞌá‑a jín re̱ꞌ tióꞌ ya̱ta̱ꞌ nékúvi.

3 Saájee nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ nu̱u̱nꞌ Jacob: “Nikó nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ nú nu̱u̱nꞌ kúvi ñuꞌun rá tátáꞌ nú jín nu̱u̱nꞌ rá táꞌán veꞌi nú, jee koo ni̱ꞌ jín nú”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Jacob.

4 Jee nta̱jí Jacob ɨɨn musúꞌ ña̱kana‑a Raquel jín Lea, sáva kiji ráa nu̱u̱nꞌ kuꞌúꞌ nu̱u̱nꞌ íñɨ́ re̱ꞌ jín rá sa̱na̱ꞌ re̱ꞌ.

5 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa: ―Néꞌyá ni̱ꞌ ya̱ tátáꞌ ránú ya̱ ntu̱ví ka̱ꞌ néꞌyá viiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ kuéntáꞌ nsa̱ꞌá re̱ꞌ tióꞌ ya̱ta̱ꞌ nékúvi, soo Ndiosíꞌ ya̱ kuvi Ndiosíꞌ tátáꞌ ni̱ꞌ íyó re̱ꞌ jín nuꞌuꞌ.

6 Jee ránoꞌó vá jíníꞌ va̱ꞌa rán ya̱ sátíñú yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ rán.

7 Jee nxi̱náꞌví re̱ꞌ nuꞌuꞌ jee nsama re̱ꞌ ya̱ꞌvi ni̱ꞌ u̱ji̱ꞌ íchí, soo ntu njiáꞌa Ndiosíꞌ saꞌá kini re̱ꞌ nuꞌuꞌ.

8 Jee retú sáá káchíꞌ re̱ꞌ suꞌva: “Rá sa̱na̱ꞌ pintu ví ya̱ꞌvi nú”, jee nsi̱káku ntáká rátíꞌ rá sa̱na̱ꞌ pintu. Jee retú sáá káchíꞌ re̱ꞌ: “Rá sa̱na̱ꞌ vílú ví ya̱ꞌvi nú”, jee nsi̱káku ntáká rátíꞌ rá sa̱na̱ꞌ vílú.

9 Jee suꞌva nxi̱tá Ndiosíꞌ rá sa̱na̱ꞌ tátáꞌ rán jee ntaji re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ.

10 ’Jee tiempúꞌ sáꞌá rá sa̱na̱ꞌ tataꞌ, jee nu̱u̱nꞌ ñuma̱ꞌná ni̱ꞌ nña̱ní ni̱ꞌ jee nna̱nenu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ jee nne̱ꞌyá ni̱ꞌ ya̱ rá sa̱na̱ꞌ kúvi rá kitɨ yɨ́ɨ́ ya̱ káa ya̱ta̱ꞌ rá kitɨ sɨ́ꞌɨ́ jee kúvi rátíꞌ máá rá vílú, jín máá rá pintu, jín máá rá yɨ́ꞌɨ́ ntáká nu̱u̱nꞌ color ví rátíꞌ kuniꞌ ni̱ꞌ.

11 Jee nu̱u̱nꞌ ñuma̱ꞌná ni̱ꞌ vá nkachiꞌ máá najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ: “Jacob” nkachiꞌ‑i, jee nna̱xiníkó ni̱ꞌ: “Yaꞌá íyó ni̱ꞌ”, nkachiꞌ ni̱ꞌ.

12 Saájee nkachiꞌ re̱ꞌ: “Nanenu̱u̱nꞌ jee kune̱ꞌyá nú ya̱ ntáká rá sa̱na̱ꞌ kúvi kitɨ yɨ́ɨ́ ya̱ káa ya̱ta̱ꞌ rá kitɨ sɨ́ꞌɨ́ kúvi rátíꞌ máá rá vílú, jín máá rá pintu, jín máá rá yɨ́ꞌɨ́ ntáká nu̱u̱nꞌ color ví rátíꞌ, chi ya̱ niniꞌ ni̱ꞌ nɨꞌɨ ya̱ sáꞌá Labán jín nú.

13 ’Jee nuꞌuꞌ kúvi Ndiosíꞌ ya̱ ntúvi nu̱u̱nꞌ nú ñuꞌun ñuunꞌ Betel, nu̱u̱nꞌ ñatɨ nú aceite nu̱u̱nꞌ sɨꞌɨnꞌ yu̱u̱ꞌ, jee yukuán nsa̱ꞌá náaꞌ nú nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkaꞌanꞌ nú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ. Ntañúꞌún nako̱o jee kene nú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ yaꞌá jee kua̱ꞌa̱nꞌ jee nikó kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñuꞌun ñuunꞌ nkaku nú”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jacob.

14 Saájee nna̱xiníkó Raquel jín Lea nu̱u̱nꞌ Jacob: ―¿Á íyó i̱i̱ꞌ ta̱ꞌvi̱ꞌ kutaꞌviꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ veꞌi tátáꞌ ránꞌ résa? Ntu̱ví.

15 ¿Á nsáꞌ sáꞌá re̱ꞌ jín ránuꞌuꞌ kuéntáꞌ kúvi ránꞌ to̱ꞌo̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ résa?, chi ne̱ nxi̱kó re̱ꞌ ránuꞌuꞌ jee suni ña̱xi̱nꞌ re̱ꞌ nɨꞌɨ xu̱ꞌún nni̱ꞌi̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nta̱na̱ꞌá nú jín ránuꞌuꞌ.

16 Jee ntáká nantíñú ya̱ yɨ́yáꞌvi ya̱ nxi̱tá Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ ránꞌ, nantíñú ránꞌ jín rá se̱ꞌya ránꞌ kúvi‑i. Saáva saꞌá nɨꞌɨ ya̱ nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ nú ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jacob.


Kene yuꞌuꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ Labán

17 Saájee nna̱kuiñɨꞌ Jacob nsi̱káa re̱ꞌ rá se̱ꞌya re̱ꞌ jín rá ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ ya̱ta̱ꞌ rá kitɨ kameyúꞌ,

18 jee nna̱chuꞌun re̱ꞌ rá sa̱na̱ꞌ re̱ꞌ ichi jee nna̱keꞌen re̱ꞌ nɨꞌɨ ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ re̱ꞌ ni nneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Padán‑aram, sáva kene re̱ꞌ yukuán sáva nikó re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun nu̱u̱nꞌ nééꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Isaac, nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Canaán.

19 Jee sáá kua̱ꞌa̱nꞌ Labán kua̱seté re̱ꞌ rá lanchi re̱ꞌ, jee nsa̱ꞌá kuíꞌná Raquel rá santúꞌ kúmí tátáꞌ ña.

20 Jee nxi̱náꞌví Jacob Labán te̱e arameo, chi nsáꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ retánꞌ kene yuꞌuꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Labán.

21 Jee nkene yuꞌuꞌ re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín nɨꞌɨ rá kúmí re̱ꞌ. Jee nke̱chí re̱ꞌ jee njia̱ꞌa re̱ꞌ nute káꞌnú naní Éufrates, jee ña̱kuichi re̱ꞌ ichi kua̱ꞌa̱nꞌ ñuꞌun naní Galaad nu̱u̱nꞌ íñɨ́ rá yuku.


Nnita Labán Jacob

22 Jee sáá njia̱ꞌa ki̱vɨ̱ꞌ uníꞌ, jee nkachiꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ Labán ya̱ nkene yuꞌuꞌ Jacob kua̱ꞌa̱nꞌ‑a.

23 Saájee nkeꞌen Labán rá te̱e kúvi táꞌán re̱ꞌ jee nkene re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín ráa jee nnita re̱ꞌ ya̱ta̱ꞌ Jacob, jee sáá njia̱ꞌa u̱xa̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ ñuꞌun re̱ꞌ ichi jee ña̱taꞌanꞌ re̱ꞌ Jacob ne̱ rá yuku naní Galaad.

24 Soo yakuááꞌ yukuán jee nkenta Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Labán te̱e kúvi se̱ꞌya tataꞌ ichiyúkúnꞌ Aram nu̱u̱nꞌ ñuma̱ꞌná re̱ꞌ, jee nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Kumí nú maánú ya̱ koto jia̱ꞌa kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ Jacob ya̱ koto kaꞌanꞌ i̱yo nú ni tu̱ꞌun váꞌa ni tu̱ꞌun niváꞌa.”

25 Jee ña̱taꞌanꞌ Labán Jacob, jee ntee Jacob rá vesayo saꞌma re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌunꞌ rá yuku naní Galaad, jee suni yukuán ntee Labán rá vesayo saꞌma re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌunꞌ jín rá táꞌán re̱ꞌ ya̱ kútáꞌán ráa jín re̱ꞌ.

26 Jee nkachiꞌ Labán nu̱u̱nꞌ Jacob: ―¿Ná kúvi ya̱ nsa̱ꞌá nú? Nxi̱náꞌví nú nuꞌuꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ nú jín rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ kuéntáꞌ retánꞌ kúvi ráña ñɨvɨ ntɨɨn nú nu̱u̱nꞌ kántáꞌán.

27 ¿Na̱ kuvi chi nxi̱náꞌví nú nuꞌuꞌ jee nkenekunu yuꞌuꞌ nú?, jee, ¿na̱ kuvi chi ni ntu̱náꞌ nkachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ?, sáva kuvi nachuichí ni̱ꞌ noꞌó jín ya̱ kusɨ̱ɨ̱ꞌ iniꞌ‑ó jín yaaꞌ tampúꞌ ñɨɨn lúlí jín rá yaaꞌ jiátíñú jín tu̱chi.

28 Jee ni ntu̱ví ntaji nú teyuꞌú ni̱ꞌ rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ jín rá tiání ni̱ꞌ. Jee nékáíyó nsa̱ꞌá nú.

29 ’Jee íyó fuersáꞌ ni̱ꞌ ya̱ kuvi saꞌá kini ni̱ꞌ ránoꞌó, soo yakuááꞌ iku nkachiꞌ Ndiosíꞌ ya̱ kúvi Ndiosíꞌ tááꞌ nú nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ: “Kumí nú maánú, koto jia̱ꞌa kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ Jacob ya̱ koto kaꞌanꞌ i̱yo nú ni tu̱ꞌun váꞌa ni tu̱ꞌun niváꞌa.”

30 ’Jee vitan jee kua̱ꞌa̱nꞌ nú jie̱ꞌe̱ꞌ ñúkúvi iniꞌ nú kɨ̱noꞌonꞌ nú veꞌi tátáꞌ nú, soo ¿na̱ kuvi chi nsa̱kuíꞌná nú rá ndiosíꞌ ni̱ꞌ résa? ―nkachiꞌ Labán nu̱u̱nꞌ Jacob.

31 Saájee Jacob nna̱xiníkó nu̱u̱nꞌ Labán: ―Saáchi nyu̱ꞌví ni̱ꞌ, chi nkaꞌvi iniꞌ ya̱ sa̱naanꞌ jee xitá ni̱ꞌin nú rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ nú xi̱ntíín ni̱ꞌ.

32 Soo néni ɨɨn rá ñɨvɨ naniꞌinꞌ nú ya̱ kúmí‑i rá ndiosíꞌ nú, ¡jee nkútekuꞌ ka̱ꞌ ñɨvɨ vá! Ichinúúnꞌ rá táꞌán‑ó kune̱ꞌyá máá maánú ná kúvi ya̱ kumí ni̱ꞌ ya̱ kúvi ɨɨn nantíñú nú, jee nakeꞌen maa ―nkachiꞌ Jacob. Soo ntu̱ví jíníꞌ Jacob ya̱ Raquel nniso kuíꞌná ña rá ndiosíꞌ Labán.

33 Jee nki̱vɨ Labán iniꞌ veꞌi saꞌma nu̱u̱nꞌ nééꞌ Jacob, jee kuíre veꞌi saꞌma nu̱u̱nꞌ nééꞌ Lea, jee kuíre veꞌi saꞌma nu̱u̱nꞌ nééꞌ ni núvíꞌ rá ñaꞌan kuvi musúꞌ jiátíñú saɨn, soo ntu̱ví nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ rává. Jee nkene re̱ꞌ iniꞌ veꞌi saꞌma nu̱u̱nꞌ nééꞌ Lea jee nki̱vɨ re̱ꞌ veꞌi saꞌma nu̱u̱nꞌ nééꞌ Raquel.

34 Soo máá Raquel ya ntɨɨn ña rá santúꞌ vá jee nchi̱só ña maa chi̱ji silláꞌ kameyúꞌ ya̱ káa iniꞌ veꞌi saꞌma ña, jee nééꞌ ña nu̱u̱nꞌ ráa. Jee nna̱nukú Labán kua̱íyó iniꞌ veꞌi saꞌma vá soo ntu̱ví na̱ nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ.

35 Saájee nkachiꞌ Raquel nu̱u̱nꞌ tááꞌ ña: ―Koto kítɨ́ꞌ iniꞌ nú ya̱ ntu̱ví kúvi nakuiñɨꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú, chi nóꞌo ni̱ꞌ kueꞌiꞌ yo̱o̱ꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ ña. Jee nna̱nukú Labán, soo ntu̱ví nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ rá santúꞌ re̱ꞌ.

36 Saájee nki̱tɨ̱ꞌ iniꞌ Jacob, jee nka̱ntáꞌán túꞌun re̱ꞌ jín Labán jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―¿Ná kúvi ya̱ íyó si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ résa? ¿Ná kúvi kua̱chi ni̱ꞌ ya̱ nsa̱ꞌá ni̱ꞌ?, ya̱ ne̱ jiátúꞌ iniꞌ nú táníkɨ́nꞌ nú nuꞌuꞌ résa.

37 Ya nna̱nukú nú nɨꞌɨ nteñu rá nantíñú ni̱ꞌ, jee, ¿ná kúvi ya̱ nna̱niꞌinꞌ nú rá kúvi nantíñú veꞌi nú? ¡Chisó maa yaꞌá ichinúúnꞌ rá táꞌán nú jín rá táꞌán ni̱ꞌ, sáva sanáaꞌ ráa né ɨɨn ni núvíꞌ‑ó vá káꞌánꞌ na̱a̱ꞌ!

38 ’Jee ni o̱ko̱ꞌ rá kui̱ya̱ꞌ yaꞌá nneeꞌ ni̱ꞌ jín noꞌó, jee rá lanchi sɨ́ꞌɨ́ nú jín rá chuvíyáꞌ nú ntu̱ví nnúun se̱ꞌya rátíꞌ, jee ni ntu nyajiꞌ ni̱ꞌ rá kanerúꞌ ya̱ kúvi lanchi nú,

39 jee ni ntu̱ví nki̱naka ni̱ꞌ rá sa̱na̱ꞌ ya̱ ñaꞌniꞌ rá kitɨ yúkú xéénꞌ nu̱u̱nꞌ nú, chisaꞌ nchu̱náán ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá kitɨ vá, jee nyɨ̱tuvi nú chunáán ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá sa̱na̱ꞌ nsa̱kuíꞌná rá ñɨvɨ va̱ni nuvi áxí yakuááꞌ.

40 Jee ré nuví jee ne̱ jíꞌíꞌ ni̱ꞌ íñɨ́ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ sááꞌ, jee ré yakuááꞌ jee ne̱ jíꞌíꞌ ni̱ꞌ ya̱ kuíjin ni̱ꞌ, jee ne̱ kuíyo ma̱ꞌná nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ.

41 Jee suꞌva nnoꞌo ni̱ꞌ o̱ko̱ꞌ (20) kui̱ya̱ꞌ ya̱ nneeꞌ ni̱ꞌ jín nú veꞌi nú, jee nsa̱tíñú ni̱ꞌ u̱xu̱ꞌ ku̱mi̱ꞌ (14) kui̱ya̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú sáva keꞌen ni̱ꞌ rá ni núvíꞌ rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ nú, jee nsa̱tíñú ni̱ꞌ i̱ñu̱ꞌ kui̱ya̱ꞌ sáva keꞌen ni̱ꞌ rá sa̱na̱ꞌ nú, jee u̱ji̱ꞌ (10) íchí nsama nú na̱ja vá koo ya̱ꞌvi ni̱ꞌ.

42 Jee Ndiosíꞌ ya̱ néñu̱ꞌun tátáꞌ ni̱ꞌ jín ya̱ kuvi Ndiosíꞌ néñu̱ꞌun Abraham, jín ya̱ kúvi maá Ndiosíꞌ ya̱ ñúyúꞌví iniꞌ tátáꞌ ni̱ꞌ Isaac íyó re̱ꞌ jín nuꞌuꞌ, soo retú ntu̱ví íyó re̱ꞌ jín nuꞌuꞌ jee vitan nna̱chuichí saɨn nú nuꞌuꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ nékúvi, jee nijín ni ɨɨn nantíñú. Soo niniꞌ Ndiosíꞌ ya̱ núkuíꞌyáꞌ iniꞌ ni̱ꞌ jín ya̱ nsa̱tíñú yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ jee nnu̱xichiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ noꞌó yakuááꞌ iku ―nkachiꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ Labán.


Jacob jín Labán sáꞌá ráa ɨɨn tratúꞌ

43 Saájee nna̱xiníkó Labán jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jacob: ―Rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ kúvi rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ, jee rá kuáchí kúvi ráa tiání ni̱ꞌ, jee rá sa̱na̱ꞌ kúvi rá sa̱na̱ꞌ ni̱ꞌ, jee nɨꞌɨ ya̱ néꞌyá nú yaꞌá ví nantíñú ni̱ꞌ. Jee, ¿ná kúvi ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jín rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ áxí rá se̱ꞌya ráña ya̱ níyo?

44 Neꞌenꞌ vi jee noꞌó jín nuꞌuꞌ saꞌá‑ó ɨɨn tratúꞌ, ya̱ ku̱ꞌva ya̱ naáꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ chisóyuꞌú ni núvíꞌ‑ó.

45 Saájee nkeꞌen Jacob ɨɨn yu̱u̱ꞌ jee ñani nichiꞌ re̱ꞌ maa kuéntáꞌ ɨɨn sɨꞌɨnꞌ.

46 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá táꞌán re̱ꞌ: ―Nastútú rá yu̱u̱ꞌ. Jee nna̱keꞌen ráa yu̱u̱ꞌ, jee nsa̱ꞌá ráa mantóꞌ yu̱u̱ꞌ, jee yukuán nyajiꞌ ráa xiín nu̱u̱nꞌ káá mantóꞌ yu̱u̱ꞌ vá.

47 Jee nsi̱kúnání Labán súví montóꞌ yu̱u̱ꞌ vá “Jegar Sahaduta”, jee Jacob nsi̱kúnání re̱ꞌ maa “Galaad”.

48 Saájee nkachiꞌ Labán: ―Vitan montóꞌ rá yu̱u̱ꞌ yaꞌá ví ya̱ jiáꞌa ya̱ nááꞌ nteñu nuꞌuꞌ jín noꞌó ―nkachiꞌ Labán, saáva naní súví montóꞌ vá “Galaad”.

49 Jee nsi̱kúnání re̱ꞌ ñuꞌun yukuán “Mizpa”, chi nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Máá I̱toꞌoꞌ kumí nteñu noꞌó jín nuꞌuꞌ, néꞌyá re̱ꞌ yó, sáá kusɨ́ɨ́n ɨɨn inka‑ó ntu néꞌyá‑ó ɨɨn inka táꞌán‑ó.

50 Retú jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ ni̱ꞌ, áxí retú tana̱ꞌá nú jín inka ka̱ꞌ rá ñaꞌan ka̱ꞌ, súka̱ꞌ ntu̱ví íyó ni ɨɨn ya̱ taji ya̱ nááꞌ nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ, soo máá Ndiosíꞌ kúvi ya̱ nááꞌ nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ jín noꞌó keꞌneꞌ re̱ꞌ kua̱chi‑ó ―nkachiꞌ Labán nu̱u̱nꞌ Jacob.

51 Jee nkachiꞌ tuku ka̱ꞌ Labán nu̱u̱nꞌ Jacob: ―Kune̱ꞌyá, yaꞌá káá montóꞌ yu̱u̱ꞌ jín yu̱u̱ꞌ ya̱ ñani nichiꞌ ni̱ꞌ maa kuéntáꞌ ɨɨn sɨꞌɨnꞌ ya̱ ñani ni̱ꞌ nteñu noꞌó jín nuꞌuꞌ.

52 Jee montóꞌ yu̱u̱ꞌ yaꞌá kúvi ya̱ nááꞌ, jín yu̱u̱ꞌ ya̱ ñani nichiꞌ nú yaꞌá kúvi ya̱ nááꞌ ya̱ ni nuꞌuꞌ njiáꞌa ni̱ꞌ montóꞌ yu̱u̱ꞌ yaꞌá nu̱u̱nꞌ noꞌó sáva saꞌá kini ni̱ꞌ jín noꞌó, ni noꞌó njiáꞌa nú yu̱u̱ꞌ sɨꞌɨnꞌ yaꞌá nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ sáva saꞌá kini nú jín nuꞌuꞌ.

53 Jee Ndiosíꞌ ya̱ kúvi Ndiosíꞌ nneñu̱ꞌun Abraham, jín ya̱ kúvi Ndiosíꞌ nneñu̱ꞌun Nacor jín ya̱ kúvi Ndiosíꞌ nneñu̱ꞌun tátáꞌ ráa keꞌneꞌ re̱ꞌ kua̱chi jie̱ꞌe̱ꞌ‑ó ―nkachiꞌ Labán, saájee jie̱ꞌe̱ꞌ tratúꞌ vá nsa̱ꞌá náaꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun káꞌánꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ súví Ndiosíꞌ ya̱ ñúyúꞌví iniꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Isaac maa.

54 Saájee nu̱u̱nꞌ yuku yukuán ñaꞌniꞌ Jacob sa̱na̱ꞌ nso̱ko̱ꞌ re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jee nkana re̱ꞌ rá táꞌán re̱ꞌ sáva kajiꞌ ráa. Jee nyajiꞌ ráa, jee nkino̱o ráa yakuááꞌ nu̱u̱nꞌ yuku yukuán.

55 Jee neꞌenꞌ nnako̱o Labán ya̱neꞌenꞌ, jee nte̱yuꞌú re̱ꞌ rá tiání re̱ꞌ jín rá se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ jee kuíre nkaꞌanꞌ jiaꞌú re̱ꞌ rá tu̱ꞌun va̱ꞌa nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ va̱ꞌa jín ráa saꞌá Ndiosíꞌ, jee nni̱kó re̱ꞌ kua̱noꞌonꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nééꞌ re̱ꞌ.

© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan